Fórum

132 príspevkov

21

00:00

mar

2020

Sloní sirotinec - Pinnawala Viac o krajine

Sloní sirotinec - Pinnawala

Sloní sirotinec - Pinnawala Cestou z Kandy prechádzame okolo čajových plantáží a smerujeme do Pinnawaly – miesta, ktoré preslávil miestny sloní sirotinec. Na Srí Lanke žije slon cejlónsky, jedná sa o najväčší poddruh slona indického. Prichádzame k vstupnej bráne, kde platíme vstupné, a ideme sa pozrieť ako tu slony žijú. Toto miesto BUBO podporuje už roky. Pinnawala nie je iba sirotincom, a teda nestará sa iba o sloníčatá, ktoré prišli o svoju mamu, ale nájdeme tu tak isto staršie slony, ktoré utrpeli zranenie, prekonali chorobu, alebo by už za normálnych okolností vo voľnej prírode neprežili. Opustené slonie mláďatá, slon, ktorý stúpil na mínu a prišiel tak o nohu. To sú smutné príbehy týchto veľkých zvierat. Čo sú základné problémy úbytku slonov na Srí Lanke? Ľudí na ostrove neustále pribúda, zaberajú tak čoraz väčšie a väčšie územie, ktoré je prirodzeným domovom slonov. Tie často krát reagujú obranným útokom. Výsledkom sú tak napadnutia a mŕtvi na jednej či druhej strane. Slony sa v minulosti stávali obeťou získavania slonoviny, ako drahého artiklu. Aj napriek tomu, že sú zákonom chránené, stávajú sa obeťou pytliakov aj dnes, ktorí slonovinu predávajú na čiernom trhu. V Pinnawala je momentálne niečo okolo 85 slonov. Tie sú rozdelené a chované v jednotlivých častiach sirotinca. Ak tu zbadáte slona s reťazami, musíte brať na vedomie, že je to stále zviera a má nepredpovedateľné správanie a každý slon má zároveň aj svoju povahu a príbeh, ktorý nie je vôbec pekný. Slon nezabúda. Malé slony si od malička zvykajú na svojho mahuta, ktorý ich vie ovládať, a naučia sa tak niekoľko príkazov a povelov. Prichádzame sem v čase obeda, keď sa slony idú kúpať k rieke. Je to skvelé divadlo, ktoré si nechceme nechať ujsť. Policajt zastaví dopravu a zvieratá zo sirotinca prechádzajú na druhú stranu cesty, kde ich čaká úzka ulička lemovaná obchodníkmi, v ktorých nájdete na predaj aj takú raritu, akou je papier zo slonieho trusu. Slony prichádzajú k rieke, kde sa niekoľko hodín spokojne kúpu. Napomáha im k tomu aj mahut, ktorý ich akoby vodným delom sprchuje. Toto úžasné divadlo si užívame z terasy reštaurácie, kde si dávame tradičný Srí lanský obed. Skvelé popoludnie plné krásnych zážitkov, a nás čaká oddych Kalutare.

20

23:57

mar

2020

Projekt na záchranu morských korytnačiek Viac o krajine

Projekt na záchranu morských korytnačiek

Projekt na záchranu morských korytnačiek Južne pod Kalutarou, kde naši klienti relaxujú na pláží po nabitej úvodnej poznávacej časti Srí Lanského dobrodružstva, sa nachádza niekoľko korytnačích záchranných centier. Pri vstupe si kupujeme lístky, z ktorých získané financie sú použité na chod tejto záchrannej stanice. BUBO a naši klienti sa tak snažia podporovať dobré projekty, a urobiť tak niečo pre dobrú vec. Morské korytnačky to nemajú v prírode jednoduché a dostali sa až medzi ohrozené druhy. Z ich vajíčok sa stala miestna pochúťka, pričom domorodci ich vo veľkom chodili zbierať na miestne pláže. No nielen to: redukciu ich počtu v prírode má za následok aj znečistenie morí a oceánov, mnohé sucho-zemské predátory, medzi ktoré môžeme zaradiť aj psov a mačky, morské vtáky, pre ktoré sú malé korytnačky potravou, a fakt, že z asi 1000 vyliahnutých mláďat sa dospelosti dožije len 20. Záchranné centrum zbiera nakladené vajcia korytnačiek a prenáša ich na farmu, kde sú opäť zakopané do hĺbky približne dvoch metrov, čo sú ideálne podmienky pre ich dozrievanie. Vajcia centrum odkupuje aj od domorodcov, pre ktorých sa stalo zbieranie vajec lepším biznisom ako ich jedenie. Zakopané vajíčka sú označené dátumom a informáciou, o aký druh korytnačky sa jedná, pričom za najčastejšie sú to korytnačky zelené. Akonáhle sa vyliahnu, sú prenesené do nádrží, kde sa rozdeľujú podľa toho, kedy sa narodili. Nájdeme tu tak rôzne staré korytnačky. Malé korytnačky sme si podržali a nielen to: niekoľko z nich sme aj vypustili a odštartovali tak ich neľahkú cestu životom. Korytnačia farma sa nestará len o chov korytnačiek. Zachraňuje aj korytnačky, ktoré boli nájdené zranené v prírode. Jednu našli zamotanú v rybárskej sieti, iná utrpela zranenie a prišla o končatinu, ďalšia zjedla plast. Práve plast je jedným z veľkých problémov. Korytnačke sú podané špeciálne baktérie, ktoré zjedený plast čiastočne rozložia a ten potom prejde tráviacim traktom zvieraťa von. Zaujímavosťou je určite aj to, že tu máte možnosť vidieť vzácne albínske korytnačky, ktoré vo voľnej prírode prežívajú veľmi ťažko, a preto sú umiestňované do záchranných centier. Ostatné zranené korytnačky sú po zotavení vypúšťané späť do voľnej prírody.

