Fórum

46 príspevkov

15

12:57

jún

2019

Prehliadka Caracasu Viac o krajine

Prehliadka Caracasu

Prehliadka Caracasu Prehliadka Caracasu. Ako sa pripraviť? Pas nechajte na hoteli uzamknutý vo vašej batožine, zoberte si domácu menu a potom čo najdrobnejšie doláre. Koľko záleží na bežnej spotrebe, no cca hodnota 20 USD, ak máte všetku dopravu a vstupné zaplatené predom. Inak je doprava drahá a zhltne minimum ďalších 40 USD (ak budete šetriť) a tu nerátam s večerou a hlavne pitím v Las Mercedes, kde sú ceny porovnateľné s bratislavskou Euroveou, takže ďalších 30 USD poľahky miniete. Bankomaty sú na mnohých miestach, karty v Las Mercedes väčšinou fungujú, inak sporadicky. Väčšinu hotovosti nechajte opäť v uzamknutej batožine na izbe. Krátke nohavice, tričko s krátkym rukávom. Rátajte s tým, že môže spŕchnuť, a ak plánujete ostať až do tmy, tak sa ochladí. No cez deň bude teplo, ale príjemne. Omnoho teplejšie než v Bogote, asi tak ako v Medelline, v meste väčšej jari. Malá fľaška s vodou je samozrejmosťou. Mobil schovaný a fotoaparát taktiež nikdy nie na krku, ani v ruke, ale schovaný! Dnes budete v pohode, ale zároveň v strehu. Hovorí sa tomu správať sa podľa “sedliackeho rozumu”. Mesto ma 5 miliónov ľudí a domáci strieľajú čísla presahujúce 10.. veľké, rôznorodé mesto. Ak je bezpečne v Las Mercedes, neznamená to, že inde to bude rovnaké. Začiatok prehliadky: Začneme na Plaza Bolivar pred katedrálou. “Catedral” - ide o centrum mesta, kde všetko začalo. Práve tu v okruhu 25 blokov Santiago de León de Caracas v roku 1567 mesto založil. Námestie bolo založené ako Plaza Mayor, a kto bol v Španielsku, vie o čom hovorím. Biela vkusná katedrála je položená na okraji pekného parku, v ktorom centre tróni Simon Bolivar na vzpínajúcom sa koni. Je to tá istá socha, ktorú nájdete v Lime (Peru) či Cartagene (Kolumbia). Ku koncu života sa z hrdinu stal despota, demokracia prestala fungovať a keď chcel pohnúť veci rýchlejšie, pritvrdil, čo sa mu stalo osudným. No na adresu tohto človeka sa nežartuje, má podobný status ako britská kráľovná. V metropolitnej katedrále sú pochovaní rodičia aj manželka Simona Bolivara. Okolo námestia nájdete dôležité budovy ako Radnicu, Arcibiskupský palác, Divadlo, budovu vlády dištriktov Hlavné mesto .. Tu bol trh, tu prebiehali popravy. Od katedrály sa presunieme po 200 metroch po Avenida. Ešte 2 k parlamentu, nad ktorým hrdo vlaje vlajka Venezuely. Parlament obídete kol dokola po Avenida Baralt a Avenida Universidad, okolo Palacio de la Academia, ak máte chuť, či je omša, vstúpime do ďalšieho kostola San Francisco. Mne sa páči. Odtiaľ pokračujeme rovno 2 minúty peši k rodnému domu “Osloboditeľa” - Casa Natal Simon Bolivar. Dokončíme kruh na Plaza El Venezolano, kde je uvoľnenejšia atmosféra než na Plaza Bolivar. Tu sa posadíme na kávičku, koláčik, či komu nestačili raňajky, ochutná Arepa de Queso Trenza. Arepa de Perico, či Arepa de Pernil. Teraz sa našou dopravou presunieme pod kopce. Prestúpime do vozidla 4x4, držte si klobúky a strmo stúpame po neuveriteľných cestičkách do národného parku El Avila. Výstup trvá krkolomnými cestami asi 30 minút a je to zážitok, môžete filmovať (okrem dvoch policajných kontrol) všetko. Naším cieľom je dedinka učupená v Kordillerách. San Antonio de Galipán, resp., krátko Galipan je fajn. Malé učupené domčeky, ktoré ste si mysleli, že v nich už nikto nemôže bývať, botanická záhrada všade okolo vás. Ale aj veľa reštaurácií a kaviarničiek. Ak odlietame v dohľadnej dobe domov, tak aj množstvo suvenírových obchodíkov, ktoré predávajú letka ty a vína z horských byliniek. Potom sa vyvezie k lanovke, čo je cca 5 minút autom 4x4, ešte raz kávička - odporúčam vynovený bar 1956 - ešte raz suveníry. Mnoho reštaurácií tu má indiánske názvy ako Arawak, či Warairafit. Romantici môžu ostať v hoteli Humboldt. Ostatní sa zvezú nádherne dole. Kabíniek je veľa a tak poľahky viete byť sami. Lístky sa kupujú v takom okienku, že to nemáte šancu nájsť, no nafotil som tom pre vás. Cena lístka dole je menej ako 1 USD. Zamierili na Parque Central s najvyššími budovami v Latinskej Amerike. Taká škaredá betónová džungľa, miesto autobusových staníc, múzeí a univerzít. Caracas je mestom múzeí a univerzít a ja milujem na Južnej Amerike to, ako si vážia umenie a vzdelanosť. Múzeum detí, múzeum krásnych umení (musel de belas artes), ale aj ďalší zelený park Parque Los Caobos. Potom sa vydáme na východ do luxusu. Zastavíme sa na Plaza Venezuela, ktoré niektorí považujú za druhé centrum mesta - lebo je v strede. No dôležitejším námestím je Plaza Altamira (Plaza Francia) s obeliskom. Námestie bolo otvorené ako Plaza Altamira, ale premenované v dobe, kedy v Paríži pomenovali námestie Palza Venezuela, a tak na oplátku premenovali aj toto námestie na Plaza Francia, no nechytilo sa to. Na námestie treba ísť kvôli tomu, že ho poznáte z televíznych novín, veď od roku 2002 sa práve tu konajú demonštrácie pod súhrnným názvom "Paro Petrolero” Plaza Altamira je obrazom bohatého východného Caracasu, no my ideme ešte ďalej. Zbehneme autom (očakávate zápchy, a tak bude cesta trvať 20 minút) dole do najluxusnejšej oblasti Caracasu do Las Mercedes. Prekročíme najprv rieku, ktorá je tepnou mesta- Rio Guaire-čo je taký väčší potok -a vstúpime na Avenida Rio de Janeiro. Jedna luxusná reštaurácia za druhou. Luxusné obchodné domy. Bary. Kto chce, ostane tu, ale pozor, o tretej ráno si dajte budíček, aby ste sa odtrhli od temperamentnej partie a vydali sa do hotela. Ostatní pokračujú späť do historického centra, do La Candelaria. Posilňovňa pod otvoreným nebom. Miesto na šachového turnaje a turnaje domina. Miesto, kde sa tancuje. Domorodý život. Odporúčam skvelú reštauráciu El Quijote de la Candelaria, položenej na rohu. Na poschodí sa hrá biliard, no túto reštauráciu strážia, stoly majú biele obrusy, čašníci biele naškrobené košele a jedlo je skvelé. Pivo Polar Vám prinesú do vymrazených pohárov. Ceny sú polovičné oproti Las Mercedes a vy tu ako turista pôsobíte značne exoticky. Pritom ste v centre. Je to obdobne ako v Bogote, kde je La Candelaria pre turistov atraktívnejšia, no domáca elita žije na severe v Zóna Rosa. Tu sú to východné oblasti Caracasu a sem sa nechodí. . Koľko plagátov večného lídra (líder eterno) Huga Chávesa nájdete? Pre mňa je najkrajším múzeom Museo de Arte Contemporaneo, a už iba tá budova zvonku je top. Centro de Arte los Galpones- super múzeum Expanzoo Centrum educativo- interaktívna ZOO. Pekná je aj cesta na letisko: klesať dole dole, prechádzate širokou diaľnicou so 4 pruhmi cez množstvo tunelov. Okolo slumy, pred vami Karibik. Nezmeškajte odlet  

