Čakajte prosím...

Fórum

12 príspevkov

13

08:50

máj

2019

Lyžovačka v Kazachstane

Lyžovačka v Kazachstane

Dlhoročné hlavné mesto Kazachstanu má geniálnu polohu. Nachádza sa len cca 25km od jedného z najväčších lyžiarskych centier Strednej Ázie. Miestni dokonca tvrdia, že so svojimi 12km zjazdoviek je aj najväčšie. Zvažovali aj o podaní kandidatúry na zimné OH v roku 2018, od ktorej sa nakoniec odskočilo. V každom prípade, ak ste v Almaty, určite sa oplatí zájsť na Symbulak. Klasickým systémom kabínkových lanoviek sa dokážete vyviesť až do nadmorskej výšky cez 3000 metrov nad morom. Z tohto bodu je aj výhľad na ľadovec, ktorý sa pomaličky zosúva z holých skalných stien podľa toho, v akom ročnom období sa sem vyberiete. Ak máte šťastie, a vonku je ešte dostatočná zima, tak hneď pri základnej stanici lanovky na Symbulak sa nachádza aj preslávený Medeu. Najväčšia ľadová plocha položená v nadmorskej výške nad 1500 metrov na svete. Cez 10 000 metrov štvorcových ľadu je pripravených pre dychtivých športovcov. Dajú sa tu požičať korčule a cez víkendy je tu parádna „podívaná“ na celé Almaty, ktoré sa sem chodí vyšantiť. Medeu, že vraj, drží rekord v počte svetových rekordov, ktoré tu od jeho otvorenia v roku 1951 padli. Čísla sa šplhajú až k 200. Miestni hovoria, že je to optimálnou kombináciou dokonalého sovietskeho zamrazovacieho systému, unikátnym zložením miestnej vody a nadmorskou výškou.. Nečudo, že Medeu bolo po dlhé roky tréningovým strediskom číslo jedna sovietskeho zimného olympijského teamu, a hlavne rýchlokorčuliari si túto plochu nedokážu vynachváliť..  

Lyžovačka v Kazachstane

Katarína Líšková

15

16:27

apr

2019

Novinky z Kazachstanu, alebo ako sa dnes volá hlavné mesto?

Novinky z Kazachstanu, alebo ako sa dnes volá hlavné mesto?

Pozdravujeme zo stredoázijského Kazachstanu! Po kirgizskom Biškeku a Issyk Kule sme sa opäť, hnaní túžbou kráčať a spoznávať Hodvábnu cestu, vybrali po jej vyjazdených koľajach týmto fantastickým regiónom. V Kazachstane som sa za posledný rok ocitol 3x, no táto dnešná návšteva je trochu iná, pretože všetky predošlé mali niečo spoločné. Hlavným mestom Kazachstanu bola Astana a na jej čele stál prezident Nazarbajev. Dnes už ani jedno z toho nie je pravda. Možno ste zachytili senzačnú správu, že prezident Nursultan Nazarbajev rezignoval na prezidentskú funkciu a stredná Ázia to nemohla pochopiť. Tu nie je vo zvyku, aby veční prezidenti len tak z ničoho nič, zo dňa na deň skončili dobrovoľne na prezidentskej stoličke. V Tadžikistane bola kedysi dávno po rozpade Sovietskeho zväzu vojna aj ohľadom prezidenta, v Kirgizstane niekoľko krát padla vláda a revolúcia nechala na prezidentov zabudnúť, Turkmenistan, ten mal svojho Turkmenbašiho do smrti a podobne na tom bol aj Uzbekistan, ktorý roky, dlhé roky viedol Islam Karimov až do svojej smrti. Tu v strednej Ázii skončíte ako prezident buď posledným výdychom alebo revolúciou (samozrejme berme to jemne s nadhľadom). Kazašský Nazarbajev odrazu odstúpil, a pre mnohých je to šok dodnes. Prezidentom bol predsa od roku 1991 a „vládol“ mu aj pred tým, než Kazachstan získal svoju nezávislosť. Na jeho miesto sa dnes postavil Kasim Džomart Tokajev a ten už stihol vypísať prezidentské voľby, a tak pôsobí ako dočasná hlava štátu. Je však veľký predpoklad, že by sa práve on stal novým prezidentom. Hneď po vymenovaní mu gratuloval Putin, pozval ho do Moskvy na jeho prvú zahraničnú cestu a Tokajeva si pochvaľuje aj Čína, ktorá ho považuje za dobrého priateľa. Kurz nového Kazachstanu je teda zrejme jasný. Jednou z prvých vecí, na ktorú sa Tokajev odhodlal, bola pocta už bývalému prezidentovi v podobe premenovania hlavného mesta. Astana je nové, moderné mesto, ktoré vystriedalo Almaty na poste hlavného mesta len pomerne nedávno, pred vyše dvadsiatimi rokmi. Dnes sa jej meno vytráca a novým menom sa stáva Nursultan, predkrstné meno prezidenta Nazarbajeva. Prišlo to ako nápad, ako letná búrka, padla na hlavy poslancov a tí namiesto dáždnika roztvorili náručie a premenovanie schválili. Dnes je tak hlavným mestom krajiny Nursultan a čoskoro sa zmenia aj mapy. Ani tento krok však v regióne nie je novinkou, pretože v Turkmenistane nájdete na brehu Kaspického mora mesto s menom Turkmenbaši. Čarovný región. My sme sa dnes ocitli v uzbeckom Taškente a nový kazašský prezident Tokajev nás prenasleduje. Akurát včera prišiel na oficiálnu návštevu (2.vo svojom úrade) sem do Taškentu, a tak je celé mesto vyzdobené kazašskými a uzbeckými vlajkami.  

