Seward na Aljaške Lietajúci obor

Prebúdzame sa v slnkom zaliatom rybárskom meste Seward rozprestierajúcom sa na južnom pobreží Aljašky. Počasie nám opäť raz praje a my sa už nevieme dočkať dnešného dobrodružstva. Pach, resp. vôňa včera privezených a na mieste očistených rýb sa ešte nestihla rozplynúť a celému miestu dodáva zvláštne drsnú atmosféru. Ľudia tu sú na rybolove doslova závislí. Ich vetrom ošľahané tváre sú síce zmorené robotou, no vyzerajú aj napriek tomu viac než šťastne. Alebo práve vďaka tomu? Niet sa čomu diviť. Mesto Seward obklopujú prenádherné hory, ktoré v spolupráci s morským zálivom vytvárajú majestátne fjordy, ktorými sa často plazí hmla z topiacich sa ľadovcov, ktoré v národnom parku Kenai Fjords vypĺňajú prázdno medzi končiarmi. A presne to dnes chcú Bubáci preskúmať. Niekoľkohodinová plavba jednými z najkrajších fjordov sveta k jednému z najväčších miestnych ľadovcov menom Holgate. Čo budeme robiť medzi tým? No predsa „loviť“ miestne morské zvieratá. Áno, našimi zbraňami, ktorými sú ďalekohľady, bystré oči a najmä nažhavené fotoaparáty. Vyrážame. Loďou Glacier Explorer smerujeme Zátokou vzkriesenia k otvorenému oceánu. Toto sme nečakali, začiatok ako hrom. Neďaleko ľavého boku našej lode sa vynorilo čosi čierne. A znova. Je to vráskavec dlhoplutvý a my sme si lepší začiatok ani nemohli želať. Jeden z najväčších tvorov svetových morí. Voda, ktorú z otvoru na hlave vytryskuje, vyzerá na fotkách, s morom a fjordmi v pozadí, nádherne. Za niekoľko minút obdivujeme uškatcov leňošiacich na skalách. Orol bielohlavý lieta nad nami. Niekedy skutočne nevieme, kam sa pozerať skôr. Ľudia prebiehajú z jednej strany lode na druhú, znútra na palubu. „Kosatky!“ zakričal ktosi. „Na deviatich!“ to značí smer, ktorým sa pozerať. A skutočne, sú tam. Absolútny vrchol potravinového reťazca oceánov. Kosatka, anglicky Killer Whale. Naozaj veľmi príhodné meno. Kosatka nemá problém zožrať žraloka a vyhodiť sa na breh v snahe o tulení obed. Ako môže byť niečo tak krásne, také krvilačné? Nádherne sfarbené. Ako keby sa nám predvádzali. Počas cesty k ľadovcu sme „ulovili“ aj niekoľko desiatok tuleňov. Slnko sa stráca za oparom studenej hmly a obloha sa zaťahuje. Teplota klesá a my na interaktívnej mapke môžeme vidieť, že nás od ľadovca delí už len pár kilometrov. Ľadových krýh vo vode pribúda. Je naozaj kosa. Veľmi blízko k nemu ísť nemôžeme, padajúci kus by na lodi mohol narobiť riadnu paseku. Je obrovský. Ľadovec Holgate, podobne ako ostatné, ustupuje, čomu je na vine globálne otepľovanie. „Prečo je ten ľadovec tak krásne modrý?“ pýta sa ktosi. Odpoveď je jednoduchá. Ľad ľadovca je trochu iný ako ľad, ktorý máte doma v chladničke. Je to prevažne obrovské množstvo prastarého snehu, ktoré obrovské sily stlačili až do podoby ľadu. Taktiež obsahuje množstvo vzduchových bubliniek, sedimentov a organizmov. Tieto špecifické vlastnosti mu dovoľujú absorbovať všetky farebné spektrá slnečného žiarenia až na modré. Modrá farba svetla je to jediné, čo sa k ľudskému oku dostane, preto sa nám javí ako modrý. Na ceste späť do prístavu sme zahliadli nejaké kosatky, o samicu zápasiacich uškatcov, ktorých hriva pripomína tú z kráľa zvierat v Afrike. Opäť sme zahliadli aj chrbty veľrýb. Neskôr dokonca aj chvost, čo ocenila dokonca aj naša kapitánka. Povedala však, že dnes sú lenivé. Viac ako chrbát a chvost vraj neuvidíme. Och, ako sme len radi, že sa tak veľmi mýlila. Už-už sme sa chystali na vylodenie, v diaľke sme už rozoznávali budovy prístavu v Sewarde. A v tom kapitánka skríkla, že na dvoch hodinách sa čosi deje. Rýchlo sme sa tam presunuli. Že vraj veľryba. Čakáme v napätí, foťáky pripravené. A v tom to prišlo. Ako z obrazov Salvadora Dalího. Morský obor letiaci vzduchom, ako by patril do vtáčej ríše. Neveríme vlastným očiam. Obrovský niekoľkotonový vráskavec dlhoplutvý sa pred chvíľou celý... áno, celý vymrštil z vody, predstavil sa nám v celej svojej nádhere, zalietal si vzduchom a následne sa s obrovským rámusom zrútil do vody. Len pár metrov od našej lode. Miesto dopadu ostalo pár sekúnd zahalené v bielom oblaku. Celá loď začala jasať ako keby ich obľúbený futbalový tím práve skóroval. Najlepšiu fotografiu, ktorú spravil jeden z klientov, som vám musel ukázať. Je to skutočne zážitok, ktorý sa len ťažko opisuje slovami. To treba zažiť. Aljaška na Vás čaká. A určite aj ten vráskavec.;)