15

08:54

jún

2019

Caracas 2019 a  2020- príprava aktuálnej prehliadky najnebezpečnejšieho mesta sveta Viac o krajine

Caracas 2019 a 2020- príprava aktuálnej prehliadky najnebezpečnejšieho mesta sveta

Caracas 2019 a  2020- príprava aktuálnej prehliadky najnebezpečnejšieho mesta sveta Ako sa správať v najnebezpečnejšom meste sveta? Nerátam vojnové zóny. Tipy, triky, čo vidieť; ako ušetriť tak, aby ste prežili? Prechádzam po Plaza Altamira, v dôležitej časti východného Caracasu. V strede je obelisk, okolo všade domy. Tu sa konali veľké demonštrácie ešte nedávno. “Valientes patriota si se puede” Odvážni patrioti! Áno, dokážeme to! Respektíve, Yes we can Baraca Obamu, kričalo zhromaždenie. Zúčastnili sa ho moji známi. - nechcem tu ľudí menovať-“ Ten, kto má vysokú školu, neznáša Madura.” (hovoria mi unisimo) No musím povedať, že to hovoria všetci. “Maduro nie je Chaves. Toho porazila rakovina, inak by stále vládol a nemali by sme šancu vyhrať” Prekvapivé pre mňa je, že o tom všetci verejne rozprávajú. Neboja sa. Napriek silnej moci armády, veď sa šušká, že nevládne Maduro, ale armáda... a tej sa boji každý, tu cítim slobodu. Instagram, Facebook fungujú, BBC, CNN taktiež. Keď sa teraz hovorí o oslobodení Venezuely, tak to nie je pravda. Ona je slobodná, ľudia sú slobodní. Len veľká väčšina chudoby si demokraticky vybrala chybnú cestu. A celá Venezuela na tom riadne prerobila. No nedeje sa to všade? Na letisku ma odstavia nabok. Upgradli ma do biznisu, a tak som vyšiel z lietadla prvý a u colníkov som prvý taktiež, no odstavili ma, po prezretí si môjho pasu, nabok (a ani sa nedivím, také čosi nevidieť bežne a príkaz je čokoľvek iné skontrolovať) a teraz som na letisku jediný. Všetci odišli a mňa kontrolujú. Vypisujem vstupný papierik- toto sa robí v 99% vstupov do hocijakého štátu a naozaj neviem na čo, to nikdy nemôže nikto čítať. Po mne to neviem prečítať ani ja sám. No teraz sa ma pýtajú koľko USD mám, koľko oblečenia mám, koľko liekov mám, a hodnotu techniky... Je tu akási klauzula, že môžete priviesť veci v hodnote 10 000 USD, a iba moje dva fotoaparáty s objektívmi majú cenu vyše 30 000 USD. Čo napísať, veď mi to Maduro ešte zoberie, hlavne, keď si ma tu nechali ako posledného. Apropo, s touto drahou výbavou chodím po nebezpečných miestach. Keď ma včera v centre Caracasu neupozornili 10x, aby som schoval fotoaparát, že mi ho ukradnú (a pri tom ma zastrelia) tak ani raz; zastavilo sa auto a kričalo na mňa nech prídem bližšie a hovoria, že na 100% ma okradnú, že po 18.00 už nikto peši nechodí atď.. No prišli za mnou aj v parku plnom domácich, je tu asi 300 ľudí tancujú, hrajú domino a napriek tomu to zlodejom nevadí. Schoval fotoaparát aj mobil, je to veľmi peligroso – nebezpečné- pardon. No práve vtedy ja najradšej fotím, všetko je také romantické. Ľudia hrajú na ulici šach, holičstvo je rozložené pod viaduktom hneď vedľa, aj to ako si ľudia spievajú na ulici a tancujú je fascinujúce. Naozaj, krásne scény v meste, ktoré turizmus nezaujíma. Fotograf vždy riskuje veľké peniaze, keď chce priniesť unikátny záber. Ja používam dva fotoaparáty, na ktorých mám objektívy s pevným ohniskom. Vytiahnem ten, ktorý sa mi hodí. Okrem toho mám ešte objektívy na výmenu, ale to mením iba vo výnimočných situáciách. V tejto dobe aj niečo filmujem, ale to nemá umelecké ambície, no čitateľovi v blogoch priblíži o čom hovorím, viac. Poďme späť. Idem do banky na letisku a pani, keď chcem niečo vymeniť, mi ako normálnu vec povie, že nemá “efektivo”, nemá cash. Jediná banka a nemá nič, ani jednu bankovku. Tak zmením od veksláka v uniforme, doviedol ma k nemu Antonio, ktorý má tú istú uniformu. Uniformovaní veksláci, to je štýl. Dávam 20Usd a dostávam dve veľké guče bankoviek s portrétom Simona Bolivara a číslom 500. Spolu som dnes dostal 120 000 Bolivarov. Keď platím taxikárovi či za večeru, tak 5 minút odpočítavam. Taxík z letiska stojí 30 USD, čo nie je veľa, ale mám čas a skúsim lokálnu dopravu, a tá ma stojí 70 centov a ideme pol hodinu. Rada: prejdite z medzinárodného terminálu vľavo 300 metrov na domáci terminál, pred ktorým stoja taxíky polovicu, alebo ak ste dobrodružnejšej povahy, zoberte si autobus (odchádza k Parque Central, ak sa zaplnia úplne všetky sedadlá), a ten stojí menej než 1 USD. Klíma funguje. Alberto je pôvodom Portugalec, ale žije v Caracase od roku 1995, je z bohatej rodiny, vlastnia tu veľa biznisov, je šéfom hotelovej asociácie, čiže vie zabezpečiť tie najlepšie hotely aj v zastrčených častiach krajiny, a to je dôvod, prečo sa poznáme. “ Ľuboš, toto je ste dobre, kedysi sme tu používali krabice, plne krabice peňazí”. Alberto je jeden z mála, ktorý má cash. Času je nedostatok. No práve včera vláda vytlačila bankovky 20 000 a 50 000, ktoré by mali uľahčiť situáciu. Je strašná pekáreň, za jednu jazdu taxíkom spočítava 100 000 bolivarov v stovkách. Posledných 10 minút taxíkom z Parque Centrál- kde nájdete dva najvyššie mrakodrapy Južnej Ameriky- je 4x drahšie. Za jedlo som zaplatil horibilnú čiastku 35 000, no po prepočítaní je to smiešnych 6 dolárov, a to aj s tringeltom. Jedla je tu v Caracase veľa, pivo studené a takú kvalitnú a úprimnú starostlivosť čašníka v naškrobené bielej košeli som dlho nezažil. Úroveň, ktorú sa nenaučíte na školení- väčšina čašníkov na Slovensku má podľa mňa len nejaké školenie, je to zúfalstvo. No tu je to stará škola. Mnohí čašníci sa učia jeden od druhého, a je to stará dobrá škola. Hneď to uvidíte, a mňa chytá nostalgia, lebo pred 30 rokmi si takých pánov čašníkov pamätám. V jedálnom lístku nemajú ceny, ale v ľavom hornom rohu na každej strane majú pripnutý papierik, kde je napísané Leyenda: nájdete podľa čísla o čo ide a Precio, kde nájdete dnešnú cenu jedla. Bývam v La Candelaria, čo je najbližšie k centru. Štvrť La Candelaria v Bogote je tou najstaršou v meste, a tak sa pýtam taxikára, či je táto štvrť “alta”, a myslím tým stará, no pomýlili som si to s nemeckým Alt - starý. Ideme po úplnej rovine a taxikár sa na mňa nedôverčivo pozrie, že o čom to točím, a tak ja hneď sorry, myslel som, či je vieja (viecha)- stará- a on že siii señor, áno, toto je veľmi stará štvrť pomenovaná podľa katedrály La Candelaria´ Presne ako v Bogote. No do španielčiny sa musím dostať a to rýchlo, lebo anglicky tu nerozpráva nikto. Zdá sa mi, že menej než pred 20 rokmi. Venezuela je komunistická a s USA nechcú nič mať. No neviem, či je to úplne tak. Bežne sa platí dolármi, jazdia tu tie obrovské americké autá, v obchodoch je všade Coca Cola - dokonca mimo Caracasu sú obchody, kde majú na policiach iba Coca Colu, aby vyplnili priestor. Z barov hrá na celú ulicu americká hudba a oproti parlamentu v Caracase sa nachádza McDonald’s. Musím povedať, že som prekvapený. Venezuela mi aj v tomto pripadá slobodná a demokratická. Trh a národ si vyberie to čo chce? Nezakročí armáda tvrdšie? Nie je tu elektrina, dizel, internet, reštaurácie zívajú prázdnotou, sú pozatvárané, veď niet čo ponúknuť na jedlo a niet nikoho, kto by si