19

16:01

mar

2020

Sympatické Galle na juhu Srí Lanky Viac o krajine

Sympatické Galle na juhu Srí Lanky

Sympatické Galle na juhu Srí Lanky Prechádzame západným pobrežím Srí Lanky a smerujeme do pôvabného mesta Galle. V angličtine by sme jeho názov mali čítať "Gól", ale domáci ho vyslovujú "Galé". Sme približne 110 km od Colomba a prechádzame štvrtým najväčším mestom Srí Lanky. Smerujeme do jeho najkrajšej časti, ktorá sa skrýva za historickými hradbami pevnosti zaradenej v UNESCO. Mesto, ktoré v histórii krajiny zohralo dôležitú úlohu si určite zamilujete. Galle je veľmi známe pre nádhernú holandskú koloniálnu architektúru a je právom označované ako najkrajšie mesto Srí Lanky. Tunajší prístav hral dôležitú úlohu už v časoch pred naším letopočtom, keď sa z tadiaľto vyvážali koreniny ako napríklad škorica. Samotný prístav údajne využíval aj kráľ Šalamún, ktorý odtiaľto do svojho kráľovstva dovážal slonovinu, pávy a iný vzácny tovar. Prístav bol veľmi známy ešte v časoch pred príchodom Európanov a využívali ho Peržania, Grékovia, Rimania, Arabi, Indovia, Číňania a iné krajiny, ktoré so Srí Lankou obchodovali. V štrnástom storočí tu stroskotal známy islamský cestovateľ Ibn Batuta. Na mieste, kde stroskotal, ako poďakovanie Alahovi postavil mešitu, ktorá tu stojí dodnes. V roku 1505 sa sem dostali Portugalci, ktorí mesto a časť ostrova ovládli a vybudovali tu prvé opevnenie, a vzniklo tak unikátne mesto, ktoré v sebe dodnes prepája európsku koloniálnu architektúru s tou ázijskou. Nájdete tu uličky s krásnymi koloniálnymi budovami, pri ktorých sa vynímajú budhistické pamiatky, kostoly aj mešita. V roku 1640 mesto pre seba dobila holandská Východoindická spoločnosť. Pod nadvládou Holanďanov bola v roku 1663 vybudovaná slávna pevnosť, ktorá vznikla vylepšením tej pôvodnej. Veľmi dobre vybavená a postavená pevnosť sa zachovala dodnes. Jedná sa o najväčšie Európanmi dochované opevnenie v Ázii. V roku 1796 Srí Lanku prevzali Briti a pevnosť v Galle používali na administratívne účely. Prechádzame sa po hradbách a užívame si krásne výhľady. BUBO to tu dobre pozná a tak si dávame výborný obed v jednej z miestnych reštaurácii. Nájdete tu mnoho drobných obchodíkov, butikov, galérií a kaviarničiek. Nevynechajte aj návštevu miestneho kostola. Z hradieb okrem pekného výhľadu pri troche šťastia uvidíte aj morské korytnačky, čo je zážitok navyše. Cez spleť uličiek sa dostane na koniec mestečka, kde nájdete známu mešitu a pri nej maják, ktorý si budete chcieť rozhodne vyfotiť. No a možno využijete aj miestnu malú piesočnú pláž, ktorá je nesmierne populárna medzi domácimi.

28

07:46

dec

2019

Posvätný strom Bódhi Viac o krajine

Posvätný strom Bódhi

Posvätný strom Bódhi V poslednom článku o Srí Lanke som sľúbil, že o posvätnom strome Bódhi si povieme viac. Prečo je posvätný, aký je to strom, ako sa sem dostal? Všetko si vysvetlíme v najbližších riadkoch. Ak by ste sa s nami vybrali na náš BUBO zájazd na Srí Lanku, naša prvá zastávka v rámci programu bude v starobylom meste Anuradhapura. Práve tu sa začala písať história Srí Lanky, navštevujeme tu nádhernú stupu menom Ruwanwelissaya, a práve neďaleko nej sa nachádza druhá najposvätnejšia relikvia Srí Lanky, posvätný strom Bódhi. Prečo je posvätný? Pravdepodobne poznáte príbeh Budhu, vlastným meno Sidhartu Gautamu, ktorý sa narodil do bohatej indickej rodiny, detstvo a mladosť prežil v bohatstve a blahobyte, ktorého sa však neskôr zriekol a rozhodol sa žiť skromne a pomocou meditácií dosiahnuť osvietenie. Keď sa rozhodol opustiť svoju rodinu, vybral sa do lesa, kde si sadol pod strom a sedem rokov meditoval. No a práve strom, pod ktorým sedával, meditoval a dosiahol osvietenie, sa stal pre budhistov posvätným. Hovorí sa, že počas prvých rokov, kedy Sidharta žil striktným asketickým životom, ho tento strom živil energiou a svojimi listami, chránil ho pred slnkom a dažďom. Ficus Religiosa - to je jeho botanický názov - a už slovo “religiosa” prezrádza, že tento strom je považovaný za posvätný. Ako sa ale tento strom dostal z Indie na Srí Lanku? Bolo to v treťom storočí pred naším letopočtom, keď indický kráľ Ashoka poslal svojho syna Mahindu na Srí Lanku, aby tu predstavil kráľovi Budhovo učenie. Vtedajší srílanský kráľ Devanampiya Tissa prijal toto učenie s nadšením a začal ho šíriť krajinou. Mahinda preto na Srí Lanku pozval svoju sestru, princeznú Sanghamitu, ktorá z Indie priniesla výhonok materského stromu Bódhi. Bolo to v roku 288 pred naším letopočtom, keď ho spolu s kráľom zasadila práve v Anuradhapure. Okolo stromu sa neskôr začali stavať chrámy, stupy, obydlia mníchov, mesto Anuradhapura sa rozrastalo a dodnes patrí ku kontinuálne najdlhšie obývaným mestám na svete. Posvätný strom Bódhi toho prežil za tie stáročia naozaj veľmi veľa. Obdobia sucha, kedy mu v miskách nosili veriaci vodu a strážili ho pred slonmi a opicami, časy pokoja aj vojen, dokonca aj teroristický útok Tamilských Tigrov počas občianskej vojny. Dnes je strom pod ochranou a špeciálnou starostlivosťou miestnych, nesmie sa nekontrolovane polievať, v okolí do 500 metrov sa nesmú robiť žiadne stavebné zásahy bez výnimočného povolenia, k jeho tesnej blízkosti sa dostanú iba najvyšší predstavitelia budhizmu a vládni činitelia na Srí Lanke či dôležité zahraničné návštevy. My sa na tento prastarý unikátny strom chodíme pozrieť už v úvode zájazdu, predstavuje prvý kontakt s miestnou kultúrou, mentalitou a vierou a pod jeho korunou si hovoríme viac o jeho histórii a budhizme. Pridajte sa k nám a poďte spoznávať nádhernú Srí Lanku.

