Palec z nohy aljašského zlatokopa

Večer, na ktorý sme sa psychicky pripravovali posledných pár dní, konečne nadišiel. Ráznym krokom smerujeme k baru miestneho Downtown hotela a ani jeden z nás si nie je istý, či do toho ide. Spoločne sa hecujeme. Aspoň jeden bubák to musí dať! Neďaleko od nás hučí rieka Yukon valiaca sa údolím. Nachádzame sa v samotnom centre bájnej zlatej horúčky, ktorá postihla na prelome 19.-teho a 20.-teho storočia územie Aljašky a Kanady okolo riek Yukon a Klondike. Dawson City, mesto, v ktorom sa v skutku dbá na to, aby architektúra zodpovedala tradíciám práve spomínaného obdobia, je nádherné a skutočne originálne. Nebyť zaparkovaných áut a ľudí v modernom oblečení, človek by mal skutočne pocit, že žije v dobe románov slávneho Jacka Londona. Prichádzame do baru, kde otvárame dvere ako vo filme o divokom západe. Nakoniec do toho pôjdu dvaja z nás. Budeme ich nazývať odvážlivci. Títo odvážlivci si na bare kupujú povinne voliteľný drink a následne pristupujú k stolu, pri ktorom sedí bradatý kapitán. Prvý odvážlivec si sadá. „You can drink it fast, you can drink it slow, but your lips must touch the toe.“ – znie kapitánom zarecitovaná básnička, ktorá u slabších pováh vyvoláva nevoľnosti. Či to budeme piť rýchlo alebo pomaly, prst sa musí dotknúť pier. Kapitán berie do ruky čosi malé a čierne, pár krát s tým zamáva vo vzduchu a následne to hodí do drinku. Je to palec z nohy, ktorý musel byť amputovaný pravdepodobne kvôli omrzlinám istého úbožiaka. Cez deň pláva v alkohole a počas „ochutnávky“ leží na soli. Tradícia sa začala písať v roku 1973, kedy sa majiteľ baru rozhodol, že treba s palcom, ktorý pláva v nádobe plnej alkoholu, niečo urobiť. Pôvodný prst patril miestnemu zlatokopovi, ktorý oň prišiel kvôli omrzlinám, čo nebolo v tej dobe žiadnou zvláštnosťou. Po pár rokoch sa istý pán pokúšal o rekord a snažil sa vypiť 13 drinkov s nevídanou prísadou, čo mu medzičasom udrelo do hlavy, spadol zo stoličky a palec, žiaľ, prehltol. Našťastie sa našlo zopár dobrovoľníkov, ktorí boli ochotní podeliť sa s barom o časť svojho tela. Palec, ktorý vidíte na obrázku, je pravdepodobne siedmym v poradí, keďže tie predošlé boli ukradnuté alebo prehltnuté. Ide sa na to. Snáď sa nám nepodarí prehltnúť ho. Museli by sme zacvakať 2500 dolárov. Celkom drahá jednohubka. Odvážlivec berie pohárik do ruky, prikladá si ho k perám a začína piť. Tekutiny postupne ubúda, no palec sa akosi zasekol na dne pohárika a treba ho trošku posmeliť, aby spadol. Stačilo pár ťuknutí do pohára a palec sa s gráciou zniesol na pery, ktoré ho netrpezlivo očakávali. Zvuky znechutenia okolostojacich divákov nie je možné ignorovať. Kapitán odvážlivcovi gratuluje podaním ruky a odovzdaním certifikátu, ktorý potvrdzuje, že sa práve stal členom elitného klubu „Sourtoe cocktail“, teda Klubu kyslého prsta. Keď sa nad tým tak zamyslím, tak to nemá príliš ďaleko od čiastočného kanibalizmu, však? Každopádne je to zážitok, na ktorý sa nezabúda. Do dnešného dňa má klub už 72-tisíc členov. Odvážili by ste sa na to? Naše kroky následne smerujú do miestneho kabaretu, kde sa ideme pozrieť na kankán. Presne ako za čias zlatokopov a ich nočných dám. Pekný večer.