objednal. Áno, Venezuela nie je na tom dobre, v periférnych oblastiach sú problémy ešte vyeskalovanejšie. No na druhej strane, nič z toho, čo píšem vyššie, sa nepotvrdilo. Boli dni, kedy elektrina nebola, ale teraz tie doby už nie sú. V Caracase nevidíte, že niečo nie je v poriadku. Zažívam dopravné zápchy- áut jazdí teda až príliš, ceny benzínu sú asi najlacnejšie na svete, za dolár máte 60 litrov a vraj sú pumpy, kde máte 60 litrov za 60 centov. Plnú nádrž svojho smädnejšieho amerického búraka za menej, než čo stojí jedna káva. Internet nie je dobrý, je perfektný a prístup máte na všetky sociálne siete a na všetky vyhľadávače aj média; akokoľvek zle píšu o dnešnej vláde. Reštaurácie super, obrovské porcie skvelého jedla. Mango na ulici oproti parlamentu stálo 1000 a aj sáčik pukancov stál 1000. To je 1/6 dolára, čiže najlacnejšie na svete. Paraglaiding na pláži stojí do 10 USD. Nikto sa ma tu nesnaží oklamať, ceny sú na rovinu, a pravdivé. Chaves a Maduro? Ako za komunistických čias, po celej Venezuele nájdete veľké M nakreslené vo farbách venezuelskej vlajky. Portréty Madura sú všade, niekde po boku Chávesa, ale často samostatne. Na lampách je portrét Madura s nápisom, ktorý sa používa pri futbalových zápasoch, “ ideme Venezuela” Toto je klasické vymývanie mozgov. Na obrovských múroch, ktoré zabraňujú zosuvu pôdy, sú Madurove portréty obrovské. Má to pôsobiť, akoby to nakreslili samy ľudia, bojujúci proti imperializmu. Na mnohých miestach nájdete posprejované steny. No v takom množstve a v dosť jasnej uniformite ide o plánovaný branding. No reklamný mág zvolil “ľudovú stratégiu” Obdobné nápisy mám nafotené aj s Guaidom. Na Venezuele vidieť, že dlho trpí. Nie je tu tak vysoká úroveň, akú dnes nájdete v Kolumbii, Peru či Ekvádore. Všetky tieto krajiny boli pred 20 rokmi vo vyspelosti a bohatstve ďaleko za Venezuelou, teraz idu prudko hore. Kaviarní okolo Plaza Bolivar je veľa, ale sú poloprázdne. Víkendy v bohatom východnom Caracase však vyzerajú ako keby sa mal život ráno skončiť, a ide sa naplno, míňa sa naplno a, jednoducho, cítiť radosť zo života a kultivovaný temperament, aký nájdete iba tu, v Latinskej Amerike. Venezuela, to je revolúcia a ľudia sa nikdy nenechajú ubiť. Prehliadku Caracasu Vám napíšem v ďalšom príspevku. Ako ušetriť v Caracase: Písal som Vám o doprave z letiska. Ďalším trikom je, ako vyjsť na Cerro de Avila. Pre cudzinca stojí lanovka teleferico 20 USD, a väčšia zábava je ísť džípom. Pozor, parkovisko džípov je totálne inde. Meňte menšie obnosy peňazí, lebo po týždni môžu mať polovičnú hodnotu. Euro nepozná nikto. Majte bankovky v hodnote 1 a 5 dolárov. Natankujte- prevychovať čo šetria, to bude blažený pocit. Bezpečnosť: Tejto téme sa v Caracase musíte venovať. Pravdepodobnosť, že dostanete tropickú chorobu je skoro nula, no to, že vás okradnú, je oveľa viac možné. Noste pri sebe neustále peniaze, ktoré zlodejom dáte. Majte to prichystané ako charitatívny dar, podporu chudoby. Nehrajte sa na James Bonda a zlodejovi dajte to, čo chce. Každoročne sa vyhotovuje tabuľka s mestami, kde je najviac vrážd ročne. Vo veľkých mestách je väčšia šanca, že toto číslo bude vyššie. Africké mestá sú na tom zle, taktiež sever Mexika je dnes zlý, ako aj Natal v Brazílii. No jedno mesto musí aj v tomto negatívnom rebríčku vyhrať. Áno, je to Caracas. Dámy a páni, v roku 2017 aj 2018 bolo v Caracase zrealizovaných najviac vrážd zo všetkých miest sveta. Teraz si hovoríte, tak to sem nikdy nepôjdem. Nie nie, to je hlúposť. Len treba ísť so skúseným sprievodcom. Večer po 18.00 nechoďte peši po vonku. Netelefonujte vonku s mobilom, lebo Vám ho vezmú aj s uchom. Keď fotiť, pozor, vyhliadnu si vás, že máte fotoaparát a fotoaparát znamená cash, a okradnú vás. Ako to, že mám v tomto blogu tak super fotografie z totálnej blízkosti? Ide to, skúsený cestovateľ môže pravidla porušiť. No naozaj, pozor, myslím to vážne a ja nezvyknem preháňať. Sledujte politickú situáciu, ešte stále nie je jasné, ktorým smerom sa veci preklopia. Keby armáda oficiálne prevzala moc, môžu demonštrácie skončiť krvavo, ako sa to stalo nedávno v Chartúme. Večer je prijemne, ale ojedinele a počas dažďa môže byť zima- majte po ruke svetrík. Taxík si nechajte zavolať reštauráciou či barom, v noci na ulici priveľa taxíkov nechodí. V Caracase sa musíte vyznať. TOP 10 Život na ulici. Je málo miest sveta, kde sa žije takýto komunitný život. Na ulici sa spieva, tancuje, hrajú sa šachy aj domino, na ulici sa cvičí. Spoločne so svojimi kamarátmi. Komunitný socializmus. Progresívne Slovensko by malo radosť. Ale aj ja mám radosť. Vidieť, že toto robí ľuďom radosť zo života a turistom dobré fotografie. 60 litrov benzínu za 60 centov. Toto musíte vidieť, lebo to už nikdy nikto neuvidí. Plná nádrž dnes stojí menej než šálka kávy. Cerro de Avila Je, podobne ako Monserrate v Bogote, dôležitou súčasťou prehliadky mesta. Hore choďte 4x4 a dole lanovkou (teleferico). Dostanete sa do výšky vyše 2000 m.n.m, je tu úplne iná klíma, vegetácia, a vy si z vtáčej perspektívy urobíte prehľad o polohe Caracasu vtesnaného v úzkom údolí Kordiller. Práve národný park El Avila oddeľuje Caracas od Karibiku. Ak nebude hmla, uvidíte Karibik. Najnebezpečnejšie mesto sveta. Iba v jedinom meste sveta je najviac zavraždených (3400 ročne), a to je tu. Vy budete so skúseným sprievodcom v bezpečí, ale je dobre vychutnať si tento pocit. Plaza Simon Bolivar s jeho sochou na koni, ktorá ako keby z oka vypadla tej v Cartagena, no hlavne s metropolitnou katedrálou, ktorá je historickým stredom mesta. Las Mercedes s najlepšími reštauráciami a klubmi v celom štáte. Na avenida Rio de Janeiro, ktorá sa šinie popri rieke Guaire je jedna top reštaurácia vedľa druhej. Tu je aj známy La Quinta bar. La Candelaria. Ja mám túto štvrť najradšej. Je tu najviac ľudí, myslím domorodcov, ten totálny Caracaský ruch. Cez deň zastavia autá, otvoria kufor a zmenia sa na predajne. Všetko sa deje na ulici. Dom, kde sa narodil Simon Bolivar. Tento hrdina ma domy všade po Južnej Amerike, ale iba jeden, kde sa narodil, a je to tento na bielo natretý palác, blízko katedrály aj parlamentu. Múzeum moderného umenia sídliace v hypermodernej budove, ktorá je sama o sebe úkazom Parque centrál s univerzitou, ktorá je pod patronátom UNESCO, a dvoma najvyššími mrakodrapmi Južnej Ameriky Plaza Francia s obeliskom taxikári poznajú pod menom Plaza Altamira. Jedna vec je oficiálna, napríklad, minimálna mzda, druhá je realita. Volajú ju Altamira, podľa toho, že je vyššie ( alta? - teraz som slovíčko trafil správne- a je odtiaľ pekný výhľad?); podľa prehistorickej jaskyne v Španielsku? Dôvod je prozaickejší, námestie bolo otvorené ako Plaza Altamira, ale premenované v dobe, kedy v Paríži pomenovali námestie Palza Venezuela, a tak na oplátku premenovali aj toto námestie na Plaza Francia, no nechytilo sa to. Na námestie treba ísť kvôli tomu, že ho poznáte z televíznych novín, veď od roku 2002 sa práve tu konajú demonštrácie pod súhrnným názvom "Paro Petrolero”  