23

14:02

dec

2019

Poďme sa pozrieť Budhovi na zúbok Viac o krajine

Poďme sa pozrieť Budhovi na zúbok

Poďme sa pozrieť Budhovi na zúbok Nadpisom článku, ktorý som použil, by som mohol v niektorých krajinách budhistov doslova uraziť. Srí Lanka medzi takéto krajiny patrí, no napriek tomu som si malý vtípek neodpustil. Snáď to odčiním v samotnom článku :) Reč totiž bude naozaj o Budhovom zube. Áno, čítate dobre. Budhov zub je jedna z najposvätnejších budhistických relikvií na svete a rozhodne tá najposvätnejšia na Srí Lanke. Srílančania veria, že ten, kto vlastní Budhov zub, má právo im vládnuť. Poďme si o tejto posvätnej relikvii najprv povedať zopár základných faktov. Budha, vlastným menom Sidharta Gautama, sa narodil v roku 623 pred naším letopočtom, v dnešnom Nepále, v oblasti Lumbini. Jeho príbeh by bola téma na samostatný článok, my si dnes povieme niečo viac o jeho zube :) Podľa miestnych legiend a záznamov, po smrti - alebo správnejšie povedané - Budhovho prechodu do nirvány - bolo jeho telo spopolnené. Z tohto popola boli po kremácii vybraté niektoré jeho pozostatky, napr. kľúčna kosť, zuby, atď. No a práve jeden z týchto zubov - konkrétne ľavý očný zub - poslal indický kráľ Guhasiva na Srí Lanku. Písalo sa 4. storočie a na Srí Lanke už budhizmus mal svoje pevné miesto. Bolo to takisto zásluhou indického kráľa Ashoku, ktorý v 3. storočí pred naším letopočtom poslal na Srí Lanku svojho syna Mahindu a neskôr dcéru Sanghamittu. Mahinda na Srí Lanke predstavil budhizmus, a keď si získal vtedajšieho kráľa Devanampiya Tissu, pozval sem aj svoju sestru Sanghamittu, ktorá v roku 288 p.n.l. priniesla výhonok posvätného stromu Bódhi. O samotnom strome Bódhi si povieme v samostatnom článku, je však dôležité vedieť, že práve toto boli kľúčové momenty, vďaka ktorým je budhizmus dodnes väčšinovým náboženstvom, alebo skôr filozofickým smerom, životným štýlom Srílančanov. Vráťme sa ale do 4. storočia. V Indii zúrili vojny a o Budhov zub bol veľký záujem, preto sa kráľ Guhasiva rozhodol ho tajne poslať po svojej dcére práve na Srí Lanku. Tá si ho ukryla vo vlasoch a bezpečne ho dopravila až do Anuradhapury, vtedajšieho hlavného mesta Srí Lanky, kde bol umiestnený do chrámu a stal sa miestnou najposvätnejšou relikviou. Zakaždým, keď sa hlavné mesto presťahovalo, Srílančania postavili tejto relikvii nový chrám. Na našich BUBO zájazdoch sa na niektoré z nich aj pozrieme. Napríklad v Polonnaruwe, ktorá bola v poradí druhým hlavným mestom Srí Lanky, navštevujeme ruiny starého mesta, v ktorom sú pozostatky hneď dvoch chrámov. No aktuálny “domov” Budhovho zubu nás čaká v meste Kandy. Počas kolonizácie Portugalcov a Holanďanov budhistickí mnísi často hľadali útočisko a bezpečie práve v Kandy. Toto mesto uprostred Kandyjskej vysočiny je aj preto dodnes centrom budhizmu; kultúrnym a historickým centrom Srí Lanky. Tu sa nachádza aj Chrám Budhovho zubu, v miestnom jazyku Sri Dalada Maligawa, v ktorom je najposvätnejšia relikvia Srí Lanky uložená. Ak by ste dúfali, že Budhov zub uvidíte na vlastné oči, mierne vás sklamem. To sa podarí iba najvyšším predstaviteľom budhizmu, vysoko postaveným politickým činiteľom Srí Lanky, “bežnému smrteľníkovi” iba výnimočne. Bolo obdobie, kedy srílanská vláda raz za 5 rokov ukazovala zub aj verejnosti a náš ´boss´ Ľuboš Fellner mal to šťastie a zub videl na vlastné oči. Posledné roky však Srílančania z bezpečnostných dôvodov s verejnou prezentáciou váhajú, a nechávajú tak domácich aj turistov v napätí. Čo však na našom zájazde zažiť môžete, je nahliadnutie do miestnosti, v ktorej sa Budhov zub nachádza. Táto miestnosť má špeciálne okienko, ktoré sa každý deň tri krát otvorí na približne 20 minút a my sa vždy pokúšame tento zážitok uloviť. Samotný zub je uložený v siedmych zlatých schránkach v tvare stupy (o stupách som písal v jednom z predošlých článkov: https://bubo.sk/unikatny-zazitok-uloveny-na-sri-lanke-vqkdskx2klc9pjsl1pqj2zx4p) zdobených drahými kameňmi. Keď sa okienko za sprievodu miestnych tradičných bubeníkov a trubkárov konečne otvorí, prechádzame plynulo okolo neho a nazeráme dovnútra zlatom vykladanej miestnosti, v ktorej sú tieto schránky, obsahujúce najposvätnejšiu relikviu Srí Lanky, uložené. Až keď vidíte tú nádheru na vlastné oči, pochopíte, akú veľkú hodnotu pre Srílančanov táto relikvia má. Nakoniec, ako sme si spomínali v úvode, domáci stále veria, že ten, kto Budhov zub vlastní, má právo im vládnuť. Okrem toho im však pripomína učenie múdreho muža, akým nepochybne Budha bol. Ak by ste sa o ňom chceli dozvedieť viac, zájazd na Srí Lanku je ideálnym dobrodružstvom. Foto: Hlavná svätyňa chrámu Budhovho zubu.

