Si-anská stéla – dôkaz kresťanstva v Číne v 7. storočí

Čína je v kolektívnej predstave sveta krajinou konfucianizmu, taoizmu a budhizmu. Len málokto si ju spája s ranými dejinami kresťanstva. Napriek tomu existuje kamenný artefakt, ktorý túto predstavu zásadne mení. Si-anská stéla, objavená v 17. storočí v meste Si-an, je jedným z najpresvedčivejších dôkazov o prítomnosti kresťanstva v Číne už v 7. storočí – v období, keď Európa ešte len hľadala svoju politickú a kultúrnu stabilitu.

Stéla pochádza z roku 781 a bola vztyčená počas vlády dynastie Tchang, jednej z najotvorenejších a kultúrne najrozvinutejších epoch čínskej histórie. Jej text je vytesaný v čínštine a doplnený sýrskym písmom, čo samo o sebe svedčí o kontakte medzi čínskou a blízkovýchodnou civilizáciou. Dokumentuje príchod kresťanstva do Číny v roku 635 prostredníctvom misionárov z Perzie, ktorí putovali po Hodvábnej ceste.

Zaujímavé je, že kresťanstvo je na stéle označované ako „Náboženstvo svetla“. Tento pojem nebol náhodný – bol zámerne zvolený tak, aby zapadol do čínskeho filozofického myslenia a bol zrozumiteľný miestnej elite. Text opisuje základné princípy viery, jej šírenie v ríši a priazeň, ktorú kresťania získali od cisárskeho dvora. Viera tu nebola vnímaná ako cudzí prvok, ale ako súčasť širšieho duchovného spektra ríše.

Mesto Si-an, v minulosti známe ako Čchang-an, bolo v tom čase jedným z najväčších miest sveta a konečnou stanicou Hodvábnej cesty. Práve tu sa stretávali obchodníci, učenci a náboženské smery z celého známeho sveta. Budhizmus, zoroastrizmus, manicheizmus aj kresťanstvo tu existovali vedľa seba v relatívnej tolerancii. Si-anská stéla je hmatateľným dôkazom tejto výnimočnej kultúrnej otvorenosti.

Osud stély je rovnako fascinujúci ako jej obsah. Po úpadku dynastie Tchang a neskorších politických zmenách bolo kresťanstvo v Číne postupne potlačené a stéla bola zakopaná, pravdepodobne s cieľom ochrániť ju pred zničením. Znovuobjavená bola až v roku 1625 miestnymi roľníkmi. Jej nález vyvolal veľký rozruch medzi európskymi učencami, ktorí dovtedy považovali kresťanstvo v Číne za výlučne novoveký fenomén.

Dnes je Si-anská stéla uložená v múzeu v Si-ane, kde pôsobí nenápadne, no jej význam je obrovský. Nie je to monument, ktorý by ohromoval rozmermi, ale textom a myšlienkou. Pripomína, že Čína bola súčasťou globálnych dejín náboženstva omnoho skôr, než sa začali moderné misijné snahy.

Z kultúrneho hľadiska má stéla zásadný význam aj pre dnešného cestovateľa. Ukazuje, že dejiny Ázie nie sú izolovaným príbehom, ale sieťou prepojení, v ktorých sa myšlienky šírili spolu s obchodom, diplomaciou a ľudskou zvedavosťou. Kresťanstvo tu nevystupovalo ako dominantná sila, ale ako jeden z mnohých hlasov, ktoré spoluvytvárali duchovnú krajinu ríše.

Si-anská stéla je miestom pamäti, ktoré nenápadne, no presvedčivo spochybňuje zjednodušené predstavy o civilizáciách. Pre tých, ktorí cestujú s cieľom pochopiť svet v širších súvislostiach, predstavuje jeden z najzaujímavejších dôkazov toho, že dialóg medzi Východom a Západom má oveľa hlbšie korene, než si často uvedomujeme.