14

07:52

jún

2019

Pravda o Venezuele Viac o krajine

Pravda o Venezuele

Pravda o Venezuele Venezuela. Romanticky, názov v preklade znamená Malé Benátky, a nám evokuje diaľavy, vysoké vodopády, prastaré hory, najkrajšie ženy. No dnes skôr rozvrátené hospodárstvo, 4 milióny utečencov, horúce bojisko, ako z najtvrdších čias Studenej vojny. Venezuela má najväčšie zásoby ropy na našej planéte. Ako v orientálnom príbehu, kde nádherný diamant vždy spôsoboval svojmu majiteľovi problémy a často smrť, toto obrovské bohatstvo Venezuelu rovnako ťahá do najhoršieho nešťastia. Keď v posledných rokoch cestujem po krajinách Strednej a Južnej Ameriky, venezuelských utečencov neviete prehliadnuť. Čiernovlásky s okrúhlymi očami z trópov predávajú v studených horách ekvádorského Quita či Cuzca všetko, od zmrzliny, cez svoje telá, až po vlasy, ktoré si desaťročia pestovali. Ide o život, a tak idú dole aj nádherné hrivy, ktoré pre Venezuelčanku znamenajú stelesnenie ženskosti, česť, hrdosť, osobnú integritu, všetko. Najviac utečencov som videl v Kolumbii, Paname a v Geortowne v Guyane. Teraz sem častejšie chodím, poznám tu domácich a tí sa sťažujú viac než my Európania na černošských migrantov. Venezuelčania sú vzdelaní, kultivovaní, rozprávajú tým istým jazykom- španielsky- a robia za hocičo, za menej než za polovicu. Muži si pootvárali reštaurácie, tie najlacnejšie, streete food, mnohí sú inžinieri a tak za lacno robia lepšie než domáca konkurencia, a tá žiarli. Za posledné roky sa vo Venezuele rozrástla mafia a gangy sa začínajú zgrupovať. Okolo venezuelských hraníc je dnes skutočne nebezpečne a v centre Caracasu večer nenájdete ani živáčika. Všetky ambasády neodporúčajú Venezuelu navštíviť, je tu dnes zle, veľmi zle. Venezuelská vláda dnes 14. Júna 2019 vydáva do obehu nové bankovky v hodnote 20 tis, 50 tis bolivarov. Za posledný rok mena rapídne devalvovala a vláda toto opatrenie (tlačenie nových bankoviek) realizuje už po druhý raz za menej než rok. Ja som čosi takéto počul od môjho deda, no my sme to už doma nezažili. Peniaze, ktoré ste si sporili celý život, zrazu nemajú cenu. Chleba kupujete za státisíce. Rozvrat vo všetkom. Keď BUBO začalo do Venezuely chodiť, bolo to ešte v minulom tisícročí. Bolo to predtým, než sem svoju nohu po prvý raz položil Becko či Palo Barabáš, dlho pred nimi. Venezuelu sme robili poriadne (poriadne robiť, poriadne cestovať, to je v génoch BUBO), s výstupom na Stolovú horu v národnom parku Roraima, plavili sme sa pod Salto Angel a po Orinoku, prechádzali sme krížom cez celú krajinu do druhého najväčšieho mesta Meridy, stúpali na najvyšší vrch Pico Bolivar (5000 mnm), putovali v Los Lannos, kde sme chytali krokodíly, hady, lovili pirane a 7 metrové anakondy. Bola to paráda. Krajine vládla úzka belošská elita, krajina s pomocou skvelých plastických chirurgov a DNA ročne vyprodukovala desiatky krások, ktoré ako jediné dokázali na súťažiach Miss Universe konkurovať krásnym Kolumbijčankám. Paráda. Venezuela bola bohatá, kráľovná regiónu. Americké firmy tu mali vylobované kontrakty a ropa tiekla potokmi, ako aj peniaze v kasínach. No a potom sa zjavil Hugo. Raz sme kvôli nemu zmeškali let - celá skupina. Mali sme letieť Lufthansou z Caracasu domov, ale pre obrovské demonštrácie (ešte nebol prezidentom) sme odlet nestihli. Celá skupina....Tento “primitív” sa dostal k moci, porazil USA ako kedysi Fidel Castro, ktorého Hugo Chavez úplne otvorene obdivoval a bral ako svojho otca a učiteľa zároveň. Elity v USA aj Venezuele boli v šoku. Hugo začal robiť kroky ako komunisti v Československu v 50 rokoch (1948 ..), znárodňovať, rozdával sociálne balíčky. Vlaky zadarmo dať nemohol, lebo vtedy tu vôbec nefungovali. No začal železnice (s Číňanmi) budovať - chystal sa na ten krok... Hugo Chaves bol k národu neuveriteľne štedrý, a ten ho miloval,. Upevnil si svoju pozíciu. Pamätám si ako sme mali raz zájazd na Isla Margarita a prišiel hurikán či nejaká iná pohroma, tým najchudobnejším zmizla strecha nad hlavou.. Hugo vzal mikrofón a vyhlásil, že všetci turisti v 5 hviezdičkových rezortoch sa potisnú a na ich izbu prídu Venezuelčania. “Tým patrí táto krajina, a hotel je postavený na ich pôde a majú na to nárok, bohatí kapitalisti sa potisnú.” Hugo Čáves bol proste čávo. No potom sa veci začali - logicky- kašlať. Ekonomika išla dole ako zjazdár v Hahnenkamme. A potom zastrelili mojich dvoch dlhoročných partnerov. Vo Venezuele sa kradlo vždy a naši začínajúci sprievodcovia, ešte vyhúkaní, boli okradnutí v lokálnych autobusoch o všetko. No toto bolo iné, vražda to je iná káva. Stávalo sa nám, že ste na chodbe nášho hotela stretli chlapíka, ktorý na vás vytiahol pištoľ. No chudák chlapík to urobil Mirovi, a ten je profík, a chudáka na chodbe zneškodnil.” Mal si mu dať pár dolárov, však ťa mohol postreliť” dohováral som parťákovi, s ktorým som veľa precestoval a ktorý ovláda históriu omnoho lepšie ako historici, ktorí robili pre mňa sprievodcov. “Nemohol Lubo, naozaj nemohol, nemal šancu ..” No mojich partnerov zabili úplne hnusne. Najprv mu ukradli auto. No a on išiel na políciu a logicky to nahlásil, že mu ukradli auto. A tí chlapíci prišli za bieleho dňa za ním s tým, že “Tak ty si dovoľuješ nahlásiť, že sme ti ukradli auto?” Vytiahli pištoľ a pred očami manželky a dcéry ho zastrelili. Venezuela sa razom stala nielen chudobnou krajinou, ale krajinou bez práva. Tí, čo mali peniaze, tým že viac pracovali, boli zrazu nepriateľmi. Chávezove reči o elitárstve dopadali na hlavy nevinných. Moc preberala lúza, lumpenproletariat. My v BUBO sme dali Venezuele hnedú farbu na našich mapách bezpečnosti v cestovaní, ktoré každoročne vydávame skôr, než tak urobia medzinárodné ambasády. Väčšinou máme mapy naopak, sme liberálnejší, no tu sme videli, že Venezuela sa rúti do priepasti. Hugo Chavez zomrel na rakovinu a nepodarilo sa ho zachrániť ani kubánskemu hviezdnemu zdravotníctvu. Hugo dodával Kube ropu a ona na oplátku očných doktorov. Hugo sa chodil do Havany liečiť, no rakovinu sa už nepodarilo zdolať. Po ňom nastúpil na “trón” jeho spojenec Nicolas Maduro, a tento bývalý šofér autobusu, zdá sa, drží volant v krajine pevne vo svojich veľkých rukách. Ešte pred 2 mesiacmi sa zdalo, že Maduro končí, aspoň vtedy, keď ste čítali západné média. Tie hovorili o nezištnej pomocí USA a novom sympatickom predsedovi parlamentu Juanovi Guaidovi, ktorého Západ (a jeho spojenci) vymenoval za prezidenta...teraz nám nevadilo, že sme demokraciu obišli. =). Milujem politiku. No Maduro pomoc odmietal a následne “nezištnú” pomoc poskytlo aj Rusko s Čínou, kedy ich lietadlá naložené doplna pristáli v Caracase na letisku La Carlota, ale vraj aj na letisku, kde som včera pristál aj ja. Apropo, nikdy neviete či prestanete, letíte a let zrušia tesne pred pristátím..- je tu dnes riadny chaos. Všetci si vieme predstaviť čo za kargo Rusi s Číňanmi priviezli. Veď následne sa západné média- naše určite -odmlčali. Zrazu o Venezuele nepočuť. Pokus o ”demokraciu” išiel do stratena... Zdá sa, že Putin tu vyhral. Začiatkom mája vyzýval USA na “opustenie nezodpovedného plánu.” Skutočne sa zdá, že USA sa prerátali a Maduro má stále väčšiu podporu – neviem, či ľudu, ale vojska určite- než si mysleli. Teraz prebiehajú rozhovory medzi znepriatelenými stranami v Oslo, a to je dobre a podľa posledných vyjadrení sa zdá, že dôjde k akejsi dohode. Situácia je totižto naozaj zlá. Nóri to robia čestne a dobre- klobúk dolu. Každopádne, Západ by mal mať rovnaký meter pre všetkých. V Caracase vraj nedostať benzín, v krajine, ktorá pláva na rope, neviete natankovať, a tak autá nepremávajú. V krajine, kde čokoľvek zasadíte, tak to vyrastie vyššie a väčšie, je hlad a nie je čo jesť. Západné média píšu o tom, že za mesačný plat si v elitárskom východnom Caracase nekúpiš ani šálku kávy. Nejde tu vraj elektrina, ani internet, nefunguje nič. Na uliciach sú gangy, neľútostiví zabijaci, ktorí terorizujú mesto. Madurova vláda rieši základy, aby sa vôbec udržala, a nezostávalo sily na udržiavanie poriadku. Čo je však pravda? Ako to v skutočnosti dnes vo Venezuele vyzerá? Letím sem, aby som sa presvedčil na vlastné oči. Dlho pozorujem túto krajinu a toto je pre ňu veľmi dôležité obdobie. Chcem byť pri tom. Čo si ľudia myslia o Leopoldovi Lopezovi, ktorý mne pripadá veľmi sympatický politický väzeň (domáce väzenie od roku 2017), ktorý podporuje Guaida. Armáda je však za Nicolasom Madurom. Má Maduro po tomto ekonomickom debakli ešte šancu dlhodobejšie prežiť? Naozaj, žiaden môj známy za ním nestál, no u mňa to bolo tak aj s Ficom. Nikto z mojej najširšej rodiny nikdy nevolil Mečiara ani Fica. Ani moje babky, nikdy nikto. Žijem a stýkam sa s inými ľuďmi asi. Ľud je však iný, je to tá veľká masa a tá bola za Chavesom. No ako je to teraz? Maduro minulý rok škrtol zo svojej meny 5 núl.... Viete si to predstaviť? Máte 1 000 000 euro a zrazu to má hodnotu 10? Najvyššia bankovka, ktorú budem mať v ruke dnes po prvý raz, spoločne so všetkými Venezuelčanmi, má hodnotu okolo 7 Euro, a dnes je to viac ako minimálna mesačná Venezuelská mzda. Tá je 40 000 bolivarov mesačne. Dnes je inflácia 800 000% (osemstotisíc percent). Začiatkom tohto roka bola 1,7miliónov%. To si ťažko predstaviť. Zažil som čosi podobne najprv v Turecku a potom v Srbsku, ale toto je teda iná káva. Je pravda, že sa okolo Madurovej komunistickej vlády pomaličky sťahuje, ale bez šance ubziknúť telo škrtiča anakondy? Pôjde Venezuela cestou Sudánu či Alžírska, kde pred nedávnom prebehli veľké a úspešné revolúcie? Čo je vlastne pravda? Je Lopez hrdina, martýr, či zbabelec, ktorý keď zistil, že CIA platený prevrat nevyšiel, utiekol za dvere španielskej ambasády? Bývalej koloniálnej mocnosti, ktorá tu vládla od objavenia pobrežia Krištofom Kolumbii až do 19 storočia. Ako sa má v dnešnom prepolitizovanom svete médií vôbec človek pravdu dozvedieť? Pravda je vždy obsiahlejšia, zložitejšia, no ja verím, že sa oplatí hľadať. Nevzdávajte sa ani Vy a hľadajte! Nedajte sa v hlad ani pravdy zastrašiť! Môžete sa mýliť, ale nestaňte sa papagájmi opakujúcimi to isté, ad nauzeam. Slovensko potrebuje diskusiu a možnosť vyjadriť svoj názor bez perzekúcie. Diskusia a otvorenosť nás všetkých iba obohatí. Inak skončíme ako Venezuela.  

03

00:12

jún

2019

Smutná rutina vo Venezuele Viac o krajine

Smutná rutina vo Venezuele

Vrátil som sa pred pár dňami z Kolumbie, odlietal som z Panamy. Práve Kolumbia je krajina, ktorá je prvá na rane, ak utekáte zo svojej rodnej krajiny, z Venezuely. Za posledné roky ušlo už vyše 3,5 milióna ľudí a to sú iba odhady. Presné čísla nikto nepozná. Predpokladá sa cifra 5 miliónov ku koncu roku 2019 (5 tisíc ľudí denne). Keď sa pohybujete po Kolumbii, stretnete veľa Venezuelčanov. Žobrú na ulici, predávajú na križovatkách drobný tovar, alebo vykonávajú pomocné práce. Prípadne tí, ktorí majú viac šťastia a prostriedkov, sa dostanú až do Panamy, kde zarobia viac. Veľmi smutné, keď si uvedomíme, že v minulosti to bola najbohatšia krajina Latinskej Ameriky a obyvatelia chodievali do blízkeho Miami na nákupy. Ako my dnes do Rakúska. Kolumbia týchto ľudí prijíma, hoci sama bojuje s problémami nezamestnanosti a korupcie. Ale snaží sa. V tomto prístupe sa máme čo učiť. Veď ešte pred nedávnom to bol jeden štát, jedna krajina Gran Colombia. Rozprával som sa s pár ľuďmi z Maracaiba (2.najväčšie mesto Venezuely po Caracase, populácia 1,6 milióna). Toto mesto malo v minulosti posmešnú prezývku - Najchladnejšie mesto krajiny, kvôli veľkému množstvu klimatizačných jednotiek. Metropola regiónu Zulia je známa vysokými teplotami, ktoré sa bez problémov blížia k 40-tkám, a tak sa tomu ani nemôžeme čudovať. Prežitie bežného dňa je náročné. Elektrina je pustená iba niekoľko hodín denne. Niekedy dve, niekedy osem. Keď sa vám aj podarí si kúpiť nejaké základné potraviny (je veľký problém kúpiť chlieb a hlavne mäso), musíte ho ihneď spotrebovať, alebo vyhodiť. Chladnička totiž viac nefunguje ako funguje. Ak máte šťastie, 2x do týždňa pustia vodu, ak nemáte, tak netečie aj niekoľko mesiacov (niektorí nemajú vodu od decembra). Môžete si na „čiernom trhu“ vodu kúpiť, ale cena je vysoká, 250-300 litrov za 8 dolárov, čo je dvojnásobok minimálnej mzdy. Výučba na školách je kvôli teplotám iba dvakrát do týždňa, niekedy aj menej. Komplikovaná je aj doprava. Aby sa preventívne zabránilo protivládnym protestom, metro v Maracaibo, ale aj v Caracase je často zavreté. To aby ste sa náhodou nepripojili k demonštráciám. Ale ako cestovať do práce alebo školy, už si musíte vyriešiť sami. Aktuálna situácia nie je bezpečná, čo je veľká škoda, nakoľko Venezuela je nádherná krajina s krásnou prírodou. Národný park Canaima, ktorý má rozlohu ako celé Belgicko, najvyšší neprerušený vodopád na svete - Angelov vodopád. Vedeli ste, že Venezuela bola prvá krajina sa svete, ktorá plošne pre všetky zločiny zrušila trest smrti (ústavou v roku 1863)? My v BUBO sme sem chodievali v rámci našich zájazdov, aktuálne nechodíme. V napätí očakávame ďalší priebeh, a keď sa táto náročná situácia vyrieši, budeme tam prví.  

04

11:51

dec

2012

Roraima a iné Viac o krajine

Roraima a iné

Dnes ráno som bol von so psom, kráčal po snehovom poprašku a bolo mínus 6, akurát vychádzalo slnko... Predvčerom v posade Don Carlos v Ciudad Bolivar som ďakoval za ranný dážď, ktorý ochladil horúci vlhký vzduch a umožnil dospať noc pred odletom do Caracasu a domov... Docestovali sme v poriadku, skok zo strateného sveta do európskej „civilizácie“ bude určite vyžadovať veľa času na prispôsobenie sa. Roraima si okrem prírodnej krásy, podmanila svojou magickou atmosférou každého z našej skupiny, ktorí hore s väčšími či menšími problémami vystúpil. Bolo nám dopriate výborné počasie, dokonca sa nám hore podarilo nezmoknúť. V Santa Elene už ani šváby nevadia, barman mieša husté cuba libre tak ho naučíme pár slovenských fráz. Cesta člnmi pod Salto Angel po rieke kľukatiacej sa pralesom je zážitok sám o sebe, noc v hamakách veľmi príjemná, ranný výstup a kúpanie pod vodopádom sú čerešničkou na torte. Pri lagúne Canaima pohodička, po gringo party v bare niektorí pokračujeme zábavou a tanečkami v miestnej putyke skoro do rána. Cesta domov ubiehala vďaka Cacique celkom dobre, až na jednu stratenú batožinu. Vraciame sa domov a závidíme ( okrem rannej praženice ) ostatním, ktorý ešte pokračujú na safari a v Karibiku. Adíos. Martin a Zuzana

27

15:06

nov

2012

“La vida es corta broder…. Viac o krajine

“La vida es corta broder….

….hay q disfrutar la plena!..” (“Zivot je kratky bratmm,..treba si ho vychutnat naplno! Viem o com hovorim. Ja mam 50 rokov, ubehlo to ako voda… “) Hovori mi taxikar ktory ma vezie na letisko. Svalovica na celom tele mi pri kazadom pohybe jasne pripomina, ze je vsetko v poriadku a v sulade s jeho doporucenim. Vcera sme sa s mojou veselou grupou vratili z 5 dnoveho treku na Roraimu - stolovu horu Guayanskej vysociny na hranici Venezuely, Brazilie a Guayany. Zazitok, ktory sa slovami opisat neda, fotky ani video nedokazu sprostredkovat jedinecnost pobytu na tomto magickom mieste. Povodni obyvatelia povazovali stolove hory-Teupis –za sidlo bohov, miesto kam ludska noha nema vkrocit. Zivot tam hore v “mokrej pusti” je oddeleny od rozpalenej savany kolmymi stenami, z ktorych niektore dosahuju aj 900metrov. Preto sa tam uz miliony rokov ubera svojou vlastnou cestou. Labyrint ciernych skal bizarnych tvarov je skupim hostitelom len tej najodolnejsej vegetacie, z ktorej je vacsina masozrava, aby mohla prezit tu, kde je poda denne odplavovana dazdami dolu kolmou stenou. Fauna tu takmer neexistuje a par endemickych zivocichov ktore tu dokazali prezit maju svoj zivotny priestor ohraniceny len na par kilometrov stvorcovych tejto stolovej hory. Inam sa dostat nedokaze. Prechadzat sa tu bez pritomnosti inych turistov, nocovanie pod skalnym previsom, navsetva najvacsej kvarcitovej jaskyne sveta, objavovanie krystalov, prechod savanou a hmlovym pralesom je zazitok, ktory sa nicim neda porovnat. “Toto nebola cesta do Strateneho sveta, ale cesta na inu planetu” konstatovala Majka, ked sme sa z kempu pri rieke ktora tecie zo stolovej hory pozreli spat na miesto odkial sme prisli…. Dnes prichadza za nami do Venezuely dalsia skupinka spolucestovatelov a spolocne vyrazame do dzungle a budeme sa plavit na indianskych clnoch k najvyssiemu vodopadu sveta Salto Angel. Z Venezuely zdravi palenka crew a

19

13:47

aug

2011

Juzna Amerika 44 dni Viac o krajine

Juzna Amerika 44 dni

Ahojte moji, takze mam cas rano, kym sa este spi, tak pokial ma nevyzenu od internetu - este nejake zazitky. Cayenne nas prekvapilo ake je male, dost neusporiadane a dost spinave. Cela fr. Guyana ma len cca 200 tis. obyv. vsetko zavisi od kozmodromu. Infrastuktura dobra, nalepsie z Guyan. Povodne sme mali na plane ist na kozmodrom, na vyber boli Ostrovy spasy. Povedali sme si, ze co budeme robit vo vaznici. Nakoniec sme sice videli aj nieco z kozmodromu, videli sme z dialky aj rampy pre Sojuz, ale potom sme isli na ostrovy a bolo fajn. krasna priroda, skor na rekreaciu ako na vaznicu. Boli tam pozostatky tych vazenskych budov, ale hlavne krasne more a priroda. Tam sme videli prveho kolibrika, agutiho - ako potkan na vysokych nohach a opice, ktore na nas zhadzovali kokosy. Velmi pekny den. Potom prechod do Surinamu. Cez rieku sme sa preplavili takou lodou, ze doma by som zvazovala ist s nou na Drazdiak. Ale inak zazitok v pohode.Maly ale velmi mily stat, celkom upavene hl. mesto Paramaribo, vladne budovy v takych domoch ako u nas starsie domy, vsetko viac drevene, ale prijemne. Potom vylet do dazdoveho pralesa na Brownsberg, videli sme ich priehradu, jedno z najvacsich vodnych diel na svete, trochu adrenalinu so zapadnutym autobusom, ale co je to oproti morfovi. Igor bol v tranze, ani jeden sme nacakali, ze ho uvidime a hlavne nie tak skoro. Povodne sme rozmyslali, ze na ten vylet nepojdeme, ved uz sme boli a este pojdeme tolko do pralesov. Ale zadarilo sa. Ako bonus male vodopady s pre nas dlhym trekom a more motylov. Potom britska Guyana - ta je uz samostatna, hl. m. Georgetown - uz vacsie ko tie prve mesta, aj vacsie stavby, vela z dreva, spina, chudoba a na druhej strane krasne domy vela kvetov, upravene zahrady. Potom lietadielkom pre 10 osob aj s pilotom vylet na vodopad. Nadherny - hovoria ze najvyssie na svete, su rozne kriteria. Kapitanka 25 rocna pekna cernoska. Ale na cudo sme sa nebali. Aj sme tam pristali, boli sme ho pozriet zblizka, prechod pralesom. uzasne, ides lesom a okolo teba rastliny ako u nas Baumaxe, len trochu vacsie. Je tam vsetko, co sa u nas pestuje v kvetinacoch. A potom Trinidad a Carakas. Bozkavame J a I.

03

07:07

apr

2011

Bolo nas 11...na Roraime Viac o krajine

Bolo nas 11...na Roraime

Venezuela je svetovy unikat. Nie len spolocensko-politicky experiment s nazvom socializmus 21.storocia pod taktovkou Huga Chaveza, ktory nam s laskyplnym otcovskym vyrazom kyva z kazdeho plagatu, ale hlavne prirodne krasy. Okrem svetoveho rekordu v pocte miss world/universe je tu aj 3. najvodnatejsia rieka planety (Orinoco), najvacsie jaskynne systemy sveta, 5-tisicove vrcholy andskej kordilery, karibske plaze, najvyssi vodopad sveta, amazonia, najlepsie juhoamericke safari.... My sa po prehliadke hlavneho mesta, kde sa graffiti nevenuju hip-hopu ale najvacsiemu hrdinovi Simonovi Bolivarovi, lucime s Caracasom pohladom z vrchu Avila, ktory 5 milionovy kotol mesta deli od vln Karibiku. Prichadzame takmer az na brazilsku hranicu, kde koncia cesty, aj pokrytie mobilnych operatorov, presadame na jeepy lebo dalej to inak nejde a posilneni pikantnou omackou z juky a termitov pokracujeme do Parai Tepui. Odtialto uz len pesi. Putujeme savanou, pijeme vodu z priezracnych potokov, stretavame prvych turistov-do parku ich pustaju denne len 50-ziadne tlacenice v suvenirovych obchodoch-koniec koncov, ziadne tu ani nie su. Miname prvy kemp a brodime dve rieky. Podarilo sa-vsetky fotaky su suche. Podvecer sa kupeme v potoku a zakladame tabor v base campe pod najvyssou stolovou horou Venezuely Roraimou. Uvarime si veceru, pripijeme slivovickou a ideme spat-nechceme rusit bohov, ktori podla indianov na stolovej hore byvaju. S usvitom pokracujeme v snahe dobyt tuto horu, ktora bola este koncom 19.storocia povazovana za nedobytnu. Spolu s partickou mladych dobrodruhov z Argentiny, Australie a Ruska prekonavame prekazky pralesa, v ktorom nas uzka cesticka privedie k La Rampe-jedinej ceste na Roraimu bez pouzitia vrtulnika alebo horolezeckej vybavy. Zaciname stupat, prekracujeme korene bizarnych stromov, ktore inde na svete nerastu, prechadzame popod vodopady, ktore su teraz v obdobi sucha v podobe jemneho mrholenia len vitanym osviezenim. Sprevadza nas kolibrik, a rozne farebne sci-fi kobylky cestu nam krizi tarantula. Zdanlivo nepokoritelna 900 metrova kolma stena je uz takmer za nami. Hore sa nam otvara uplne iny svet. Endemicke rastliny v masozravych mutaciach, bizarne cierne sklane utvary pokryte lysajmi, jazierka s plazami z cerveneho piesku, cierne zabky, stromceky ako bonsaje, vzacne krystaly len tak rozstrusene pod nasimi nohami....bud tu niketo zabudol nainstalovane kulisy z „cesty do praveku“ alebo nam ti indiani museli do tej slivovice nieco primiesat.

01

02:58

feb

2011

Anakondy traste sa Viac o krajine

Anakondy traste sa

Sme v Caracase. Let v tazkej pohode, dokonca kazdemu prisla aj batozina :).Zhodili sme capice, a fleecove bundy a sedime v kratkom tricku pri bazene nasho hoteliku. Jeden clen vypravy nam robi predstavnie akvabel a my cakame na Bolivar-Burgre, ktore sa pecu na grile. Dame klud na lozku a zajtra nas caka prva prehliadka vramci 37 dnovej expedicie cez 10 krajin Juznej Ameriky. Rano po prehliadke mesta ideme na venezuelske safari. Anakondy traste sa!

13

09:19

dec

2010

Spravy z Venezuely Viac o krajine

Spravy z Venezuely

Tak mame za sebou 3 tyzdne vo Venezuele postihnutej zaplavami. To vieme nastastie iba zo sprav. Nam sa zaplavy vyhli, zaznamenali sme ich iba vo forme zosunov na ceste ku Karibiku do Choroni. Zdrazali nas asi 1/2 hodinky, ked sme museli pockat, kym odpratavali zosunutu podu z cesty. Prsalo sice na tuto rocnu dobu vela, ale az na jeden riadny dazd po ceste z Punto triple na Roraime, to bolo uplne v pohode. Savana bola krasne zelena, Salto Angel plny vody, a aj vodopady v Canaime boli paradnym zazitkom. Hugo Chavez v televizii vravel, ze ked bolo pred 1/2 rokom extremne sucho, prosili Panbozka o dazd, ale ten sa trocha zabudol a prehnal to. Tak teraz ho zasa prosi, aby uz prestal prsat. Zda sa, ze bol vypocuty lebo mame pri mori fajn pocasie. V los llanos sme chytili 5 m dlhu anakondu, takze zasa sme usetrili za flasu rumu pre kazdeho ucastnika, ktoru by dostali ako bolestne, keby anakonda nebola :-) Rum nam aj tak nechyba, 2 dni pri mori nas zrelaxovali po napore zazitkov a poznania, ktoremu sme tu denne vystaveni :-). Dnes sa tesim na gurmansky zazitok v restauracii nasho hotela v Puerto Colombia. Kuchar je ozajstny kuzelnik, co potvrdili vsetci, co uz vyskusali jeho umenie. Menu viem, ale nepoviem. More je kludne, takze zajtra namiesto obchadzania zosuvov a chaotickej caracaskej dopravy, pojdeme na letisko clnmi. Po ceste sa este zastavime na kakaovnikovej plantazi pri Chuao, kde sa udajne pestuje najlepsie kakao na svete. A komu nevadi, ze pride domov slany, moze sa aj naposledy okupat v Karibiku. A vsetci sa tesiiiime na Jeeeeziska....

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu