Tibet Nepal skupina.Kde sme cely cas boli?

P

Peto z BUBO

Tak konecne, toto je prispevok uz z konca nasho zajazdu Tibet Nepal...O to, ze mame padnu vyhovorku, preco sme sa doteraz neozyvali sa nemusite bat:)Boli sme totiz riadne akcni od zaciatku az dokonca a kazdy den sme tak cestovatelsky makali, ze sa nebolo kedy ozyvat. Dnes si uz nikto zo skupiny nespomenie, ze sme pred dvomi tyzdnami zacinali v Pekingu pri Zakazanomm meste, Namesti brany nebesskeho pokoja, cinskych wontonkach a prazenych skorpioinoch. Toto vsak nie je zajazd na ktorom by ste si Cinu oblubili, cez to vsetko, ze v nej oficialne travite cely tyzden. Dovodom je ten carovny kusok nasej planety zvany Tibetska nahorna plosina. Toto forum by malo byt predovsetkym uprimne a tak vam musime uprimne povedat, ze sme boli uprimne zaskoceni nasim prichodom do Lhasy, hlavneho mesta Tibetu. Boli sme na vlastnej kozi a vlastnymi ocami svedkami toho, ze do Tibetu sa jednoznacne treba poponahlat. Uz roky to BUBO tvrdi, pretoze cinska ruka pokroku si najposvatnejsiu cast Lhasy okolo chramu Jhokhang, takzvany Barkhor zobrala riadne na paskal. Ulice, chodniky su rozkopane, natahuju sa nove vodovody, zevraj aj centralne kurenie. Fasady starych tibetskych domov lemujucich Barkhor su obalene leseniami a mne neostava nic ine len dufat, ze cinske autority budu mat citlivejsiu ruku pri modernizovani tejto tibetskej casti Lhasy ako pri vystavbe tej cinskej. To ze prezencia cinskej moci v Lhase bola citelna vzdy sa nemusime bavit, ale doteraz sme mali to stastie, ze Lhasa bola velmi jasne delena na tibetsku a cinsku cast. Ostane to tak? Moja casta pritomnost v Lhase mi tieto modernizacne nuansy trochu zkresluje a neuvedomujem si ich az tak vyrazne, avsak par Bubakov na zajazde, ktori Lhasu navstivili pred par rokmi vyvalovali oci ako Guru Padmasambhava Rinpoche vo svojich tantrickych podobach. Do Lhasy sa teda treba naozaj poponahlat. Ono si ta Potala aj Jokhang na vas urcite pockaju, len nech ta cesta k nim nejde cez ulice plne cinskych napisov, lampionov, ci moderneho neonoveho osvetlenia. Ked sme spracovali tento mierny sok, zbytok Tibetu uz bol ako z rozpravky. Tato skupina svojim zaujmom a odolonostou tocit takmer vsetkymi motlitebnymi mlyncekami si naakumulovala tolko karmy, ze lepsie uz ani nemohlo byt. Nadherne pocasie pocas celej cesty nahornou plosinou pri nasej ceste z vychodu na juhozapad Tibetu udolim rieky Yarlung, alias Brahmaputra. Pomaly v kazdom chrame do ktoreho sme vliezli sme mali moznost zucastnit sa mnisskej ceremonie, zdolali sme posvatnu horu pri Gandene bez pouzitia jedinej flase kyslika, videli sme este cerstvo "pouzity"priestor v ktorom sa odohraval nebessky pohreb...nazrate supy a zakrvavene nastroje tibetskeho "masiara", ktory porcioval miestneho neboztika. Najkrajsie pocasie ake moze byt sme si vytocili aj pri jazere Yamdrok, fotky yakov a tibetskych mastifov za tyrkysovej farby vody tohoto posvatneho jazera, modrej oblohy so zopar bielymi pukancekami a ako pozadie pozovala posvatna sedemtisicovka Nendzinkandza. Vydrzalo to aj to Gyantse, kde mate naozaj pocit, ze ste v Tibete. Mestecko malebne ako to len ide, majestatna budova miestnej pevnosti, magicky Kumbum a Pelkor Choede a potom ten pocit, ze toto musi byt to miesto, kde sa chodia otacat vrany a dobru noc chodia davat lisky. A potom z toho precitnete a zistite, ze ano toto som chcel vidiet, takto si predstavujem Tibet. Uzasne miesto, uzasna atmosfera...vydrzala az do Shigatse a jeho chramu Tashilumpo.Historky o Pnachenlamoch, zase stasie na mnisku ceremoniu a posobiva kora okolo chramu. Cakalo nas okolo dvetisic mlyncekov a my sme zase tocili. Nie o stosest, ale o stoosem, lebo tak by sa v Tibete malo. Cakal nas totizto prejazd Himalajami a my sme chceli vidiet. Velmi sme chceli...A ze to vyslo o tom nepochybujte. Nenasli sme iba Makalu...mame nafotenu Chomolongmu, Sagarmathu aj Everest a k tomu ChoYu, Lhotse aj Shishapangmu. Vsetko osemtisicovky. A to cez problemy s nasim busotraktorom, ktory nas transportoval nahornou plosinou. Mali sme problemy s chladenim motora avsak bubaci preukazali stojicky klud skuseneho cestovatela, s nadhladom povyskakovali z busu s petflasiami v rukach a chodili naberat studenu vodu do himalajskych potocikov aby utisili smad nasho prasknuteho chladica. Nasa karma vyhrala a my sme si uzili neopisatelny zjazd z nahornej plosiny prakticky do tropov. V priebehu par hodin totizto zidete z nadmorskej vysky 5150 mnm az do 2300, kde je okolo vas vsetko zelene a do rokliny sa ruti voda z okolitych skalisk. Top zazitok. Vsetko, co sme v Tibete zazili bolo naozaj zasluzene. Vyborna skupinka sa vyznacovala hlavne odolnostou. Ta sa prejavila hlavne tym, ze sme v Tibete dali uplne vsetko, co sa dalo, symptomi vyskovej choroby nas vsetkych zdaleka obchadzali, nekupila sa ani jedna pixla kyslika a to urcite nie je bezne pri brazdeni Tibetu. Kobucik dole. Dostali sme sa do Nepalu... Ja vzdy svojim Bubacikom na uvod poviem...decka, toto bude urcite vasa cestovatelska srdcovecka. Co na tom je pravdy sa ich spytajte doma, pretoze cast skupiny uz akurat leti nad Indiou a zajtra ich mate doma, druha cast akurat dorazila do nepalskeho Chitwanu potom, co po ceste uspesne zraftovala himalajsku rieku Trishuli. Cestovaniu zdar!

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Nepál

Ďalšie dovolenky do krajiny:

Viac informácií o krajine:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test