Fórum

8 príspevkov

11

19:39

apr

2020

Ooo Jeruzalem... ty tiež???

Ooo Jeruzalem... ty tiež???

Ooo Jeruzalem... ty tiež??? Posledné roky som v tomto večernom čase a presne v tento deň chodil na prechádzku... nie hocijakú, ale ku Kristovmu hrobu na vrchole Golgota v Jeruzaleme. Rád by som vám to opísal, ale je to dosť ťažké. Proste to miesto má doslova energiu, dušu, históriu a niečo tam naozaj cítite, či ste podľa mňa veriaci alebo nie. Ak na mieste, ktoré zmenilo dejiny a pomohlo vzniknúť jednému z najväčších náboženstiev sveta a ktoré už tisícročia priťahuje ľudí, nič necítite... tak potom máte, myslím, vážny problém. Mňa to miesto skrátka napriek x, možno xy, návštevám stále priťahovalo a priťahuje. A to sa rozhodne nepovažujem za nejakého ukážkového veriaceho. Tí, čo ma poznajú, vedia najlepšie. Och, ako mi to miesto chýba... a nie len ono, ale aj iné veci v rámci Jeruzalema, trebárs ten úžasný falafel pod Damašskou bránou, dezert kunefe v palestínskej cukrárni, Múr nárekov či len také slepé chodenie týmito historickými uličkami, ktorými prechádzali rôzni ľudia, národy či armády tak bohatej histórie... akú si je naozaj ťažké čo i len predstaviť. Tiež máš rád históriu? Tak pozor na Jeruzalem, je veľmi silno návykový a naozaj jedno z veľmi malá miest, kde po každej návšteve sa chcem vrátiť ešte viac. Je to mesto, kde vždy bude čo objavovať! Posledné Veľké noci som teda strávil tam, priamo na miestach, kde sa to celé udialo. Tento rok však starými ulicami hore na Golgotu, do baziliky Božieho hrobu, nešla žiadna veľká krížová cesta. Nestoja tam pri hrobe veriaci z rôznych kútov celého sveta, ktorí akoby čakali na onen zázrak. Tohtoročná Veľká noc je úplne iná, nie len pre mňa, ale i celý Jeruzalem a zvyšok sveta. Ani najsvätejšie mesto sveta sa nevyhlo šíriacej nákaze. Pozerám teda fotky, spomínam, a akoby aspoň myšlienkami som trochu tam: je večer, pri bazilike, po dobrom falafely či inej orientálnej pochutine... a snažím sa aspoň takto vybaviť si tú neuveriteľnú atmosféru, akú môže mať len mesto, ktoré doslova zmenilo náš svet.

