Türkmenbaşy Ruhy Metjidi v Gypjaku

Len niekoľko kilometrov západne od Ašchabadu stojí jedna z najvýraznejších a zároveň najkontroverznejších mešít Strednej Ázie. Türkmenbaşy Ruhy Metjidi, známa aj ako Gypjakska či Kipčacká mešita, pôsobí na prvý pohľad ako monumentálny symbol viery. Pri bližšom pohľade však odhaľuje aj príbeh moci, kultu osobnosti a modernej histórie Turkménska.

Mešita sa nachádza v obci Gypjak, rodisku prvého prezidenta nezávislého Turkménska Saparmurata Nijazova, ktorý používal titul Türkmenbaşy – „hlava Turkménov“. Postavili ju v rokoch 2002 až 2004 podľa projektu francúzskej spoločnosti Bouygues a slávnostne otvorili 22. októbra 2004. Od Ašchabadu je vzdialená približne 7 kilometrov a leží pri diaľnici M37 smerom na západ.

Turkmenistan je známy svojou bielou mramorovou architektúrou a Gypjakska mešita túto predstavu dokonale napĺňa. Rozľahlá stavba má veľkú centrálnu kupolu so zlatým povrchom a štyri minarety, ktoré dosahujú výšku 91 metrov. Toto číslo odkazuje na rok 1991, keď Turkménsko získalo nezávislosť od Sovietskeho zväzu. Samotná kupola je vysoká približne 55 metrov.

Do hlavnej modlitebnej sály sa zmestí približne 10 000 veriacich. Podľa dostupných údajov je kapacita rozdelená tak, aby sa v mešite mohlo modliť približne 7 000 mužov a 3 000 žien. Monumentálne rozmery, biely kameň, zlaté prvky a široké otvorené priestranstvá okolo stavby vytvárajú dojem, že nejde iba o náboženskú budovu, ale o štátny pamätník.

Súčasťou areálu je aj mauzóleum rodiny Saparmurata Nijazova. Práve tu sú pochovaní jeho rodičia a dvaja bratia, ktorí zahynuli počas ničivého zemetrasenia v Ašchabade v roku 1948. Samotný Nijazov zomrel v decembri 2006 a následne ho pochovali v centrálnej hrobke mauzólea. Oproti hrobke sa nachádza aj pamätné miesto venované obetiam zemetrasenia.

Gypjakska mešita preto nie je miestom, ktoré by človek navštívil iba pre jej architektúru. Je zaujímavá ako celok – biela monumentálna stavba, vysoké minarety, zlatá kupola, rodinné mauzóleum, spomienka na zemetrasenie aj nápisy z Nijazovovej Ruhnamy. Všetky tieto prvky spolu vytvárajú obraz krajiny, v ktorej sa náboženstvo, národná identita a politická moc ocitli v jednom priestore.

Pri pohľade na Türkmenbaşy Ruhy Metjidi si preto treba položiť otázku, čo vlastne človek vidí. Je to mešita, pamätník, mauzóleum alebo symbol jednej politickej éry? Pravdepodobne všetko naraz. A práve preto patrí medzi najvýraznejšie miesta, ktoré môže cestovateľ pri návšteve Turkménska spoznať.