Novinky z Kazachstanu, alebo ako sa dnes volá hlavné mesto?

Tomáš Kubuš, BUBO

14

20:01

júl

2018

Bešbarmak alebo Päť prstov

Bešbarmak alebo Päť prstov

O jedle vo svete sa dnes hovorí pomerne dosť, ale čo ste kedy počuli o kazašskej kuchyni? My na našej ceste strednou Áziou ochutnávame miestne špeciality a za tie roky presne vieme, kam treba ísť, aby sme našli to najlepšie. Inak to nie je ani v prípade Almaty, kam sme prišli z kirgizského Biškeku. Národným jedlom tejto obrovskej krajiny je Bešbarmak. V preklade znie pomerne divne, pretože z kazašského jazyka sa dá jeho názov preložiť ako „Päť prstov“. Netreba sa báť, nejde o žiadne prsty a vonkoncom nie o rybie prsty, ale tento zaujímavý názov dostalo jedlo vďaka tomu, že sa tradične naberalo prstami pravej ruky. Piatimi prstami. Ľavá ruka je u Kazachov a podobne aj u mnohých iných moslimských či ázijských národov braná ako nečistá a tak je z jedla vylúčená. U Kazachov sa tradične „stolovalo“ na zemi, v jurte alebo na rovnej ploche a servírovalo sa z veľkých mís, kde bolo jedlo. Bešbarmak sú domáce, ručne robené cestoviny, veľmi tenké a pomerne široké. Tie sa uvaria a dajú sa na misku či tanier, kde sa zalejú silným mäsovým vývarom a jemnou cibuľovou omáčkou. Napokon sa ozdobia nakrájanou cibuľou a na vrch sa dá mäso, bez ktorého by Bešbarmak nemal dušu. Mäsom číslo jedna v Kazachstane je konské mäso a nezaobíde sa bez neho žiadna oslava, svadba, výročie či rodinné stretnutie. Kazaši ho milujú, nedajú na neho dopustiť a my sme tu preto, aby sme ochutnávali. Má inú chuť ako mäso, na aké sme zvyknutí z našich končín, ale je veľmi chutné. V Bešbarmaku máme kúsky konského mäsa a tiež tradičnú klobásu Kazy, kde sa konské mäso strieda s tukom. Kazaši sú mäsožraví a vegetariáni tu majú sem tam problém. O vegánoch ani nehovorím, tí sú Kazachom na smiech. K Bešbarmaku sa tu tradične pije kumys, známy nápoj z fermentovaného kobylieho mlieka. Tradične ho naberajú drevenými naberačkami z drevených „kýblikov“ do malých mištičiek a popíjajú. Komu nestačí kumys, toho zachráni aj šuba, tiež fermentované mlieko, ale dokonca z ťavy. Tomu sa povie exotika! Nie každému našincovi vyhovuje jeho chuť, ale za pokus to stojí. Čo tradičnejšie sa tu dá piť? Samozrejme, kazaši majú aj svoj koňak, ale k Bešbarmaku sa nehodí. My sme nezostávali len pri ochutnávaní tohto národného jedla, no skúsili sme aj Šorpu, typickú polievku s baraním mäsom a zeleninou a nepohrdli sme ani prvými šašlíkmi, ktorých sa nasledujúce dni ešte prejeme. Kazachstan je gastro destinácia, ktorá čaká na objavenie. My o nej už vieme a užívame si ju! 

