Anchorage - polnočné slnko

Na Aljaške máme vo zvyku vítať klientov s pohárikom miestnej whisky a inak tomu nebolo ani tentokrát. Nemyslite si však, že sa tak deje ne hotelovej izbe alebo v jednom z okolitých barov. Čo tak vyštverať sa na jeden z kopcov majestátne sa týčiacimi nad najväčším mestom Aljašky Anchorage a vychutnať si tento zlatistý mok pod polnočným Slnkom? Výborný nápad. Vyrážame. Zostáva jedna hodina do polnoci, treba na to dupnúť. Približne o 23:50 už stojíme na vyhliadke pod vrchom Flattop a so zatajeným dychom sledujeme mesto Anchorage rozprestierajúce sa na brehoch Aljašského zálivu, ktorý je súčasťou ľadovo studených vôd Tichého oceánu. Ide síce o najväčšie mesto 49.-teho štátu USA, no hlavným mestom je Juneau, do ktorého sa nedá dostať inak ako po vode alebo vzduchom. V pozadí, za mestom, sa týčia južné vrcholce pohoria Alaskan Range, ktorým v tejto časti masívu dominuje stále činná sopka Mount Spur. Tá naposledy napáchala v meste škody na začiatku 90.-tych rokov. Vidíme aj tzv. Spiacu dámu, zoskupenie nevysokých hôr pripomínajúcich lesom prikrytú obryňu spiacu na chrbte. Jej meno je Susitna a čaká na svojho manžela Nekatlu, ktorý viedol armádu miestnych mýtických obrov na sever, kde sa mali s útočiacim nepriateľom dohodnúť na podmienkach mieru. Nekatla sa však dlho nevracal a Susitna sa uložila k spánku so slovami, aby ju zobudili, keď sa vráti. Počas jej spánku však do osady dorazili správy o obrovskej bitke na severe, v ktorej padol nielen jej milovaný manžel Nekatla, ale aj väčšina jeho bojovníkov. Obyvatelia už-už chceli Susitnu zobudiť, no pohľad na to, ako krásne a spokojne spí im to nedovolil. Prikryli ju preto trávou, stromami a časom si na nej domov našli aj divoké zvieratá ako medvede, losy a soby. Vraví sa, že keď Susitna precitne, bude to znamenať, že na svete už nie sú vojny. Kiežby sa zobudila čoskoro. Nastáva polnoc. Slnko sa pomaly chystá zapadnúť, no stále sa vznáša nad obzorom. Nádherná polárna noc. Na kameni rozkladáme poháriky s obrázkom najnebezpečnejšieho zvieraťa Aljašky losa a nalievame do nich whisky menom Soapy Smith. Jefferson Randolph Smith II. mal prezývku mydlový a bol to americký zloduch a grázel. Koncom 19.-teho storočia si privyrábal predávaním mydla. Nešlo však o hocaké mydlo. Hygiena v tom čase nebola na prvom mieste u žiadneho z obyčajných ľudí, no mydlo bola nutnosť. Aby ich Soapy Smith k jeho kúpe motivoval, zabalil do vybraných mydiel aj dolárové bankovky. Od 5-dolárovej až po 100-dolárovú. Vo väčšine mydiel nebolo, samozrejme, absolútne nič. Samotné mydlo stálo štyri doláre. Bola to lotéria. Niektorí na jeho kúpe zbohatli, iní sa museli uspokojiť len s príjemným kúpeľom. Pripíjame si nie len na zdravie, ale aj na to, aby nás Aljaška a následne kanadský Yukon, kam naše kroky taktiež smerujú, privítali s otvorenou náručou a naše dvojtýždňové dobrodružstvo sa stalo nezabudnuteľným zážitkom. Zajtra začíname. Tak ešte raz na zdravie aj Vám.