Vatnajökull: najväčší ľadovec Islandu

Vatnajökull je najväčší ľadovec Islandu a podľa objemu aj najväčší ľadovec v Európe. Rozprestiera sa na juhovýchode ostrova a pokrýva približne 7 500 km², čo predstavuje asi 7 % rozlohy Islandu. Jeho ľad dosahuje na najhrubších miestach približne 950 metrov. Pod touto obrovskou bielou plochou sa však ukrývajú hlboké údolia, horské masívy, jazerá a aktívne sopky.

Súčasný Vatnajökull sa začal formovať postupným spájaním ľadovcov z okolitých horských masívov približne pred 1 000 až 1 500 rokmi. Spojením týchto ľadovcov vznikla súvislá ľadová pokrývka. V nasledujúcich storočiach sa jej rozsah menil v závislosti od klimatických podmienok. Počas malej doby ľadovej sa Vatnajökull výrazne rozšíril a na konci 19. storočia dosiahol svoj najväčší rozsah. Odvtedy jeho plocha postupne ustupuje.

Pod ľadom sa pritom ukrýva jedno z najaktívnejších vulkanických území Islandu. Vatnajökull prekrýva sedem centrálnych sopiek a v ich okolí sa nachádzajú rozsiahle geotermálne oblasti. Teplo zo zeme môže roztápať ľad zospodu a vytvárať jazerá ukryté pod ľadovcom. Keď sa voda náhle uvoľní, vznikajú obrovské povodne nazývané jökulhlaup. Tie môžu v krátkom čase preniesť množstvo vody, ľadu a sedimentov a výrazne zmeniť riečne korytá aj okolité územie. Vatnajökull je tak miestom, kde sa na jednom území stretávajú dva mimoriadne silné prírodné procesy – sopečná činnosť a pohyb ľadu.

Vatnajökull je zároveň obrovskou zásobárňou sladkej vody. Z jeho okrajov vytekajú ľadovcové rieky, ktoré odvádzajú roztopenú vodu do okolitej krajiny. Voda so sebou nesie jemný ľadovcový sediment, preto majú mnohé rieky charakteristickú sivobielu farbu. Tento sediment potom rieky prenášajú ďalej a ukladajú ho na rozsiahlych štrkových pláňach pred čelami ľadovcov. Voda z ľadovca je dôležitá aj pre islandskú energetiku, keďže časť jeho odtoku sa využíva v hydroelektrárňach.

Dnes však Vatnajökull stráca ľad veľmi rýchlo. Najmä jeho južné splazy ustupujú a stenčujú sa, pričom niektoré z nich ustupujú o stovky metrov ročne. Za ľadovcový rok 2024–2025 stratil samotný Vatnajökull takmer 11 miliárd ton ľadu. Ústup zároveň odhaľuje miesta, ktoré boli predtým ukryté pod ľadom, a vytvára podmienky pre vznik nových jazier a postupné šírenie vegetácie. Výrazným príkladom je Jökulsárlón, ľadovcová lagúna, ktorá začala vznikať v 30. rokoch 20. storočia pri ústupe splazu Breiðamerkurjökull. Dnes sa v nej hromadia kusy ľadu odlamujúce sa z jeho čela.

Okrem toho, že je Vatnajökull predmetom vedeckého výskumu, patrí medzi najvýraznejšie prírodné oblasti Islandu a láka návštevníkov na turistiku aj ľadovcové výpravy. Veľmi dobre dostupným miestom je Skaftafell, odkiaľ vedie chodník, ktorým sa dostanete priamo k ľadovcu. Na samotný ľad je však povolené vstúpiť iba s odborným sprievodcom a vhodným vybavením. Okrem ľadovcových túr tu možno objavovať vodopády, horské údolia a ľadovcové lagúny. Najznámejšia lagúna je práve Jökulsárlón, ktorá sa vplyvom ústupu ľadovca a odlamovania ľadu neustále mení. Pri každej návšteve tak môže mať toto miesto trochu inú podobu.

Island patrí medzi najpôsobivejšie prírodné miesta sveta a práve rozmanitosť jeho krajiny z neho robí jednu z našich obľúbených cestovateľských destinácií. Na našom BUBO zájazde Ohnivý okruh Islandom spoločne prejdeme celý ostrov a objavíme najkrajšie zákutia tejto krajiny ohňa a ľadu.