07

20:52

dec

2019

Opičie kráľovstvo v Polonnaruwe Viac o krajine

Opičie kráľovstvo v Polonnaruwe

Opičie kráľovstvo v Polonnaruwe Polonnaruwa bola hlavným mestom Srí Lanky v 11‒tom a 12‒tom storočí. Toto obdobie považujú dodnes mnohí Srílančania za zlaté časy Srí Lanky. My toto starobylé mesto na našich BUBO zájazdoch nielen navštevujeme, ale si o ňom aj veľa hovoríme. Dvaja významní králi - Parakramabahu a Nissanka Malla. Prvý z nich sa zaslúžil o systém managementu vody - ktorý Srí Lanka používa dodnes - keď razil teóriu, že každá kvapka, ktorá spadne z neba, by mala byť zadržaná a použitá vtedy a tam, kde ju bude treba. Druhý zasa štedro podporoval budhizmus, a za jeho vlády sa v krajine nešetrilo financiami, podporovalo sa poľnohospodárstvo, stavali sa chrámy a krajina rozkvitala. Po nich však prišli králi menej schopní, o vodné zdroje sa tak nestarali, tie boli napadnuté chorobami, mesto postupne upadalo, až ho koncom 12‒teho storočia zhltla džungľa. Kráľovstvo Srílančanov bolo presťahované, vznikol však priestor pre kráľovstvo iné. Opičie. Reč bude o srílanských makakoch, miestnom endemickom druhu makakov, ktorý je charakteristický začervenanou tvárou vo vyššom veku. Na území starobylej Polonnaruwy je dnes nádherný lesopark, ktorý si počas nášho zájazdu prejdeme na bicykloch. Ruiny nádherných chrámov, palácov, svätýň.. a makaky. Všadeprítomné makaky. Skúsení cestovatelia sa s nimi v Ázii už stretli. Miestne makaky nie sú až tak drzé ako v iných krajinách Ázie, no ak máte pri sebe alebo v batohu jedlo, môžete sa ľahko stať terčom ich záujmu. Napriek tomu sú to fascinujúce a veľmi fotogenické bytosti. Žijú v komunitách 50 až 80 členov, ktorému “šéfuje” jeden alfa samec. Jemu sú podriadení ostatní členovia komunity, ale takisto sú pod jeho ochranou. Komunita väčšinou obýva územia, ktoré si musí tvrdo strážiť a mnohokrát oňho aj bojovať. Jedno s týchto území je aj náš lesopark v Polonnaruwe. Práve tu sa natáčal jeden z najkrajších dokumentárnych filmov o srílanských makakoch. Volá sa “Monkey Kingdom”, a môžete ho nájsť na YouTube. Točilo sa presne na miestach, ktoré navštevujeme. Jeden z našich lokálnych sprievodcov dokonca rád rozpráva o svojom kamarátovi, ktorý bol členom štábu. Komunitu si vraj pomenovali podľa rodín, každá rodina dostala mená, ktoré začínali rovnakým písmenom. Natáčalo sa mesiace, počas ktorých si štáb komunitu neskutočne obľúbil. Natáčalo sa v parku, v ruinách chrámov, v jazere - áno aj v jazere; makaky sú totiž výborní plavci, a vedia sa aj potápať. Je úžasné ich vidieť pod vodou. Práve vďaka tomuto dokumentu tú možnosť máte aj vy. Je krásne vidieť vzťahy v komunite, výchovu mláďat či boje o teritórium. Či ste na Srí Lanke boli, alebo sa len chystáte, tento film si rozhodne pozrite. Ak ste s nami na zájazde boli, spoznáte v ňom miesta, ktoré sme spolu navštívili. Ak sa s nami na Srí Lanku ešte len chystáte, budete sa vďaka nemu v Polonnaruwe cítiť ako doma. V každom prípade si však vychutnáte nádherné zábery týchto úžasných zvierat, ktoré sa v mnohom tak podobajú nám ľuďom. Ak sa na zájazde stretneme, o makakoch vám porozprávam ešte veľa. :) Snáď vás tento krásny film navnadí: https://youtu.be/iDMEIz3h9q4 Foto: Martin Ferenčík - BUBO

07

20:02

dec

2019

Buďte čajoví! Viac o krajine

Buďte čajoví!

