Thaipusam - ázijský festival bolesti

Thaipusam je jedným z najintenzívnejších a najúchvatnejších festivalov, aké sa v Indii oslavujú. Je zasvätený bohu Muruganovi, synovi Šivu a Parvati, ktorý v hinduistickej mytológii symbolizuje víťazstvo dobra nad zlom a odvahu postaviť sa temnote. Slávi sa počas splnu mesiaca Thai – teda niekedy v januári alebo februári – a má hlboký duchovný význam pre tamilských hinduistov nielen v Indii, ale po celom svete.

Sviatok pochádza z Tamilnádu, kde sa slávi už stáročia v mestách ako Palani, Madurai či Tiruchendur, ale s tamilskou diaspórou sa rozšíril do krajín ako Malajzia, Singapur, Srí Lanka, Maurícius, Južná Afrika, Británia, Kanada či USA. Dnes je azda najznámejší v Batu Caves neďaleko Kuala Lumpuru, kde sa ho každoročne zúčastňuje viac než milión ľudí. Thaipusam je predovšetkým sviatkom viery, očisty a odriekania. Niekoľko dní pred festivalom sa veriaci pripravujú pôstom, zdržujú sa mäsa, alkoholu a telesných pôžitkov, meditujú a sústredia sa na pokoru a vnútorný pokoj. Veria, že očistené telo aj myseľ im umožnia prejsť rituálom v tranzu  bez bolesti, bez krvi, iba s čistou vierou.

V deň festivalu sa ulice miest premenia na rieky ľudí. Tisíce bosých pútnikov kráčajú v dlhých procesiách, často aj desiatky kilometrov, až k chrámom zasväteným Muruganovi. Niektorí nesú nádoby s mliekom ako obetu, iní na pleciach „kavadi“ – bohato zdobené kovové alebo drevené konštrukcie symbolizujúce bremeno a obetu. Najväčšie kavadi môžu vážiť aj 30–40 kilogramov a pútnici ich nesú celé hodiny, sprevádzaní hudbou, bubnami a modlitbami. Najznámejším a zároveň najšokujúcejším momentom Thaipusamu je rituál piercingu. Mnohí veriaci si prepichujú telo– líca, jazyk, hruď či chrbát – kovovými ihlami, hákmi a kopijami, ktoré symbolizujú zbraň boha Murugana. Tí najodhodlanejší dokonca ťahajú vozíky alebo oltáre hákmi zapichnutými do chrbta. Napriek tomu, že tieto scény pôsobia drasticky, pútnici tvrdia, že necítia bolesť – sú v hlbokom tranzu, modlia sa a ich myseľ je úplne odovzdaná.

Napríklad v takej Malajzii sa procesia začína v centre Kuala Lumpuru a smeruje k Batu Caves, vzdialeným asi 15 kilometrov. Pútnici kráčajú aj osem hodín, a keď dorazia k jaskyniam, musia vystúpiť po 272 schodoch k hlavnému chrámu. Cestou ich povzbudzujú davy ľudí, hudba a spev. Každý rok sa tu obetuje viac než 50 000 litrov mlieka, ktoré sa vylieva pri sochách Murugana ako symbol očisty a vďaky.

V Singapure zas prechádza procesia z chrámu Sri Srinivasa Perumal do chrámu Chettiar Hindu Temple, vzdialeného asi štyri kilometre. Hoci sa tu festival koná v menšom rozsahu, má veľmi silný duchovný rozmer. Vláda tu zabezpečuje lekársku pomoc a dohľad, aby rituály prebiehali bezpečne.

Na Srí Lanke má Thaipusam viac tradičný a pokojnejší charakter, zameraný na modlitby a chrámové obety, zatiaľ čo v krajinách ako Maurícius, Južná Afrika či Kanada sa oslava spája so zachovávaním tamilskej identity – ako symbolu jednoty komunity.

V Indii sa najväčšia slávnosť koná v meste Palani, kde k chrámu na vrchu Palani Hill smerujú desaťtisíce pútnikov z celého Tamilnádu. Ulice sú vyzdobené, hrá hudba, horia lampy a atmosféra je naplnená oddanosťou a energiou.