Bešbarmak alebo Päť prstov

Tomáš Kubuš, BUBO

19

12:45

mar

2018

V najlepšom lyžiarskom stredisku Kazachstanu

V najlepšom lyžiarskom stredisku Kazachstanu

Almaty – bývalé hlavné mesto deviatej najväčšej krajiny sveta, Kazachstanu. Po včerajšej prehliadke mesta sme dnes mali deň na vydýchnutie a relax. To ale nie je Bubo štýl a tak sme sa rozhodli využiť pekné počasie a vybrať sa do najznámejšieho lyžiarskeho strediska krajiny, Shymbulak. Toto moderné centrum zimných športov je z mesta doslova na dosah - len 20 kilometrov od mesta. Práve toto stredisko malo byť miestom kde by sa jazdili lyžiarske disciplíny zimných olympských hier 2022, ak by Almaty neprehralo súboj o usporiadanie hier s Pekingom. Olympiáda tu síce nikdy nebola, ale to neuberá horám Trans Ili Alatau, ako sa volá pohorie pri Almaty, na impozantnosti. Taktiež ani lyžiarskemu stredisku v nich situovanom na kvalite. Po príjazde do doliny Medeo nasadáme na modernú lanovku Doppelmeyer a vydávame sa na 10 kilometrovú cestu z nadmorskej výšky 1690 metrov nad morom na vrchol strediska Talagar pass vo výške 3200 m.n.m. Ak by človek nevedel, že je v Kazachstane, tak by na prvý pohľad tipoval Rakúsko alebo Taliansko. Pod našou kabínkou sa rozprestiera moderné lyžiarske stredisko s novými sedačkami, chatkami a reštauráciami so svetovou kuchyňou. Počasie máme nádherné a slnečné. Na vrchole je asi 1,5 metra snehu, ale slniečko vyhrieva vzduch a je asi 14 stupňov. Sneh ale nie je mokrý a ťažký, ale až prekvapivo prašný a príjemný. Okolo nás sa rozprestierajú krásne upravené zjazdovky, až ľutujeme, že nemáme so sebou aj lyže. Kocháme sa nádhernou vyhliadkou na masívy do 4000 metrov nad morom a dva ľadovce, ktoré sa hadia na ich svahoch. Fotíme sa, prechádzame sa a vychutnávame si majestátnosť kazašskej prírody. Okolo nás miestni Kazaši lyžujú, snowbordujú a dokonca sa niektorí z hôr spúšťajú na paraglajdoch. Keď sa nasýtime majestátnych hôr, tak sa zvezieme na strednú stanicu lanovky a je čas dať si obed. Človek by možno očakával bufety, ale tu sú k dispozícii dobre vybavené a príjemne zariadené reštaurácie. Máte chuť na francúzsku bagetu, americký steak alebo talianske cestoviny? Všetko je k dispozícii. My si vyberáme príjemnú terasu s teplými kožušinami na stoličkách a objednávame si tradičné stredoázijské rezance lagman, kazašskú národnú polievku šorpa a šašlik. Po príjemnom obede sa ešte chvíľu poopaľujeme na intenzívnom horskom slnku a pomaly je čas vrátiť sa do mesta. Večer Almaty opúšťame a vlakom sa prepravíme do tretieho najväčšieho mesta Kazachstanu, Šymkent. Spomienka na krásne hory a ľadovce Shymbuly nás ale bude i ďalej hriať ako horské slnko na jej svahoch. 

S

Samo Kĺč z BUBO

16

20:36

júl

2017

Letná guľovačka? Jedine v Kazachtane!

Letná guľovačka? Jedine v Kazachtane!