Buďte čajoví! Cejlónsky čaj. Určite ste sa s týmto názvom už stretli. Napriek tomu, že Cejlón sa v roku 1970 premenoval na Srí Lanku (v preklade “žiarivý ostrov”), slovné spojenie “Cejlónsky čaj” sa vďaka obrovskej popularite po celom svete používa dodnes. My v BUBO jeho špičkovú kvalitu veľmi dobre poznáme a okrem toho, že ho môžete ochutnať v našom basecampe na Dunajskej ulici v Bratislave, venujeme sa jeho poznávaniu aj na našich zájazdoch. Vedeli ste, že predtým, ako sa na Srí Lanke - kedysi Cejlóne - začal pestovať čaj, venovali sa miestni pestovaniu kávy? Dnes, súdiac podľa kvality a chuti srílanskej kávy, pôsobí táto informácia až neuveriteľne. Body, ktoré Srí Lanka stráca za kávu, dvojnásobne získava za čaj. Prvé čajové kríky boli na Srí Lanku privezené (prepašované) Britmi v roku 1824 z Číny. Potom, čo v sedemdesiatych rokoch zničila pleseň prakticky všetky kávové plantáže Srí Lanky, predstavil britský botanik James Taylor Srílančanom pestovanie a výrobu čaju. Prvé roky sa tomuto biznisu príliš nedarilo, popularitu si získal až začiatkom osemdesiatych rokov. V priebehu osemdesiatych rokov však produkcia čaju prudko stúpla, a status jedného z hlavných príjmov Srí Lanky si drží dodnes. Niet divu, že v čajovom biznise dnes pracuje viac ako milión Srílančanov. K nim patria aj zberači čaju, vo veľkej väčšine Tamilské ženy. Tamilské etnikum má na Srí Lanke zastúpenie cca 15% populácie, no delí sa ešte na dve skupiny. Väčšiu skupinu, viac ako 11% predstavujú srílanskí Tamili, no 4,2% Tamilov tvoria Indickí Tamili, na Srí Lanke prezývaní aj “čajoví Tamili”. Pochádzajú totiž z Indie, a na Srí Lanku ich privážali Briti práve kvôli zberaniu čaju, predstavovali totiž lacnú pracovnú silu. Poďme sa ale venovať samotnému čaju. Vedeli ste že biely, čierny aj zelený čaj sa vyrábajú z listov tej istej rastliny? Ide o čajový krík, latinsky Camelia Sinensis, z ktorého sa zberajú tri až štyri mladé, čerstvo vyrastené lístky. Ak by ste čajový krík nechali voľne rásť a netrhali mu listy, narástol by až do výšky približne 10 metrov. Tým, že sa ale čajové plantáže pravidelne - asi raz týždenne - oberajú, udržujú sa vo výške asi 1,5m. Čajový krík je večne zelená rastlina, oberá sa teda po celý rok a dožíva sa asi 30 až 40 rokov. Po zbere jeho listov sa výrobný proces pri každom druhu čaju líši. Ak by ste chceli vyrobiť biely čaj, zberali by ste iba najvrchnejšie, ešte nerozvinuté lístky a nechali ich na slnku usušiť. Tento druh čaju je aj napriek “jednoduchej” výrobe jeden z najdrahších, je to práve kvôli tomu, že sa vyrába iba z tých najmenších lístkov. Ak by ste chceli vyrobiť zelený čaj, zberali by ste 3-4 vrchné lístky a vysušili by ste ich za pomoci teplého vzduchu. Výroba čierneho čaju je však náročnejšia, a práve tento proces si chodíme na našich zájazdoch pozrieť a vysvetliť. Po zbere putujú listy na sušiace sitá, kde oddychujú 20 hodín a zbavia sa približne 50% vody. Takto predsušené listy sa v špeciálnych strojoch jemne zožmolia, pričom sa poruší ich povrchová štruktúra. Vďaka tomu sa v listoch spustí proces oxidácie, niekedy nesprávne nazývaný aj fermentácia. Listy sa nechajú oxidovať asi 2,5 hodiny, kedy vlastne čierny čaj získava svoju charakteristickú vôňu, chuť aj farbu. Takto zoxidované listy pokračujú do sušičky. Mnohé fabriky na Srí Lanke dodnes používajú na sušenie tradičnú metódu sušenia za pomoci horiaceho dreva, čo takisto dodáva cejlónskemu čiernemu čaju jeho špecifickú chuť. Po tomto procese sa z vysušeného čaju odstraňujú zvyšky vlákien zo stoniek či stredu listov, ktoré sú v našej šálke nežiaduce. Toto sa zvyčajne robí pomocou statickej elektriny, ktorá pritiahne vlákna ako magnet. Ďalšie hrubšie vlákna sa z čajovej zmesi odstraňujú v strojoch, ktoré rozoznávajú farby a bledšie vlákna vyradia bokom. Tieto vlákna majú svoje ďalšie využitie, používajú sa na plantážach ako hnojivo. Keď máme čaj zbavený vlákien, vytriedi sa podľa veľkosti a pokračuje na balenie. Jemnejšia zmes vám po zaliatí dá čaj intenzívnej chuti a farby, väčšie listy zase ponúkajú jemnejšiu arómu, farbu aj chuť. Dôležité je vedieť, že zelený aj biely čaj sa zalieva viackrát, biely dokonca až trikrát. Čaj je výnimočný nápoj. V zime vás zahreje, v lete ochladí, unaveného povzbudí a rozrušeného upokojí. Tak čo poviete, vyberiete sa s nami na Srí Lanku a ochutnáte čerstvý voňavý čaj priamo vo fabrike?

02

15:30

dec

2019

Srilanskí giganti naživo Viac o krajine

Srilanskí giganti naživo

Srilanskí giganti naživo Na svete žije populácia približne 50000 slonov ázijských. Z toho na Srí Lanke ich je asi 10%, teda okolo 5000. Veľká väčšina z nich žije slobodne vo voľnej prírode, majú tu ozajstný raj. A hoci máme v programe návštevu slonieho sirotinca, na našich BUBO zájazdoch sa radi chodíme pozerať aj na tie voľne žijúce. Z pohodlia na korbe “džípu” sledujeme tieto nádherné tvory v ich prirodzenom prostredí. Práve medzi nimi môžeme vidieť aj množstvo mláďat, ktoré sa ešte nemotorne motajú mamám popod nohy. Práve samice s mladými tvoria v spoločenstve slonov veľké komunity. Takémuto spolku “šéfuje” vždy jedna alfa samica, ktorá si zároveň chystá nasledovníčku a učí ju všetko potrebné. Je krásne vidieť ako si slonie samice pozorne strážia mladé, ako sa vždy nenápadne strategicky rozostavia, aby tvorili živý štít medzi potenciálnym nebezpečenstvom a mláďatami. Staršie samce väčšinou žijú samotárskym životom a do takejto komunity sa chodia iba páriť. Slony dospievajú približne vo veku 10-12 rokov, no rásť prestanú až keď dosiahnu cca 22 rokov. To je aj približne vek, kedy samice prvý krát privedú na svet svoje mláďa. Slonia gravidita trvá 20 až 22 mesiacov, a samice rodia postojačky. Zaujímavosťou je, že novonarodenému mláďaťu nedajú hneď napiť materského mlieka, mohlo by totiž zaspať a stať sa tak ľahkou korisťou predátorov. Matky pred svojimi čerstvo narodenými mladými “utekajú”, aby ich najprv naučili sa pohybovať, napiť dostanú až po pár hodinách, keď už sú schopné samostatne sa pohybovať. Pri výchove mláďat zvyknú pomáhať aj samice, ktoré práve mláďa nemajú, samice matky tak majú viac času sa dostatočne napásť. Dospelý slon skonzumuje denne až 200-300kg zelenej potravy. Cez slona však táto potrava veľmi rýchlo “prebehne” a slon z nej reálne strávi iba asi 20%. Preto nie je žiadna rarita vidieť mláďatá po svojich rodičoch ešte dojedať.. Najzaujímavejším sloním orgánom je nepochybne chobot. Plní hneď niekoľko funkcií. V prvom rade slony nemajú hornú peru, jej funkciu plní práve chobot. Okrem toho je to nos, ktorým slon dýcha, dokáže doňho nabrať vodu (na jedno natiahnutie až 6-7 litrov), vydávať zvuky či uchopiť predmety - používať ho ako piatu končatinu. Dospelý slon chobotom udvihne až jednu tonu. Sloní chobot obsahuje okolo 100000 svalov a váži viac ako 120kg. Ďalšou zaujímavosťou sú slonie zuby. Počas života narastie slonovi chrup až 6 krát. Dve sady mliečnych zubov a 4 počas dospelosti. Výnimočne sa môže stať, že narastú aj siedmy krát. Keď slon príde o posledné zuby, prijímanie potravy sa mu značne skomplikuje a pomaly ale isto sa jeho životná púť končí. Býva to v priemere vo veku okolo sedemdesiat rokov. Slon je produktívny prakticky počas celého dospelého života, a pre Srílančanov už po stáročia slúžil ako buldozér, ťahač či bojové vozidlo. Slon vie byť dobrý sluha, ale zlý pán, aj preto môžete na Srí Lanke často v blízkosti polí vidieť drevené posedy, miestni totiž musia svoju úrodu pred slonmi chrániť. Taká priemerná slonia partia by vám vašu úrodu zlikvidovala za pár hodín. Ak by ste chceli slona na Srí Lanke vlastniť, pripravte si v prepočte približne 30000 Eur, to je cena dospelého slona. Ak by ste však chceli slonie mláďa, bude vás to stáť oveľa viac. V súkromnom vlastníctve je dnes na Srí Lanke okolo 200 slonov, a ďalších cca 600 sa nachádza v sloních sirotincoch. Dostali sa tam väčšinou po zotavení z rôznych zranení, napríklad po zrážke s autom či vlakom, takéto nehody nie sú na Srí Lanke ničím výnimočným. Po vyliečení sa slon už do divočiny vrátiť nemôže; jednak, ak je to mláďa, svoju rodinu by našiel veľmi ťažko, a jednak, už takýto slon zažil kontakt s ľuďmi a mohol by byť v budúcnosti vystavený nebezpečenstvu, alebo naopak, sám sa stať nebezpečným. V sloních sirotincoch býva o takéto slony dobre postarané. Ale to už je téma na ďalší článok :) Tak čo poviete, stretneme sa na Srí Lanke?

