V novembri 2011 som spolu s manželkou prostredníctvom CK BUBO navštívil tajomnú krajinu Tibet a Nepál. Obe tieto pre nás exotické a tajomné miesta sveta sa mi do tej chvíle javili ako niečo nadprirodzene nedotknuteľné a posvätné. Také to v mojom srdci zostáva aj dnes a možno ešte svätejšie ako predtým. Navštívili sme miesta, ktoré o pár rokov už také nebudú, pretože globalizácia sveta, ekonomické záujmy krajín a s tým súvisiaci cestovný ruch ich totálne zmenia (žiaľ je to tak, či si to prajeme alebo nie). Videli sme úchvatné prírodné scenérie, pamiatky, kláštory, sochy rôznych bohov , jedinú „žijúcu bohyňu na svete“ , jedli sme jedlá miestnej kuchyne (o. i. priadku morušovú , hada , ale aj pravú čínsku kuchyňu) a čo hlavne, stretli sme fantastických ľudí s úchvatnou kultúrou, usmiatymi tvárami a deťmi privinutými úzko k mamám a otcom(našli sme aj nových priateľov a známych spomedzi členov našej skupiny) . Videli sme krásu, ale aj veľkú chudobu, ktorá vôbec nebráni ľuďom byť šťastnými. Poznali sme základy ich kultúry a náboženstva, čo mňa osobne posunulo vnútorne do iných „dimenzii“ a dnes vidím svet trošku inými očami. To všetko sme mohli vidieť, poznať a zažiť aj vďaka vysoko profesionálnemu a priateľskému prístupu nášho sprievodcu Martina Navrátila (sympatický mladý človek, vzdelaný, s dobrými organizačnými schopnosťami), ktorému sa touto cestou chcem za všetko poďakovať . Pred cestou mala manželka (hlavne vďaka svojmu okoliu v práci – kolegyne, kolegovia, ale aj priateľky a známi) strach z toho, čo nás čaká, možno ani nie tak v Tibete ako v Nepále. Ak človek dodržiava pokyny a rady skúseného sprievodcu, vyhne sa možným zdravotným problémom (hygiena, jesť iba ovocie, ktoré sa dá lúpať , piť balenú vodu a pod.), možným konfliktom v dôsledku neznalosti kultúry a zákonov (nevstupovať do hinduistických chrámov, nefotiť vojakov a policajtov a pod.) , tým pádom sú tieto krajiny aj napriek svojej exotike bezpečné a bezproblémové ( môžete si byť takmer na 100% istý, že Vás tam neokradnú). Nuž BUBO a Maťo ešte raz vďaka za všetko a Vy, ktorý sa rozhodujete či ísť alebo neísť do Tibetu či Nepálu neváhajte, pretože za pár rokov sa to tam zmení (z čoho mi je smutno a preto sa tam chcem ešte raz vrátiť aj ja) a už nikdy to nebude také , ako dnes. Miro a Ivka z Prešova
Miroslav Kolárik
22.Jan, 19:58 2012
