Čína

USA vs Čína v Tichom oceáne Zo šiestich spojencov Taiwanu v Tichomorí ostali traja

Kroky Číny na rozšírenie svojho vplyvu v Tichomorí znepokojujú Spojené štáty a ich spojencov vrátane Austrálie, Nového Zélandu a Japonska. Západ dominuje v strategických vodách malých ostrovných krajín od druhej svetovej vojny a tlačí sa späť proti krokom Pekingu.
Tichomorský región je taktiež dôležitý pre existenciu Taiwanu, veď v ňom dnes žije štvrtina zostávajúcich spojencov, ktorá Taiwan uznáva ako samostatnú krajinu.
V cestovateľskom príspevku pri Nauru som pred pár rokmi písal, že Taiwan podporujú diplomaticky tieto krajiny: 1. Belize 2. Guatemala 3. Eswatini (Svazijsko) 4. Haiti 5.Honduras 6. Maršalove ostrovy 7. Nauru 8. Nicaragua 9. Palau 10. Paraguaj 11. Sv Krištof a Nevis 12. Sv. Lucia 13. Sv Vincent a Grenadíny 14.Tuvalu 15. Vatikán.
Šalamúnové ostrovy a Kiribati vtedy (rok 2019 -viď môj blog) už Taiwan opustili a nepomohla ani vojenská intervencia vojska Austrálie o ktorej sa u nás priveľmi nepísalo, ale na našom cestovateľskom Fore o Šalamúnových ostrovoch (písal som deň revolúcie) to nájdete. Pred piatimi rokmi mal Taiwan v Tichomorí šesť spojencov. Pred mesiacom Nauru oficiálne prerušilo svoje taiwanské väzby, zostali len traja– Tuvalu, Marshallove ostrovy a Palau.
Môj problém je ten, že Čína týmto krajinám sľubuje vystavať hotely, vystavať umelé ostrovy. Západ politikou týchto krajín upláca vojenskými základňami. Peniaze z prenájmu dostanú, ale nenaučia sa robiť. Nauru najprv západ vydrancoval z fosfátových ložísk a následne tu Austrália otvorila väznice („detenčné centrá“) pre utečencov. Z obyvateľov Nauru sa pri bezprácnom príjme stali najtlstejší lúzeri na našej planéte. Nemuseli nič robiť a vyžrali sa na absolútny prim. Je hrdinstvo, že si dokázali povedať dosť!
Taiwan mám rád, prešiel som ho so svojou rodinou kol dokola a bol som tu aj pred pár mesiacmi. Rozprávam sa s ľuďmi. Letel som desiatky hodín s Taiwanskou aerolinkou a celkovo mám čas sa so zopár Taiwancami porozprávať a získať od nich informácie ako je to naozaj a nielen to čo píšu západné média. „Sme Číňania“ hovoril mi každý a keď som spomenul kultúru Lapita, po ktorej stopách putujem Polynéziou toľko rokov, tak sa iba pousmiali. Západ chce s Taiwancov vyrobiť iný národ, tak ako je Ukrajina iná od Ruska. No problém je ten, že Taiwanci sú hrdí Číňania. No áno hlavne medzi študentami je silný drive po nezávislosti krajiny. To je však druhá vec.
Zúčastnil som sa Slnečnicovej demonštrácie, ktorá bola prvou svojho druhu na Taiwane a priniesol som odtiaľ zaujímavé fotografie -viď moja fotokniha str 72. Aj z tohto vidieť že sa Taiwanu venujem roky, väčšinou dlhšie než odkedy slovenský redaktor, ktorý o Taiwane píše, nastúpil do slovenských novín. Nikdy na Taiwane nebol no píše v ohromnom presvedčení čokoľvek za čo dostane od svojej bubliny lajk. No nejde iba o Slovensko, nájsť rozumné informácie je dnes na západe skutočný problém. Mnohí to cítime ako návrat do socializmu. Vtedy sme však oficiálnym správam nikto neverili, dnes je problém, že väčšina týmto správam verí. My disidenti to máme dnes ťažšie. Žiadnu podporu od nikoho nedostávame. Odmenou je nám iba hejt. A to že sa pravda o desať rokov ukáže.
Taiwan od môjho príspevku pri Nauru opustila Nikaragua, Honduras a začiatkom tohoto roka aj Nauru. Tesne predtým v roku 2019 to boli spomínané Šalamúnove ostrovy a Kiribati. Zo 17 podporovateľov ostalo teda iba 12. Za pár rokov. Rozhodli sa dobrovoľne, nešlo o vojenský nátlak!
Aktuálne Taiwan diplomaticky podporujú:
1. Belize 2. Guatemala 3. Eswatini (Svazijsko) 4. Haiti 5. Maršalove ostrovy 6. Palau 7. Paraguaj 8. Sv Krištof a Nevis 9.Sv. Lucia 10. Sv Vincent a Grenadíny 11.Tuvalu 12. Vatikán.
Počet podporovateľov Taiwanu teda dramaticky klesá. To je fakt. Západné média hovoria o tlaku Číny. (Guardian o tom píše a redaktor sa pomýlil a spomína piatich spojencoch. Celkovo je to tendenčný článok). "My netlačíme, my pomáhame, Čína tlačí." Drobné slovíčka...
No veci sa konečne pohli aj u nás – opäť neskoro, ale pohli sa – a tlačíme (správne) aj my. USA otvorilo v poslednej dobe viacej ambasád a posilňuje svoju pozíciu. Bohužiaľ zatiaľ neponúkame rozvoj infraštruktúry ako Čína, ale sme ochotní platiť za vojenské základne (Marshallove ostrovy) a výstavbu radarov (Palau) atď. Nemyslím si, že toto je dobrá cesta. OK kým sa krajiny ktorým Čína pomôže infraštruktúrou samy vyhrabú vyššie, bude to trvať desaťročia, ale potom to bude nezvratné. Tí čo ostanú závislí od dotácii západu a dostanú peniaze za nič- zadarmo – budú mentálne upadať, tak ako pritakávajúci politici riadení „mediálnymi poradcami.“ S oboma sa stane to, čo sa stalo Nauru. Úpadok psychický a fyzický a doslova samodeštrukcia.