25

18:54

nov

2019

Arrack - tradičné pitie Srílančanov Viac o krajine

Arrack - tradičné pitie Srílančanov

Arrack - tradičné pitie Srílančanov Zájazdy BUBO sú známe okrem lovenia zážitkov aj dobrou náladou, ku ktorej často napomáha aj ochutnávka tradičného miestneho alkoholického nápoja. Japonsko má svoje saké, Kuba rum, Rusko vodku; ale viete čo najradšej pijú na Srí Lanke? Slovom “arak” sa označujú liehoviny vo viacerých krajinách, zväčša sa však tieto nápoje vyrábajú napríklad z hrozna a anízu (arabské krajiny), cukrovej trstiny či červenej ryže (Indonézia, Filipíny). Na Srí Lanke sa tento alkohol vyrába z fermentovanej šťavy kvetu kokosovej palmy a označuje sa slovom “arrack” (nie arak či araq). Skôr než si povieme celý postup výroby, je dôležité spomenúť, že na Srí Lanke je predaj alkoholických nápojov prísne strážený, tvrdý alkohol kúpite skoro výlučne v špecializovaných zamrežovaných obchodoch zvaných “wine stores”. Je to okrem iného aj z dôvodu pomerne populárnej nelegálnej výroby domáceho páleného alkoholu, ktorý miestni volajú “kasippu”. Keďže na Srí Lanke sa dobre darí rôznym druhom ovocia, páliť naozaj je z čoho. Ilegálne pálenie sa robí väčšinou na tajných miestach v džungli v relatívne primitívnych podmienkach a mnohokrát aj bez patričných vedomostí.. Aj preto tento druh alkoholu obľubujú hlavne chudobnejší ľudia, tí z vyšších vrstiev ním doslova až pohŕdajú. Často spomínam historku, ako som bol v čase voľna medzi zájazdami pozvaný na malú párty majiteľom apartmánu, v ktorom som býval. Klienti mi vtedy po zájazde nechali asi pol fľašky “domácej”, ktorú som, so zámerom uctiť si hostiteľa a jeho blízkych, na túto párty priniesol. Už keď som porozlieval do pohárikov a domáci zvedavo pričuchli, z výrazov ich tvárí som tušil, že niečo nie je úplne v poriadku. Po prípitku si vymenili pohľady a konštatovali, že to chutí ako kasippu. Po krátkej debate a vysvetlení mi bolo jasné, že som sa pred nimi ani náhodou neblysol. Ďalej sa už pil iba arrack. Ako sa teda tento nápoj vyrába? Ak by ste niekedy na Srí Lanke videli natiahnuté laná medzi kokosovými palmami, ide práve o palmy, na ktorých prebieha zber šťavy. Aby zberači nemuseli zakaždým vyliezať a zliezať z každej jednej palmy, premiestňujú sa medzi nimi po týchto lanách. Zručne narezávajú kvety týchto paliem a do nádob zavesených pod kvetmi zachytávajú vytekajúcu šťavu. Táto šťava obsahuje vysoký podiel fruktózy a už po krátkej dobe začne samovoľne kvasiť. V tejto fáze sa už tiež dá piť, chuťou veľmi pripomína náš burčiak, je však o dosť sladšia. Účinky v črevách sú ale veľmi podobné :) Tomuto nápoju sa na Srí Lanke hovorí Toddy alebo palmové víno. Ak však necháte šťavu z kvetov vykvasiť dostatočne dlho, dostanete kvas na výrobu arracku. Kvalitnejší arrack sa destiluje dvakrát a má hnedú farbu ako napríklad koňak. Chuťou však pripomína niečo medzi whisky a rumom. Obsah alkoholu v arracku sa najčastejšie pohybuje v rozmedzí 36-38%, takže sa pije pomerne ľahko. Srílančania ho však napriek tomu radi miešajú so sódou, colou, spriteom či tonikom. Nie je ale nič výnimočné stretnúť sa s arrackom aj v ovocných kokteiloch. Ak by ste teda chceli u domácich zabodovať, rozhodne namiesto našej “domácej” vezmite na žúr radšej fľašu arracku. A ak si s nimi pripijete tradičným JAYASRI!, tak si ich srdcia získate okamžite. Zdroj foto: Alchetron.com ~ Free Social Encyclopedia for the World