Stredná Ázia, kraj známy svojimi chladnými zimami a povestne horúcimi kontinentálnymi letami. Bývalé hlavné mesto Almaty je fúziou socialistickej architektúry s modernými budovami postavenými za peniaze zo zemného plynu s priemernou teplotou v júli okolo 27 stupňov. Očakávali by ste práve tu sneh? Dá sa nájsť ak viete, kde hľadať. Ráno vyrážame o deviatej. Plán máme jasný – navštívime lyžiarske stredisko Shymbula vzdialené z centra Almaty len polhodinku cesty autom. Pred hotelom ma čaká miestny šofér Bob s dodávkou. Sledujem oblohu a nepozdávajú sa mi mraky. Bob ma ale uisťuje, že počasie bude dobré. Vraví, že aj on dnes berie na hory rodinu. Bob, vlastným menom Vladimir, hádam vie čo vraví. Je to kazašský Rus a jeho rodina žije v Almaty od čias druhej svetovej vojny. Jeho prarodičia sa sem presťahovali v rámci presunu sovietskych fabrík pred hrozbou nemeckej okupácie. Nakoniec dávam na jeho radu a vyrážame. O pol hodinku už stojíme pred lanovkou. Na vrchol vedie séria troch kabíniek, ktoré prekonávajú dokopy prevýšenie až 1600 metrov. Nepredstavujme si ale nejaké sovietske hrdzavé stroje. Toto sú nové mašiny, za ktoré by sa nemuselo hanbiť ani rakúske lyžiarske stredisko. Púšťame sa na cestu na vrchol – sedlo Talagar v nadmorskej výške 3200 metrov nad morom. Hory sú miestami obostreté mrakmi a počasie sa mení každú chvíľu. Nie je to nič prekvapujúce okolité vrcholce pohoria Zailijsky Alatou dosahujú výšku až 5000 metrov a sú nevyspytateľné. Po dvoch prestupoch a 45 minútach cesty sme na vrchole. Na jednu stranu sa nám otvára nádherná vyhliadka na údolie Medeo a mesto Almaty pod ním. Na druhej strane z oblakov vystupujú skalnaté vrcholy hôr, z ktorých sa vinú ľadovce. Krásny pohľad. Môj plán je ale o niečo aktívnejší. Púšťame sa na krátku prechádzku popred panorámu hôr kým nenájdeme sneh, ktorý tu ostal ešte od zimy. Teplota nie je nižšia ako 15 stupňov, ale snehové polia odolávajú každej snahe o roztopenie. V tom vyhlasujem vojnu! Deň predtým sme pri prehliadke Almaty mali 35 stupňov, prečo sa trochu neschladiť? A tak si užívame guľovačku v Kazachstane v 3200 nad morom, miesto úmorného tepla, ktoré nás bude najbližšie dni našej cesty sprevádzať na Kazašských a Uzbeckých pláňach. Trochu mokrí, ale spokojní, schádzame o dve zastávky lanovky nižšie. Je čas na pivo a obed, tak sa vyberáme do štýlovej drevenej reštaurácie Shymbula Meat Challet. Dáte si tradičný stredoázijský Lagman alebo radšej európsky rukolový šalát? Pod trofejami z losov a pri príjemnom ohníku v krbe vám ochotne naservírujú čo si len vyberiete... Ak letnú guľovačku, tak len v Kazachstane! 