03

22:19

mar

2018

Unikátny pohľad z Golanských výšin

Unikátny pohľad z Golanských výšin

Unikátny pohľad z Golanských výšin Ešte len včera sme sa ocitli na Blízkom Východe, večer sme kráčali biblickým Nazaretom a posedávali na prvej shwarme či faláfeli a dnes už máme plno zážitkov. Vydali sme sa spoznávať okolie Genezaretského jazera a Golanských výšin. Ako ste (vy) začali svoju sobotu? My sme kráčali posvätnou riekou Jordán na mieste zvanom Yardenit. Príjemných 25 stupňov, krátke tričko a krásna modrá obloha. Oproti domovu sme spravili minimálne 30 stupňový rozdiel a máme z toho radosť. V Tabghe sme pohľadali dôležité kostoly, slávne mozaiky, no pozreli sme sa aj na breh Genezaretského jazera, ktoré vystupuje aj v život Krista. Bolo to tu, kde rozmnožil ryby a chlieb a bolo to aj tu, kde utíšil búrku. V Kafarnaum sme sa porozprávali o niekoľkých ďalších zázrakoch, pozreli sa na ruiny synagógy a pobrali sa na obed. Aká by bola návšteva tohto miesta, bez ochutnávky tradičnej ryby? Ako pútnici pred nami, aj my sme skončili na Petrovej rybe s geniálnymi predjedlami od tahini cez hummus, baklažány, nakladanú zeleninu a čerstvé pita placky. Aj cez kuchyňu si Blízky Východ zamilujete. Aj napriek tomu, že sme už doobeda zažili kopec zaujímavostí, tak vrchol dňa bol priamo pred nami. Golanské výšiny! Špecialitka v našom blízkovýchodnom programe. Kým pri biblických miestach sa striedali pútnici, tu v tejto známej oblasti sme parkovali ako jediná skupinka. Golanské výšiny sú fenoménom. Prešli sme oblasť bývalej hranice, ktorá tu stála ešte počas mandátu pred rokom 1944 a ocitli sme sa v Sýrii, teda bývalej Sýrii, pretože dnes sa územie po ktorom sme prechádzali považuje za súčasť Izraelu, hoci medzinárodné spoločenstvo stále tieto miesta vníma ako okupovanú časť Sýrie. Problém, no nie je jediným problémom v tejto komplikovanej oblasti. Ponoríme sa hlbšie, aby sme vyšli až na pahorok Bental, ktorý bol naším cieľom. Na jednej strane sa predvádza nádherná, zasnežená hora Hermon a na strane druhej je Sýria. Koľko krivdy sa odohralo na tomto kúsku zeme. Koľko problémov, smútku, zla sa tu za desaťročia nakumulovalo. Golanské výšiny sú kľúčom k vode v tejto časti Blízkeho Východu a kto tento kľúč držal, ten žil. Boli tu Amoriti, Aramejci, Asýrčania, Babylončania, Peržania, ale aj Rimania, Byzancia a po nej Umajovci, Abbásovci, Fatimovci či Ajjúbovci nasledovaní Osmanmi. Len Križiaci si na tomto mieste vylámali zuby. Dnes tu hore sledujeme Sýriu. Je tak blízko a pritom vzdialená na svetelné roky. Len pár kilometrov. Dva či tri a boli by sme v tejto krásnej orientálnej krajine, ktorú osud posledné roky podivne skúša. Hľadíme na opustenú a zničenú Quneitru, ktorú si Sýria nechala ako memento skazy, ktorú tu Izrael zasial. Neďaleko od nej je moderná Quneitra. Akú však bude mať budúcnosť? Je fascinujúce byť tu, stáť na Golanských výšinách a hľadieť na históriu aj súčasnosť prelievajúcu sa pod nohami. Spolu s nami obrovským ďalekohľadom sledujú situáciu aj pozorovatelia OSN. Dvaja chlapíci, jeden z Austrálie, druhý z Nového Zélandu si pochvaľujú, že sa dnes nič nedeje a nezaznamenali žiaden problém. Ešte sa prejsť zákopom, nahliadnuť do bunkru, posedieť si v Coffee Anan, najvyššie položenej kaviarni v Svätej zemi a s hlavou plnou zážitkov sa vraciame do Nazaretu, aby sme splynuli s uličkami jeho starého mesta. 

18

18:38

okt

2014

Posledné dni vo Svätej zemi

Posledné dni vo Svätej zemi

Svätá zem sa nám pomaličky, ale isto začína meniť na krásne spomienky. Naša blízkovýchodná skupinka sa ocitla na brehu Stredozemného mora v Tel Avive. Ešte si užívame teplo, promenádu, pláž a atmosféru prímorského miesta, no zajtra nás máte doma. Odkedy sme sa ozvali naposledy z Jeruzalemu sme toho zažili toľko, že je ťažké vybrať len zopár vecí. Včera sme kráčali miestami, ktoré poznačili zázraky. Opustili sme biblický Nazaret, aby sme sa ocitli na brehoch Galilejského jazera, no ešte predtým sme ochutnávali sladučké víno v Kane Galilejskej. Nebolo to presne to, ktoré tu mal počas svadby Kristus premeniť z vody, ale aj toto chutilo pomerne dobre a niekoľko fliaš sa nám už rozliezlo po kufroch, aby ste mohli ochutnať aj doma. Namočili sme sa v posvätnej rieke Jordán a tak sa nám na jeho brehu zapáčilo, že sme posedávali na okraji a oddychovali s nohami ponorenými v rieke, zatiaľ čo sa okolo našich nôh zhŕkli desiatky malých rýb. Niekoľko ľudí prišlo v snehobielych rúchach a rituálne sa do vody ponáralo a dokonca sa tu objavil aj ortodoxný kňaz, aby bol krst právoplatný. Je zaujímavé sledovať život na brehu Jordánu a ľudí, ktorých jeho sila pritiahla. V Tabghe sme hľadali byzantské mozaiky na mieste ďalšieho zo zázrakov a dokonca si neďaleko krásneho kostola čiernej farby, kde mal kedysi Kristus odovzdať moc nad cirkvou svätému Petrovi aj namočili nohy do jazera. Po členky v príjemne teplej vode a na druhej strane sa dvíhajú Golanské výšiny, ktoré sa často spájajú s konfliktami. Na druhej strane je už Sýria, ktorá o tieto mimoriadne vzácne kopce prišla. Vidieť ich kúsok od seba je iné ako o nich počúvať v správach či televízii. Človek si ich predstavuje vyššie. Prešli sme sa medzi ruinami Kafarnau s domom sv.Petra aj vzácnou synagógou a napokon si pri káve či marakujovej ľadovej drti užívali pokoj Hory Blahoslavenstiev. Záver dňa sme si vychutnali na našej súkromnej loďke, ktorá s nami pomaličky plávala nepatrnými vlnami Galilejského jazera. Málokoho by napadlo, že táto pomerne malá vodná plocha patrí k najdôležitejším vodným plochám celého Blízkeho Východu. Dnešné ráno sme dobýjali poslednú bodku na mape križiackeho sveta v podobe historického mesta Akko. Bolo to tu, kde sa v roku 1291 rozsypali na kamennú dlažbu križiacke sny o Jeruzaleme a Svätej zemi. Tí, čo sa zachránili ušli na Cyprus a Blízky Východ sa ocitol v rukách Mamelukov. Akko je fascinujúce miesto so svojimi podzemnými tunelmi, chodbami, ulicami a mestom pod dnešným mestom. Kráčať úzkymi uličkami, cítiť chlad okolitých stien a predstavovať si ako odtiaľto utekali Templári v časoch nebezpečenstva, to je pravé cestovanie v čase. Preliezli sme pevnosť, mešitu, uličky starého mesta a vyšli na hradby nad prístav, aby sme mali Akko ako na dlani. Ešte zastávka v Haife na hore Karmel, výhľad na ikonu Haify v podobe Bahaistického chrámu a sme v Tel Avive. Zajtra doobeda ešte posledné nákupy, posledný hummus, mätový čaj a letíme domov.

15

18:31

okt

2014

V posvätnom meste

V posvätnom meste

Ako rýchlo ten čas letí. Posledné tri dni sme sa túlali jedným z najfantastickejších miest Blízkeho Východu a teraz nad ním levituje tmavý večer, náš posledný v Jeruzaleme a len zlatá kupola Skalného chrámu svieti na čiernom podklade. Posvätné miesto troch monoteistických náboženstiev nás doslova chytilo za srdce. Vychutnali sme si jeho staré uličky a naučili sa v nich orientovať, zjednávali sme na bazáre, nakupovali, ticho kráčali miestami, ktorými dve tisíc rokov pred nami prešiel aj Ježiš Kristus a napokon sme si aj oddýchli pri miestnom pivku či čaji s plávajúcou vetvičkou mäty. Taký čaj sa tu pije a každý dúšok akoby v sebe ukrýval kúsok starej Palestíny. Včera sme si užívali staré mesto ukryté za hradbami, ktoré nechal postaviť veľký sultán Sulejman Nádherný, ktorého mešitu sme obdivovali pred viac než týždňom v nezabudnuteľnom Istanbule. Podarilo sa nám vyjsť aj na Chrámovú horu, kde sme si rozpovedali azda všetky príbehy, ktoré sú nasiaknuté do tejto pôdy. Pre moslimov tu niet posvätnejšieho miesta. Veď odtiaľto mal predsa prorok Mohammed vyletieť na nebesá, stretnúť sa s veľkými prorokmi a vrátiť sa nazad na zem. Keby nebolo Mekky a Mediny, Jeruzalem alebo Al-Quds ako ho volajú miestni, by bol pre moslimov najposvätnejším miestom celého sveta. Dnes je Chrámová hora nielen symbolom, ale aj miestom obrovských vášní a tak sme aj včera boli svedkami toho ako tu veci fungujú. Židia oslavujú pri Múre nárekov svoj sviatok a vojaci ozdobení samopalmi ich sprevádzajú na Chrámovú horu za obrovskej nevôle miestnych moslimov. Izraelci kráčajú posvätnými miestami, kde mal kedysi stáť Šalamúnov chrám aj neskorší, druhý chrám, ktorý poznal aj Kristus a ukazujú si, kde podľa ich predstáv má stáť aj chrám tretí. Viac sa provokovať nedá, no tieto obrázky by sme u nás v médiách nenašli. Moslimovia sa boja, že im toto miesto raz ukradnú, tak ako im pod nohami mizne ich Palestína. Z Chrámovej hory sme sa rovno vybrali najsvätejšou cestou všetkých kresťanov s prívlastkom Krížová a pri každom zo zastavení sme zastavili aj my, aby sme spoznali tieto slávne miesta na vlastné oči. Chrám svätého hrobu nepraskal vo švíkoch a tak si každý mohol vychutnať Golgotu či kamenný hrob bez tela, ktorý je stredom kresťanského Jeruzalemu. Tieto miesta majú v sebe neskutočnú mágiu. Dajú sa tu presedieť hodiny a človeka to vo vnútri nabije energiou. Ochutnávali sme kebaby, máme za sebou faláfel, tradičné palestínske jedlo, ale aj šawarmu či skvelý humus. Zapíjame ich čerstvou šťavou z granátových jabĺk alebo silnou, tureckou kávou. Všetky tieto vône a chute sa sem neskutočne hodia. Z hory Sion a pamiatok na nej sme sa pobrali k bráne Jaffa a dokonca sme vyliezli na jeruzalemské hradby a užívali si panorámy svätého miesta z rôznych uhlov. Tomu sa povie zážitok. Napokon sme sa za Damašskou bránou stretli „U kresťana“ pri sladkostiach a posedení. Ráno sme sa ocitli v Betleheme, pohľadali Jaskyňu mlieka, Pastierske polia a strávili nejaký čas aj v Bazilike Narodenia, ktorá je od roku 2012 na zozname UNESCO. Vôňa kadidla, modlitby, byzantské mozaiky, pravoslávne ikony, jasličky, štrnásťcípa hviezda a stopy križiakov. Je tu takmer všetko čo predstavuje Svätú zem. Poobede sme sa zase objavili na Olivovej hore a sledovali sme miesta, ktoré za posledné dni už dokonale poznáme. Roztratili sme sa v bazárových uličkách starého mesta, nakupujeme posledné suveníry a zajtra nás čakajú staroveké miesta v podobe Masady, Qumránu či Jericha.

18

22:16

júl

2014

Nazaret

Nazaret

Len zopár desiatok hodín ubehlo od momentu, kedy som písal posledný príspevok z našej blízkovýchodnej cesty a odvtedy sme toho stihli až až. Včera ráno sme si spravili výlet zo starého Jeruzalema do neďalekého Betlehema, aby sme aj tu navštívili najvýznamnejšie a najposvätnejšie miesta tohto zaujímavého mesta. Na vlastné oči sme sledovali realitu izraelsko-palestínskych prechodov a checkpointov či nekončiaci betónový múr vlniaci sa ako chladný had zvlnenou palestínskou krajinou. Je iné o ňom počuť a iné vidieť ho na vlastné oči. Betlehem ležiaci dnes na Západnom brehu ako sa nazývajú palestínske autonómne oblasti nás privítal pokojnou a tichou atmosférou. Námestie Jasličiek žilo svojim pomalým životom a len občas sa po ňom prešiel chlapec ťahajúci vozík zásobujúci niektorý z priľahlých obchodíkov. Baziliku narodenia sme si vychutnali plnými dúškami, pretože sme boli úplne prví, ktorí sa včera dostali až k štrnásťcípej hviezde označujúcej miesto narodenia Ježiša Krista a k jasličkám. Chvíľku sme si posedeli na kamenných schodoch a počkali kým skončí arménska bohoslužba, ktorá celý priestor dokonale zaplnila voňavým kadidlom a potom celá jaskyňa patrila len nám. Krásny zážitok. V susednej jaskyni sme zase navštívili miesta, kde vznikol latinský preklad Biblie a keď budeme odteraz v televízii sledovať niekedy priamy prenos z polnočnej omše, ktorá sa každý rok vysiela priamo z Betlehemu, budeme si môcť povedať, že priamo tam sme boli. Zašli sme si aj do Jaskyne mlieka, pozreli na to ako Palestínčania vytvárajú z olivového dreva krížiky či sošky a napokon sa prešli Pastierskymi poliami odkiaľ sa pastieri vydali navštíviť Betlehem v deň narodenia. Každý krok v tejto zemi predstavuje nejaký príbeh a to je to, čo neprestane na Svätej zemi fascinovať. Po skvelom obede zloženom z nekonečných palestínskych mezze a kebabov sme sa mohli spokojne vrátiť do Jeruzalemu. Posledné nákupy, posledné túlanie sa uličkami starého mesta či posedenie si na už známych miestach, posledná mätový čaj pri Damašskej bráne a nadišiel čas, aby sme sa ráno s posvätným Jeruzalemom rozlúčili a vydali sa zase ďalej. Dnes sme preskúmali dve zaujímavé miesta, ktoré sa objavujú v historických knihách. Najprv sme sa pohodlne odviezli na pevnosť Masada nasiaknutú príbehom a rímskom dobývaní a tragédii, ktorá vsiakla do piesku miesta. V ruinách sme hľadali mozaiky, fresky, ukázali si ako fungujú staroveké kúpele, hľadeli na paláce Heroda Veľkého a napokon sme našli aj rampu, ktorou sa mali Rimania dostať na nedobytnú pevnosť. V neďalekom Qumráne sme zase videli na vlastné oči jaskyňu v ktorej sa našli Zvitky od Mŕtveho mora a doplnili sme si tak zbierku zaujímavých miest. Dnes zaspávame pod hviezdami slávneho Nazaretu. Už podvečer sme sa zastavili pri prameni Panny Márie a rozpŕchli sme sa do ulíc tohto najväčšieho arabského mesta na izraelskom území. Nazaret má svoju dušu a my ju len tak ľahko neopustíme, ale zostaneme tu a v okolí mesta aj zajtra.