23

19:02

nov

2019

Unikátny zážitok ulovený na Srí Lanke Viac o krajine

Unikátny zážitok ulovený na Srí Lanke

Unikátny zážitok ulovený na Srí Lanke Dnes sa nám na našom BUBO zájazde na Srí Lanke podarilo uloviť celkom unikátny zážitok. Počas prvého dňa nášho zájazdu máme na programe návštevu majestátnej stúpy (v sinhalčine dagoby) menom Ruwanwelisaya v starobylom meste Anuradhapura. Stúpy sú hemisférické stavby, zväčša obsahujúce budhistické relikvie, a sú symbolom budhizmu po celom svete. Presnejšie, symbolizujú Budhu, sediaceho v meditácii na levom tróne. Najspodnejšia terasa symbolizuje samotný trón, prvé spodné terasy symbolizujú Budhove nohy v meditačnom sede, kopulovitá časť reprezentuje Budhovo telo, vrchná časť štvorcového pôdorysu zasa Budhovu hlavu, no a najvrchnejšia časť, kónický vrchol stúpy symbolizuje Budhovu korunu, resp. jeho stav osvietenia. Ruwanwelisaya, 103 metrov vysoká stúpa s obvodom 290 metrov sa donedávna pýšila obrovským kryštálom, zasadeným v zlatom stojane, zdobenom drahokamami, lesknúcimi sa na jeho vrchole. Tento kryštál, ktorý bol darom z Mjanmarska, mal už však viac ako 80 rokov a na jeho stave sa tie roky aj patrične podpísali. Okrem zašlého lesku už mal aj niekoľko prasklín, preto sa ho Srílančania rozhodli vymeniť za nový. Okolo pôvodu nového kryštálu robia zatiaľ Srílančania tajnosti, uviedli iba, že bol znova darovaný a že o jeho dizajn sa postarala rakúska spoločnosť Swarovski. Medzi domácimi sa však šepká, že nová pýcha Ruwanwelisaye pochádza z USA. Tento klenot bol práve v týchto dňoch vystavený v Kolombe (18-20.11.) a následne bol prevezený k samotnej stúpe, kde si počká na inštaláciu. Do 25.11. si ho môžu práve tu návštevníci pozrieť zblízka. My sme dnes boli svedkami tejto jedinečnej udalosti, a kryštál v plnej kráse sme si pozreli. Od 25.11. sa už bude lesknúť na vrchole tejto nádhernej stúpy.

13

14:02

nov

2019

Na Srí Lanke už 35 rokov pomáhajú korytnačkám Viac o krajine

Na Srí Lanke už 35 rokov pomáhajú korytnačkám

Na Srí Lanke už 35 rokov pomáhajú korytnačkám Spomedzi BUBO zájazdov patrí Srí Lanka medzi najobľúbenejšie. Milí ľudia, bohatá história, budhizmus, pestrá a chutná strava, príroda, slony a... áno, aj korytnačky. Na svete žije v oceánoch 8 druhov korytnačiek, z toho na Srí Lanke až 5 druhov. Každoročne priplávajú na piesočné pláže Indického oceánu, aby tu zniesli vajíčka. Prácne si v piesku vyhĺbia jamu a nakladú do nej v priemere 200 vajíčok. Z nich sa neskôr vyliahnu krásne mladé korytnačky. Nie všetky z nich sa však dožijú dospelosti, práve naopak, nebyť pomoci miestnych korytnačích liahní, prežil by z nich iba malý počet. Už samotné vajíčka sú totiž obľúbenou potravou varanov, túlavých psov, rôznych vtákov, ale jedia ich aj niektorí miestni obyvatelia, čo je aj dôvod prečo ich rôzni priekupníci predávajú na čiernom trhu. Ak vajíčka žiaden zo spomínaných predátorov neobjaví a vyliahnu sa z nich mláďatá, hrozí im ďalšie nebezpečenstvo. Znova sú tu túlavé psy, varany či vtáky, no aj keď sa im podarí prekonať cestu cez pláž až do oceánu, tu majú ďalších prirodzených predátorov v podobe rôznych dravých rýb. Ak sa im podarí prežiť najbližšie týždne či mesiace a trochu podrásť, prichádzajú na rad rybárske siete a háčiky, či vrtule motorových člnov. Spomínané liahne a ľudia, ktorí v nich pracujú, sa snažia tieto riziká eliminovať a zvýšiť šance na prežitie čo najväčšieho počtu nových generácií korytnačiek. Pozorne sledujú dianie na plážach, a keď korytnačia samička dokončí svoju prácu, vajíčka z piesku opatrne vyhrabú a prenesú do ohradeného a stráženého pieskoviska vo svojich priestoroch. Vajíčka sa uložia naspäť do pieskovej periny, starostlivo sa označia tabuľkou, na ktorej je dátum, druh korytnačky a počet vajíčok, a tu si v bezpečí počkajú na vyliahnutie. Jedna várka korytnačiek sa liahne aj niekoľko dní, a mláďatá z piesku vyliezajú postupne. Po vyliahnutí strávia prvých pár dní v nádržiach liahne, a keď naberú sily do ďalšieho života, sú vypustené do oceánu. Niektoré liahne si samičky - ktorých sa liahne oveľa menej - nechávajú až 5-6 rokov, kým nedorastú do veľkosti, pri ktorej sú ich šance na prežitie takmer 100%. Na veľkú korytnačku si totiž trúfne už iba žralok, prípadne sa môže stať obeťou nástrah človeka. Miestne liahne sa takisto venujú aj ošetrovaniu a liečbe zranených korytnačiek. V dnešnej dobe je čoraz viac prípadov, kedy sa korytnačky zapletú do rybárskych sietí, časté sú aj zranenia rybárskymi háčikmi, či žalúdočné problémy - niektoré druhy korytnačiek sa totiž živia medúzami, ktoré si často pomýlia s plávajúcimi plastovými sáčkami. Zranené korytnačky putujú do liahní, kde ich odborne ošetria, vyliečia a znova vypustia do oceánu. Korytnačky sa do svojho rodiska vracajú naklásť vlastné vajíčka približne po 35 rokoch. Mnohé z miestnych liahní boli založené pred 30-40 rokmi, takže dnes už pomaly môžeme vidieť plody ich práce. Populácia korytnačiek v okolitých vodách totiž začala v posledných rokoch narastať. My v BUBO sa na našom zájazde “Srí Lanka a Tamilské Tigre” chodíme na tieto krásne stvorenia radi pozerať, prípadne ich činnosť podporiť aspoň malým finančným príspevkom v podobe vstupného. Pridáte sa? Na záver zopár zaujímavých faktov o korytnačkách: - vedeli ste, že vek korytnačky sa zisťuje podobne ako pri stromoch, pomocou tzv. letokruhov? Korytnačí rohovinový pancier a jeho vrstvy vám takisto prezradí vek korytnačky - Ak chcete korytnačku potešiť, jemne ju poškrabkajte na krku, medzi hlavou a pancierom, majú to rady - Čerstvo vyliahnutá korytnačka môže v piesku vydržať aj 7 dní, na prežitie jej stačí vzduch, ktorý prejde cez vrstvu piesku - Niektoré druhy korytnačiek sa vedia ponoriť až do hĺbky 900m a plávať rýchlosťou až 35km/h - Korytnačky sú skoro hluché a nemé, orientujú sa zrakom - Niektoré korytnačky sa dožívajú až 200 rokov.