S

Samo Kĺč z Bubo

12

17:23

sep

2015

Pozdravy z málo známeho Kazachstanu

Pozdravy z málo známeho Kazachstanu

Pozdravujeme domov z mesta uloženého pod zasneženými štvortisícovkami. Už včera podvečer sme sa dostali do Almaty, niekdajšieho hlavného mesta obrovského Kazachstanu a dnes sme ho prešli peši takmer celý skrz naskrz, aby sme objavili ako dýchajú jeho ulice a pôsobia jeho námestia či parky. Je priam fascinujúce, že je Kazachstan deviata najväčšia krajina sveta, no nevieme o nej takmer nič. Učili sme sa o nej v škole, že tu bol Sovietsky zväz, ale čo ďalej? Je to krajina obrovských stepí, polostepí, púští, má v sebe kus Aralského jazera, prístup ku Kaspickému moru, vysoké štíty hôr, rieky, kaňony, tisíce koní a príbehy starých nomádov či kmeňov, ktorým Sovieti napokon odstrihli krídla a zakázali im kočovať. Je ľahké popustiť uzdu fantázii a predstaviť si aké by to tu bolo, ak by sem nikdy nepriletel cársky orol a neukryl by krajinu pod oblak z ktorého sa bolo ťažké vymaniť. Almaty je najdôležitejším kazašským mestom, hoci od roku 1997 prebralo žezlo hlavného mesta Astana. Astana je plná moderných stavieb, no nemá dušu akú si v sebe uchovalo Almaty. Aj napriek tomu, že zemetrasenia vymazali z mesta starú cársku architektúru, niekoľko krásnych budov stojí na svojom mieste a človek pri pohľade na ne má skutočne pocit, že sa ocitol na začiatku 20.storočia, kedy vznikali drevené domy, kostoly a všetko malo akýsi romantickejší nádych za nášho pohľadu posunutého o stovku rokov. Pamiatky sú pamiatky, no život ľudí fascinuje vždy zo všetkého najviac a tak sme nemohli vynechať preslávený bazár Kok Bazar, teda Zelený bazár, ktorý životom doslova prekypuje. Prvý krok, prvý nádych Vás presvedčí, že všetko naokolo je neskutočne čerstvé. U nás sa už takého trhoviská žial vytratili, no byť tu a vidieť a dýchať atmosféru zanechá skutočne dojem. Predavači sušených plodov, orieškov, sladkostí sa naťahujú rukami, aby nám dali čo to ochutnať, melóny vážia snád dvadsať kilogramov a sú tak sladké, že človek nechce veriť, že sú skutočné. Mäso je krajšie ako kdekoľvek inde a aj vegetarián by tu o sebe zapochyboval. Ochutnávali sme konské mäso, syry, no dali sme sa nahovoriť aj na misku šubatu. Nič Vám to nehovorí? Spoločne s kumysom, ktorý sme ochutnávali v Kirgizstane je šubat národným nápojom Kazachstanu. Ide o fermentované ťavie mlieko a aj to už máme za sebou. Panfilov park nám otvoril náručie svojim múzeom, príbehom o obrancoch Moskvy a nahliadli sme aj do najkrajšej katedrály celej strednej Ázie, ktorá tu stojí viac než sto rokov a nepoužili pri jej stavbe ani jeden klinec. Vieme už kto je to „Zlatý človek“ aj to ako moderne pôsobí miestne metro. Almaty je druhé mesto celej strednej Ázie, ktoré má svoje metro a patrí k najmodernejším na svete. Čakali by ste takéto niečo tu? Nie? A presne o tomto je táto geniálna cesta Strednou Áziou.

T

Tomáš K. z BUBO

12

16:22

sep

2014

Almaty, Kazachstan

Almaty, Kazachstan

Sľúbil som, že sa najbližšie ozveme z Kazachstanu a presne teraz nadišiel ten správny čas. Do tejto zaujímavej a pomerne neznámej krajiny sme pricestovali ešte včera podvečer. Z okna nášho prenajatého mikrobusu sme sledovali nehostinnú step rozrytú pahorkami a občasnými dedinkami. Keď sa terén začal dvíhať, vedeli sme, že sme blízko Almaty, ktorá sa stala našim prechodným kazašským domovom. Nad mestom sa dvíhajú nádherné, zasnežené štíty pohoria Altau. To isté pohorie sme obdivovali nedávno z brehov jazera Issyk Kul keď sme brázdili Kirgizstan a teraz sme tu. Svet je napokon celkom malý. Dnes máme za sebou prehliadku niekdajšieho hlavného mesta tejto obrovskej krajiny. Napadlo by Vás, že Kazachstan je takmer 55 krát väčší než Slovensko? No žije tu len trojnásobok obyvateľov z toho čo u nás. Almaty nás privítalo nádherným počasím. Niekedy sa štvortisícovky nad mestom ukrývajú do oblakov, no dnes sa oblaky stratili a vrcholky hôr doslova kričali, aby sme z nich nespúšťali oči. Vychutnali sme si Zelený bazár a prvý krát sa ponorili do stredoázijských farieb a kakofónie zvukov. Vyleštené ovocie, jablká, na ktoré sú domáci obzvlášť hrdí pretože aj ich mesto sa prezýva „mesto jabĺk“, sušené ovocie, oriešky, pistácie, koreniny, to všetko útočí na zmysly, no najzaujímavejšie pôsobia obchodíky s mäsom od výmyslu sveta. Na konskú salámu kazi ani na ťavie mlieko šubat sa síce nedal nahovoriť nikto, no aj tak sme si návštevu bazáru užili. O niekoľko dní si ho budeme porovnávať s tými v Taškente, Samarkande či Ašchabade. Panfilov park sa zmenil na vojenskú prehliadku a ceremóniu pri ktorej si uctili žijúcich veteránov 2.svetovej vojny. Niekoľko starých mužov s medailami, ktoré im takmer nedovolili sa dôstojne vystrieť kráčalo parkom a my sme boli pritom spoločne s desiatkami kamier rôznych televízii. Zase sa nám raz spríjemnil program o aktuálnu udalosť. Nazreli sme do Zenkovej katedrály, ktorá je ukážkou nádhernej a prepracovanej cárskej architektúry. Skutočný skvost. Pri národnom divadle sme si posedeli na káve a napokon sa fotili pod monumentom nezávislosti a vkladali naše ruky do odtlačenej dlane prezidenta Nazarbajeva, ktorý už roky vládne tejto krajine. Obed sme si vychutnali na vrchole pahorku Kok Tepe s perfektným výhľadom na celú Almaty aj s horami a tie pohľady máme doteraz v mysli. Prvé ochutnávky kazašskej kuchyne máme za sebou a jahňacie šašlíky, demlama či polievka šorpa sú už pre nás známe veci. Náš deň sme ukončili na hlavnej triede Žibek Žoli a zajtra pokračujeme v okolí mesta, aby sme sa poobede ocitli vo vlaku do vzdialeného Šimkentu.

T

Tomáš z BUBO

30

16:10

máj

2014

Jablkové mesto pod horami

Jablkové mesto pod horami

Ešte včera sme sa prechádzali ulicami kirgizského Biškeku a dnes sme už okolo seba mali úplne odlišné kulisy. Hranica medzi Kirgizstanom a Kazachstanom nám išla veľmi dobre. S kazašskými colníkmi sme prebrali hokej, situáciu na Ukrajine či vzťahy medzi Európskou úniou a Ruskom. Už len úsmev, pečiatka do pasu a ocitli sme sa pod obrovskou tyrkysovo žltou vlajkou deviatej najväčšej krajiny sveta. Kazašská krajina sa za oknom krásne vlnila, padala do malých údolí, stúpala do kopcov a sem tam sa objavila riečka, dedina či malé mesto. Čím viac sa okolitá krajina vypínala do výšky, tým bolo zrejmé, že sa blížime k bývalému hlavnému mestu Almaty. Dlhé roky sa na mapách objavovalo ako Alma Ata, ale tie časy sú už preč, rovnako ako časy, kedy bolo Almaty hlavným mestom. To sa presunuli takmer 1200 kilometrov severnejšie do Astany, no Almaty má stále glariolu dôležitosti a je dôležitým nervovým centrom tejto bohatej stredoázijskej krajiny. Ráno sme sa vybrali na Kok Bazar, teda Zelený bazár, ktorý je najvýznamnejším bazárom centra mesta. Majú tu všetko na čo si človek spomenie. Sušené ovocie zo Samarkandu, marhule, oriešky, pistácie, najlepšie sušené hrozienka na svete, ale aj jablká podľa ktorých dostalo mesto svoje meno a kopu iného ovocia. Akonáhle sa obchodníci dozvedeli, že sme zo Slovenska, potešili sa a už aj vystierali ruky s ochutnávkami a človek sa pri potulkách a rozhovoroch takmer najedol. Svoje špeciálne oddelenie tu má aj konské mäso, ktoré v Kazachstane patrí k obľúbenému spestreniu jedálničku. Kumys sme ochutnávali ešte v Kirgizstane, no na ťavie mlieko šubat sa nedal nahovoriť nikto. Všetko je krásne čisté, upravené a mnohé naše mestá by takéto trhoviská mohli len závidieť. To nie je jediné, čo by sme mohli závidieť. Upravené, čisté ulice, žiadne smeti, žiadne fasády poničené nezmyselnými grafitmi. Tu sa rúcajú predsudky a človek odrazu zisťuje, že sa často ľudia pozerajú na ázijské krajiny pomedzi prsty, no v skutočnosti nás môžu mnohému naučiť. V tieni Panfilovho parku sme hľadeli na nádhernú žltú katedrálu s ortodoxnými vežičkami, ktoré pri troške fantázie pripomenú Vasilija Blaženého z Moskvy. Pamätníky na vojnu a jej obete tu ticho stoja a len oheň tancuje podľa toho z ktorej strany zafúka vietor. Videli sme aj prezidentskú rezidenciu, divadlo, radnicu či monument nezávislosti a po dobrom obede nás lanovka vyviezla na pahorok nad mesto, aby sme si z výšky prezreli monumenty, ktoré sme už spoznali. Príjemná bodka za dnešným dňom. Viete čo ešte robí z Almaty špeciálne miesto? Sú to kopce, ktoré tvoria južnú hranicu mesta. Krásne, vysoké zasnežené štíty strážia mesto a človek z nich jednoducho nedokáže spustiť oči. Zajtra sa ešte budeme túlať ulicami Almaty a večer nás čaká takmer 700 kilometrový vlakový presun do mesta Šimkent. Odtiaľ sa vydáme na ďalšie dobrodružstvo!

T

Tomáš z BUBO

11

13:00

sep

2013

Kirgizsko, Kazachstan, Uzbekistan, Tadzikistan, Turkmensko, Iran a prvo expedicia Afganistan, Pakistan

Kirgizsko, Kazachstan, Uzbekistan, Tadzikistan, Turkmensko, Iran a prvo expedicia Afganistan, Pakistan

Uz sme dostali par sms na nas zajazd ci je pravda ze sme navstivili svetoznamy ARTEK. Len ked uvidite fotografie, tak si polozite otazku KDE UDELALI SOUDRUZI CHYBU. Biskek resp byvale Frunze - pamatate si este vsetky hlavne mesta sovietskych republik? sme opustili a po dialnici z cias Chruscova sme presli do byvaleho hlavneho mesta Kazachstanu Almaty, ktore lezi pod 4 tisicovkami. Po ceste sme videli tolko divokych koni, ze nam padlo na mysel dat si daku koninu...A dnes na trhovisku ako keby sa nam tento sen splnil. Losatiek tolko ze az. Uz ked spominam trh ci hrinky alebo bazare verte ze nic tak ciste sa neda vo svete najst. Skupinka sice najprv sa uskrnala ze kazachstansky trh ale boli v soku. Tolko syra, cerstveho kaviaru, masa ci suseneho ovocia ci skveleho konaku resp gruzinaku...To by nebolo mesto, keby nemalo opat pomnik z cias druhej svetovej vojny, pravoslavnu katedrala bez jedineho klinca, alebo odtlacok ruky sucasneho prezidenta, kde mladomanzelia spolocne skladaju slub. Almaty je urcite najkrajsie mesto Kazachstanu. Zajtra byvaly najrychlejsi rychlokorculiarsky stadion MEDEU,a vyhlady na zasnezene 4 tisicovky a nasledne presun vlakom do Shymkentu

M

Martin z BUBO

30

09:07

máj

2013

Kazachstan is number one

Kazachstan is number one

Byvale hlavne mesto Kazachstanu Almaty, volakedy Alma Ata, krasne mesto pod zasnezenymi 3 tisicovymi horami. Jednohlasne sme vyhlasili ze toto mesto vedie, siroke ciste ulice, zelene parky, pravoslavny kostol z dreva a vraj bez jedineho klinca, velke trhovisko, kde netreba mat reklamu na BIO potraviny, lebo tu je vsetko cerstve a hlavne domace ale aj konecne funkcna lanovka s fantastickym vyhladom na mesto. Celkovo Kazachstan patri medzi najbohatsie krajiny na svete a keby vedeli dobre prerozdelit bohatstvo medzi ludi bola by to najbohatsia krajina na svete. Maju svojho v uvodzovkach milovaneho prezidenta, ktory vladne uz nepretrzite od 91 roku a vraj ked chcel koncit, parlament ho vytlieskal nech ostane naveky vekov...Kto by nezostal? Dokonca si vymyslel ze do jeho otlacku ruky by mal kazdy svadobcan zlozit slub republike. Ano aj my sme si porovnali ruky a skor slubili ze si uzijeme celu strednu aziu. Ten kto mal chut sme este vysli na druhy najvacsi rychlobrusliarsky stadion na svete, kde padlo najviac rekordov. Za chvilu pokracujeme vstopach karavan do Shimketu. Tavy vystrieda vlak, ktory je sucastou transibirskej drahy. Zajtra uz dame kumys, pelmene a bors.

M

Martin z BUBO

16

17:55

sep

2011

Otec jablk

Otec jablk

Alma ata znamena otec jablk dnes sa uz ale vola Almaty a ani ine socialisticke nazvy by ste tu uz nenansli. Jablko naozaj pochadza zo strednej Azie ako aj mrkva, melon, cibula, cesnak, hrozno atd. Viete co rastlo v povodne v Europe? Kapusta, kel, salat, hrusky a lesne plody. Hned po prilete sme sa boli pozriet na obrovsky rychlokorculiarsky stadion Medeu pod 5000 hrebenmi Tian Shanu. Obed sme si dali na krytom trhovisku velkosti hokejoveho stadiona, kde sme s terasy pozerali na vsetok ten lud predavajuci a nakupujuci korenie, maso, mlieko, tvaroh a ovocie. Vsetko je naukladane do pyramid, vsetko vyzera ako keby islo prekypiet z mis a kosov. Ochutnali sme aj tavie mlieko a samozrejme neodmyslitelny kumys cize kobylie mlieko. Okrem toho je mesto plne parkov fontan, najdu sa tu ale i krasne priklady este imperialnej carskej architktury a pravoslavne kostoly so zlatymi ikonami. Prezreli sme a sup do vlaku aby sme sa dostali o 700 km zapadnejsie. Samozrejme sme si cestu sprijemnili miestnou vodockou Nomad a rano sme sa ocitli v mestecku Shymkent. Kedysi strazna pevnost na hodvabnej ceste je dnes 3. najvacsim mestom Kazachstanu s monumentalnym pomnikom nezavislosti, mesitou a vybornym pecivom :-) Nuz a potom nas uz cakal len hrozostrasna hranica cez ktoru sme sa dostali do Uzbekistanu. Hrozostrasne preto lebo byrokracia v strednej Azii nema medzi ale nastastie sme sa, sice s dlhym cakanim, ale v spolocnosti ludi neustale sa zaujimajucich o nasu krajinu dostali na druhu stranu. Nuz niet sa im co cudovat ved vela turistov sem naozaj nechodi a tak si budeme vychutnavat rozporavkove mesta ako Taskent, Buchara ci Samarkand bez davov turistov. Ludia su tu za to naozaj priatelsky a. Deduskovia nosia trdicne moslimske vysivane ciapocky a sakove kabatiky, zeny zas farebne volne nohavice a na tom saty a dokresluju si spojene obocie. Vseobecne popularne su zlate zuby. To uz je ale Uzbeklistan a o tom az nabuduce.

M

Marek z BUBO

04

12:01

jún

2005

Hodvabna cesta / Kazachstan

Hodvabna cesta / Kazachstan

Zdravim z Almaty {kedysi Alma Ata} spod Tian Shanu, z nadherneho mesta plneho zelene. Doleteli sme v poriadku, na rozdiel od inych pasazierov a pasazieriek, ktori pocas letu vypili butilky vodky a koniec letu bol naozaj divoky a uplne blaznivy. Byvame v hoteli, ktory je najvyssiou budovou mesta a ranajky v presklennej sale na najvyssom poschodi s vyhladom na zasnezene 4tisicovky boli velkym zazitkom. Teplota tu v meste je teraz okolo 35st. Je sobota a po meste chodia stovky {nie desiatky ale naozaj stovky} bielych limuzin s kvetmi a svadobcanmi. Kazdy par ide pred prezidentsky palac a vlozi svoju dlan do odliatku dlane prezidenta Nazarbajeva a zlozi prisahu. Podla starych tradicii vypustia holubicu. Nasa velka Hodvabna cesta sa iba zacina. Ide o unikatny projekt, ktory sa realizuje na Slovensku aj v Cechach po prvykrat. Sledujte nas a ja budem snazit co najcastejsie prispievat. V buducorocnom katalogu bude tato cesta istotne velkym hitom!

L

Lubo

ODPORÚČANÉ ZÁJAZDY