Svetová sláva Magic busu

Čítali ste svetoznámu knihu založenú na skutočnom príbehu Into the Wild (Útek do divočiny) od amerického spisovateľa, cestovateľa Jona Krakauera? Alebo ste možno videli známy film s rovnomerným názvom od Seana Penna natočený v roku 2007, ktorý sa stal častým vzorom vysokoškoláka 90. rokov, ktorý túži sám precestovať svet.

Príbeh mladého dobrodruha Christophera McCandlessa, ktorý sa vydal autostopom naprieč celými Spojenými štátmi americkými a počas svojej cesty skúšal vyjsť s čo najmenším množstvom finančných prostriedkov, zoznamoval sa s ľuďmi a písal si denník, ovplyvnila život tisíckam mladých dobrodruhov. V apríli roku 1992 sa dostal až na Aljašku, kde svoju púť zavŕšil peším pochodom po bývalom banskom chodníku zvanom Stampede Trail, vedúci k opusteným zlatým baňam. Tento chodník pretína niekoľko riečnych tokov (Savage River, Teklanika River, Sushana River), ktoré sú zradné tým, že sa za "sucha" dajú pomerne ľahko prebrodiť, ale počas dlhších dažďov alebo jarného topenia ich hladina aj sila vodného prúdu prudko stúpa. Chris bol vybavený iba 5 kg vrecom ryže a potravu si chcel obstarávať lovom (mal staršiu poloautomatickú pušku Remington so 400 nábojmi), prebrodil rieku Teklanika a dostal sa až k vraku starého autobusu Harvester K-5 z roku 1946, ktorý slúžil v minulosti ako dočasná ubytovňa pre robotníkov. Prevádzka zlatých baní bola však v roku 1963 ukončená. Banská správa nechala z dôvodu dlhodobej nezjazdnosti vybudovanej cesty, ktorá bola takmer neustále podmáčaná, autobusy odtiahnuť, ale jednému po ceste praskla náprava. Bol preto ponechaný na mieste a mal slúžiť ako núdzové útočisko pre náhodné trampy a lovcov. V čase, keď k nemu dorazil Chris, sa však nikto iný v jeho okolí nezdržiaval. Mladík sa vo vyslúžilom vraku načas usadil, čoskoro však začal trpieť nedostatkom potravy. Napriek tomu, že sa mu raz podarilo uloviť aj losa, nedokázal uchovať mäso pre dlhšie trvajúcu spotrebu, takže väčšinu koristi nakoniec zjedli vlci. Lesné plody z okolia na utíšenie hladu nestačili. Keď sa ale zoslabnutý a vyhladovaný rozhodol k návratu do civilizácie, zistil, že je lapený do pasce: rieka Teklanika sa od jeho príchodu rozvodnila a on pochopil, že ju nedokáže prekonať. V zúfalstve sa uchýlil späť do autobusu, z ktorého naďalej vychádzal len do okolia hľadať niečo na jedenie. Na autobuse zanechal zrejme niekedy v júli alebo v auguste 1992 odkaz: "S.O.S. Potrebujem vašu pomoc. Som zranený, na pokraji smrti a príliš slabý na to, aby som sa odtiaľto dostal. Som tu úplne sám. Nejde o vtip. V mene Božom vás prosím , zostaňte a zachráňte ma. Zbieram neďaleko odtiaľto lesné plody a vrátim sa dnes večer. Ďakujem. Chris McCandless." Do oblasti bohužiaľ nikto neprišiel, a tak si na smrť vyhladovaný mladík nakoniec zaliezol v autobuse do spacieho vaku, v ktorom zhruba v polovici augusta zomrel. Jeho rozkladajúce sa telo našiel až 6. septembra miestny lovec, a to bol už Chris viac ako dva týždne po smrti. Jeho ostatky vážili iba 30 kilogramov.

McCandlessov osud opísal Krakauer najskôr v rozsiahlom článku, ktorý vyšiel v časopise Outside, a v roku 1996 ho rozpracoval do knihy Into the Wild (Útek do divočiny), ktorá sa stala jeho zďaleka najväčším a najznámejším bestsellerom. Príbeh bol preložený do mnohých svetových jazykov a zaujal aj popredného hollywoodskeho herca a režiséra Seana Penna, ktorý podľa neho v roku 2007 natočil rovnomenný film, ktorý sa stal svetovým úspechom. K osudu nešťastného mladíka tak obe diela pritiahli pozornosť miliónov ľudí po celom svete. A tým sa začala aj nová sláva zabudnutého autobusového vraku, ktorý sa ako "magic bus" stal cieľom výprav tisícov dobrodruhov z celého sveta, túžiacich odfotiť sa pred ním v rovnakej póze, v akej sám seba zachytil krátko po príchode McCandless, poprípade túžili prežiť pár okamihov v zabudnutom kúte sveta. Vzrastal počet cestovateľov, tých, ktorí sa na cestu k nemu vydávali nepripravení a dostávali sa do podobných problémov ako nebohý Chris. Napriek tomu, že Stampede Trail nie je na aljašské pomery úplná divočina, stále je to odľahlé miesto, kde nie je ťažké sa stratiť a kde navyše turisti naďalej čelia zradným riečnym tokom. To všetko bohužiaľ viedlo v uplynulých takmer tridsiatich rokoch k tomu, že McCandlessov osud nezostal jediný. Podľa aljašského ministerstva prírodných zdrojov museli úrady vyhlásiť medzi rokmi 2009 a 2017 celkom 15 pátracích a záchranných operácií, ktoré súviseli s výpravami k opustenému autobusu. V roku 2020 bol po nešťastných tragédiách autobus za pomoci obrieho vrtuľníka presunutý z drsnej aljaškej divočiny a presunutý do múzeu v meste Fairbanks. Filmová replika je však umiestnená v bezpečnom areáli najlepšej reštaurácie v okolí 49th Brewery v mestečku Healy. Určite túto návštevu na našom BUBO zájazde Aljaška, Yukon - volanie divočiny nevynechajte pri objavovaní famózneho národného parku Denali.

K odstráneniu vraku sa pre denník The Washington Post vyjadril aj Jon Krakauer, ktorý svojou knihou celé cestovateľské šialenstvo vlastne odštartoval. "Naozaj ma to vzalo. To miesto bolo znesvätené a nakoniec aj odstránené. Je naozaj tragické, že tu ľudia v dôsledku svojich hlúpych krokov umierali," povedal spisovateľ. "Prial by som si, aby autobus mohol zostať tam kde bol. Ale napísal som knihu, ktorá ho zničila."