02

18:31

nov

2019

Návrat do rajskej záhrady Viac o krajine

Návrat do rajskej záhrady

Návrat do rajskej záhrady Ak poznáte naše zájazdy, určite viete, že rajskou záhradou v BUBO voláme Srí Lanku. Ak ste ju navštívili, verím, že už viete, že túto prezývku získala právom, ak ste ju ešte nezažili, je najvyšší čas sa o tom presvedčiť. Ja som na Srí Lanke bol naposledy počas tohtoročných aprílových teroristických útokov a sprevádzal som aj zájazd bezprostredne po výbuchoch. Dodnes mám tú atmosféru pred očami. Vyľudnené ulice, večerný zákaz vychádzania, masívny odchod turistov - napätie, všade policajné a vojenské hliadky, sprísnené bezpečnostné kontroly, zavreté reštaurácie, strach.. Napriek všetkému, naše zájazdy počas aj po výbuchoch dopadli skvele, a aj keď atmosféra sa niesla v duchu súcitu s pozostalými a ranenými, Srí Lanka nesklamala, a jej pohostinnosť sme si užili. Teraz sa sem vraciam, po pol roku od spomínaných smutných udalostí. Je veľmi príjemné vidieť opäť letisko živé, plné turistov, ktorí prekonali strach a prišli túto nádhernú krajinu navštíviť. Na Srí Lanke je podľa oficiálnych štatistík na turizme priamo závislá každá desiata rodina. Nepriamo je to, samozrejme, oveľa väčší počet. Keď si predstavíte napríklad rodinu, ktorá sa živí pestovaním ananásov či kokosových orechov, a uvedomíte si ten obrovský pokles odbytu a predaja týchto plodín tesne po útokoch, asi si ľahko domyslíte ekonomický dopad na tieto rodiny. Nehovoriac o tom, že napríklad konkrétne ananásy neuskladníte, treba ich spotrebovať do pár dní. Rovnaké je to s melónmi, tekvicami, paradajkami, paprikami, baklažánmi, banánmi a spústou ďalších plodín, ktoré sa na Srí Lanke pestujú. Samozrejme, aj domáca spotreba je obrovská, no veľkú časť tvoria práve turisti. V tejto súvislosti si, samozrejme, ľahko domyslíme aj dopad na ceny týchto plodín, a tým pádom aj na celú ekonomiku krajiny. O ubytovacích, transportných službách, miestnych pamiatkach či obchodoch so suvenírmi ani nehovoriac. Teroristické útoky nie sú iba o pomste a obetiach. Sú hlavne o šírení strachu, ochromení turizmu, ekonomiky a stability krajiny. Je povzbudivé vidieť Srí Lanku zase plnú života, šťastných turistov a usmiatych domácich. Hoci politická situácia nie je v krajine ideálna, vláda spravila všetko preto, aby vypátrala a zničila bunky teroristov po celej krajine. Išlo o relatívne malú a nie príliš dokonale organizovanú skupinu fanatikov, a podľa oficiálnych informácií si s nimi miestne vojenské a policajné jednotky rýchlo poradili. Na dôležitých miestach sú stále posilnené bezpečnostné kontroly, čo je samozrejme vítané, aj keď nám to mierne komplikuje prístup. Ide však o našu vlastnú bezpečnosť, takže tieto opatrenia vnímame s pochopením. Najkrajšie zistenie je však to, že miestni ľudia sú rovnako srdeční, priateľskí a usmievaví ako predtým. Že sa nenechali zastrašiť, a ich srdcia ostali rovnako otvorené smerom ku všetkým živým bytostiam. Aj keď mám veľa krát tendenciu pripisovať túto neuveriteľnú srdečnosť miestnych ich budhistickej viere, túto moju teóriu značne nahlodáva fakt, že aj obyvatelia iných vierovyznaní, či už hinduisti, kresťania či moslimovia, sú rovnako priateľskí, usmievaví a srdeční. Keď som nedávno sprevádzal zájazdy v Španielsku, rozoberali sme s klientami dôvody, prečo sú Španieli takí temperamentní, veselí a usmiati. Jeden pán vyslovil myšlienku, ktorá mi odvtedy vŕta hlavou: “no lebo oni tu majú celý rok slnko, my cez zimu vychladneme..” Priznám sa, myslím si, že na tom niečo bude.. Možno by som podobnú teóriu uplatnil aj na Srílančanov. To podnebie určite má svoj vplyv. Sám som tu na zájazdoch dokopy strávil slušných pár mesiacov, a podľa reakcií mojich blízkych, to slnko si človek prinesie v srdci aj domov.. Srí Lanka patrí medzi moje najobľúbenejšie krajiny, mám tu kopec kamarátov a známych, s ktorými som v kontakte počas celého roka, aj preto sa na nasledujúce zájazdy veľmi teším, viacerým som zámerne ani nedal vedieť, že som znova tu, teším sa na ich prekvapené a vysmiate tváre, keď sa po pol roku zase stretneme :) Ak ste ešte na Srí Lanke neboli, určite sa príďte o jej kráse čím skôr presvedčiť na vlastnej koži. Je krásne vidieť túto krajinu znova usmiatu, otvorenou náručou vítajúcu všetkých návštevníkov. Uvidíme sa ešte do konca roka, alebo si návštevu necháte na neskôr..?

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu