Najusmievavejší ľudia na svete a sladkokyslá chuť

veru veru. Presne tak by sa dala charakterizovat Kambodza. Sladkokysla. Ludia su tu ozaj asi najmilsi a najusmievavejsi na svete, ale ked clovek spozna historiu tejto tazko skusanej krajiny, az ho zamrazi. A casto sa neda ubranit slzam. Od roku 1975 do 1979 polpotov rezim cervenych Khmerov vyvrazdil 3 miliony vlastnych obyvatelov, takmer polovicu populacie. Pol Pot bol presvedceny, ze na realizaciu jeho utopie o agrarnej autarkii (uplna izolacia od ostatneho sveta) mu budu stacit 2 miliony obyvatelov a ostatnych, ktori by nahodou o spravnosti myslienky mohli pochybovat, sa jednoducho potreboval zbavit. Ucitelov, inteligencie, umelcov, ludi ovladajucich cudzi jazyk, nosiacich okuliare... Jeho paranoja z moznych spionov nepoznala medze. Na popravu isli cele rodiny, ale detom nezavazovali oci... Aby usetrili municiu, v sposoboch poprav boli uchylne vynaliezavi. Male deti jednoducho chytili za nohy a ... a nie je to tak davno. Vsetko to ale svojim sposobom zacala tzv. tajna vojna. Nixon s Kissingerom sa dohodli na bombardovani jednotiek Vietcongu na uzemi Kambodze (a Laosu) a podarilo sa im takto vyhnat zo svojich policiek obyvatelstvo do hl. mesta. A tu bola zivna poda pre blaznov, ako Pol Pot. Najstrasnejsie na celej tejto tragedii je to, ze cely svet sa tvaril, ze o nicom nevie. Kambodza totiz nema ropu a je pre velmoci jednoducho nezaujimava... Khmeri (obyvatelia Kambodze vseobecne) sa ale snazia tuto nocnu moru zo svojej pamate vytesnit. Malokto je ochotny na tuto temu rozpravat. Mladi dokonca ani neveria, ze sa take nieco stalo... Je nja nich ale uzasne, ze sa stale usmievaju, aj ked chudoba je nepredstavitelna a detska umrtnost stale jedna z najvyssich na svete. Khmeri ziju skratka iba pre dnesok. Dobre vedia, ze zajtra uz byt nemusi.. a tak sa snazia uzit si najviac, ako sa da, prave tu prebiehajucu chvilu. Carpe diem. Kambodzu si urcite zamilujete, tak ako my. Vsetci sme v poriadku a pozdravujeme domov