17

06:40

júl

2014

Pozdrav z posvätného mesta

Pozdrav z posvätného mesta

Jordánsko zostalo za nami a po tom ako sme predvčerom prekročili rieku Jordán sme sa ocitli vo Svätej zemi. Od prvých minút sme nezaháľali a vychutnali si návštevu zaujímavého mesta Jericho. Je Vám jeho meno povedomé? To bude preto, že sa Jericho považuje za najstaršie mesto sveta, že práve tu sa mali ľudia zmeniť z lovcov a zberačov na ľudí, ktorí sa usadia na jednom mieste a bolo to tu odkiaľ poznáme legendu o Hlasnej trúbe či pokúšanie Krista. Veľa príbehov na tak malom mieste? Sme vo Svätej zemi a tu je príbehmi, históriou či legendami nasiaknutý takmer každý meter a každý krok, ktorý tu človek vtlačí do prachu zeme. Prešli sme sa ruinami starobylého Jericha, zastavili sa pod stromom z biblického príbehu a napokon sme hľadeli na kláštor „nalepený“ na skalu. Našim cieľom sa však na nasledujúce dni stane posvätný Jeruzalem. Už večer sme sa poprechádzali za jeho hradbami, ktoré máme len pár metrov od hotela a vychutnali si podvečerný Jeruzalem. V Bazilike s Kristovým hrobom sme boli obklopení tichom a dnu do hrobky, najposvätnejšieho miesta kresťanského náboženstva, sme nečakali azda ani päť minút. Celú sme ju mali pre seba a vtedy sa človek dokáže tešiť z krásneho naplánovania. Včerajšie ráno sme sa vydali na pešiu prehliadku starého mesta, aby sme z jeho kameňmi lepšie splynuli. Na Chrámovej Hore nás víta zborové „Alláh Akbar“ a príbehy prepletené s moslimskými stavbami Al-Aqsa ši Skalný chrám. Toto miesto je neskutočné. Kedysi sa tu na skale mal Abrahám chystať obetovať Izáka, Boh mal odtiaľto vziať hlinu, aby vytvoril Adama, prorok Mohammed odtiaľto na svojom koňovi Burákovi letel do neba za jednu jedinú noc, aby sa tam stretol s prorokmi a dnes tu stojí azda najfantastickejšia svätyňa celej Svätej zeme, ak nie celého Blízkeho Východu. Jej zlatá kupola sa nádherne leskne pod dopadajúcimi lúčmi slnka. Stali sme sa svedkami aj provokácie zo strany izraelcov, ktorí sa pod vojenskou ochranou chodia prechádzať určitými časťami Chrámovej hory, aby moslimom pripomínali, že tu kedysi stál Šalamúnov chrám a niektorí stále snívajú sen, že tu tretí chrám stáť bude. Jeruzalem je skutočne nesmierne prepletená mozaika náboženstiev. Po oddychu v krásnom križiackom kostolíku sv.Anny, kde sa mala narodiť Panna Mária sme sa vydali v šľapajach jej syna. Via Dolorosa. Krížová cesta. Zaujímavá cesta pretkávajúca staré mesto je plná tajomna a my sme s ňou mohli aspoň na chvíľku splynúť. Prešli sme si všetky zastavenia až sme sa opäť ocitli pri hrobe kam mal byť po ukrižovaní uložený Ježiš Kristus. Nezáleží koľko krát sa tu človek ocitne, pretože toto miesto má v sebe niečo unikátne, čo dokáže nahnať zimomriavky len z toho, že kráčate útrobami chrámu a v hlave si prehrávate všetky príbehy. Treba to zažiť na vlastnej koži. Obed sa dnes niesol v znamení tradičných palestínskych špecialít v podobe mäsovej shawarmy alebo vegetariánskeho faláfelu, ktorý práve tu v Palestíne robia azda najlepší na celom svete. Pod dnešnou ulicou sme pohľadali zvyšky starovekého, rímskeho mesta a na hore Sion si posedeli na kamennom múriku na mieste Poslednej večere, kde Kristus medzi svojich učeníkov rozdával chlieb a víno. Múr nárekov obohatili Bubáci o niekoľko nových odkazov a napokon sme sa stretli na večeri pri Damašskej bráne. Ani sa nechce veriť, koľko sa toho dá stihnúť a prežiť za jeden jediný deň. Teraz je ramadán a je zaujímavé sledovať ako ho prežívajú domáci. So západom slnka sa odrazu vyľudní staré mesto, obchodíky sa pozatvárajú, všetci si nájdu miesto, kde sa navečerajú alebo sa ponáhľajú domov za svojimi rodinami. Odrazu sa ozve výbuch kanónovej guli a všetci vedia, že to je signál, aby mohli prerušiť celodenný pôst a pustiť sa do výdatnej večere. Večer budú nad Jeruzalemom ohňostroje ako každý ramadánový deň ulice sa znovu zaplnia ľuďmi. Zdravíme domov zo Svätej zeme. Za hodinku vyrážame na Olivovú horu a do Betlehemu.

02

23:02

apr

2014

Palestína-Izrael marec-apríl 2014

Palestína-Izrael marec-apríl 2014

Krátky čas - od 26.3.2014 do 1. 4. 2014 - strávený v krajinách Palestína/Izrael so skvelým sprievodcom "Petrom" cez našu BUBO cestovku bol pre všetkých zúčastnených jednoznačne obohacujúci. Peter svojim výkladom históriu perfektne priblíži, následne pridá svoje poznania o súčasných reáliách krajín a ešte k tomu porozpráva svoje zážitky tak, že v tom okamihu uveríte aj to, že po dobyvateľoch Masady ostal zachovaný "nástroj", ktorým prerazili jeho hradby :). Super zážitky , DOPORUČUJEM všetkým, ktorí majú túžbu vidieť to o čom sa veľa rozpráva. Naozaj platí - lepšie raz vidieť ako 100x počuť. Zdravím našu "veľkú 12člennú skupinu". Daniela

16

08:08

mar

2011

india

india

"Nikomu som adresu chramu nepovedal a ten chram nie je v ziadnej literature. Ani nasi klienti adresu nikomu neprezradia. Taky je dohovor." a to si uz ludia mysleli ze objavili vsetky miesta, a tu hla chram ktory nie je ani v knihach a len jeden plus par dalsich vie o jeho polohe...a ti ktori vyzradia jeho neskutocne tajomnu polohu dostanu dozivotny zakaz cestovania s bubom? ::D:D:D

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu