Večera na ostrove Marettimo

L

Lubo z BUBO

Začína sa aperitívom niekedy po 7hod. večer. Uviažete lodičku, zhodíte kyslíkové bomby a turistické topánky, oblečiete si elegantné šaty, kravatu mať nemusíte, ale elegancia je dôležitá aj na tomto zapadnutom ostrovčeku, aby ste sa necítili blbo a zakotvíte v jednej z krčmičiek 3 minúty peši. To je najďalej, kam môžete dôjsť, kde končí posledný na bielo natretý domček. Odporúčam Caffe Tramontana s palmovou alejou (odkiaľ je aj táto fotografia). Dáte si Prosecco z Erice napr. Petali Brut od Fazio, alebo Aperol či Campari spritz. Čerstvé pomaranče, kvalitný sekt a kvalitné poháre ( to je tu úplne samozrejmé) urobia z tohto drinku udalosť a kopa ľadu v tom teple osvieži. Campari spritz je horkejší, tmavšej, červenšej farby, ako aperitív je ešte ideálnejší. No a na 20.00 idete do reštaurácie. Budete síce prví, no o 21.00 nebude ani jeden stôl voľný a  ďalší často čakajú  desiatky minút na usadenie. Ja som vždy objednal stôl. Čím lepšie vás poznajú, tým pre vás obsadia lepší stôl. V Il Veliero v auguste ( talianske dovolenky) rezervácie neberú. V Il Pirata som si dal mečúňa na pomarančoch. Geniálny čerstvý mečúň, čerstvé pomaranče, no jedlo úplne nanič. Táto reštaurácia má geniálnu polohu v prístave s výhľadom na Normanský hrad, pekne oblečených čašníkov, no rozmýšľanie je pirátske a cítil som sa ozbíjaný. Vino de la casa bolo fajn ako aj polievka zo slávok ( zuppa di vongole), tá bola božská. Il Veliero je najospevovanejšia reštaurácia ostrova. Hneď pri mori, na námestíčku pred reštauráciou nie sú zaparkované autá, ale lode a starčekovia plátajú rybárske siete. Ide o rodinnú reštauráciu zameranú,  ako inak, na rybacie špeciality. Piráti vyzerajú luxusnejšie, Veliero vyzerajú vyťaženejší, majú viac stolov aj vonku. Predjedlo - antipasti - si idete nabrať sami, platí sa za tanier. Čierne olivy, artičoky, tuniak, kapary, suché salámy a to aj také rôzne mixy, ako napr. antipasto di tonnara in olio d’oliva. Celkovo, tuniak je v tejto oblasti vyhlásená ryba a je kvalitný a čerstvý. Moja staršia dcéra neje rybu a pasta pomodoro je najľahšou voľbou, veď toto sa nedá pokaziť. Ale dá!  Spagheti majú byť “al dente”, trošku tvrdšie, no tieto boli nedovarené. Keď ste ich prelomili,  vo vnútri bolo vidieť na pohľad - ešte biele- a to nemôže byť. Carpacio z tuniaka bolo perfektné,  ako aj hrniec mušlí s paradajkami zaliatymi vínom a čerstvými bylinkami z hôr na dochutenie. Moja 6 ročná dcéra ten obrovský hrniec zjedla na posedenie. Majú aj super homárov, malých,  ale fajn, 1kg/100 Euro. Je to veľmi dobrá reštaurácia a ryba, ktorú si tu dáte,  bude jednou z najlepších vo vašom bohatom živote. Nádherné je, že tieto reštaurácie nie sú vedľa seba, sú izolované, každá na špecifickom nádhernom mieste,  a to im dodáva ešte unikátnosť. Vyskúšali sme viac razy aj La Scaletta v hlavnom prístave opäť s úžasným výhľadom a náš sused z Turína uprednostňoval práve túto reštauráciu. No pre mňa je to ako Tramontana,  skôr o kávičke, zmrzline, granite či aperitíve. Najlepšia reštaurácia na ostrove bola jednoznačne ,,Carubbo" Predchádzajúce reštaurácie môže turista nájsť náhodne, no Al Carrubo je položené na najvrchnejšej ulici mestečka a vedie k nemu už taká horská prašná cestička. Keď to nepoznáte, zdá sa vám, že idete zle, väčšina sa vráti,  aj keď im neustále ukazujú “choďte hore, stále hore..” Nemôžete sem teda náhodne zablúdiť, ale musíte cielene ísť. Reštaurácia robí iba večere. Patrí dvom slušným majiteľom. Ona je tmavá Sicílčanka, Vito je svetlý, mohutný, nikdy by ste nepovedali, že je to Talian. Sú veľmi milí a tvrdo pracujú. To, čo predvádzajú,  je sicílska či dokonca trapanská kuchyňa a kuchyňa ostrovov Egadi. Žiadne experimentovanie, no recepty od babičky. Mali sme tu 10 rôznych jedál a každé jedno bolo božské. Jediné negatívum bolo červené Vino de la casa, ale biele Grillo bolo za tú cenu neuveriteľne kvalitné. Čo bolo najlepšie? Šalát z mladej chobotnice s mladým zelerom. Polievka? Prišla 3- litrová misa s kilovou rybou. Stejk z tuniaka s praženými  pistáciami. Vo vnútri bola iba uzučká vrstva surového mäsa, no zvonku bol ideálne prepečený. Carrubo milovala aj moja dcéra, lebo pasta alla trapanese bola geniálna. Základom sú cestoviny, busiata trapanese, buď dlhé  alebo krátke a domácej výroby. Pesto nie je to janovské, ale sú v ňom rajčiny a mandle, preto ho volajú aj “červené pesto”. Ja som tu miloval sépie, mušle a ryby, krevety ma nenadchli. Všetko bolo čerstvé a doslova domácky pripravené. No aj obyčajné caprese bolo lepšie než v predchádzajúcich reštauráciách. Ceny spomínaných reštaurácií sú viac -menej tie isté, no v Carrubo dostanete kvalitnejšie jedlo, za ktorým je vidno viac času na prípravy. Aranchine a cannoli si dajte radšej na pevnine. Na záver večere si dajte presso s créma di pistachio a ešte musíte obehnúť ostrov 2 razy, aby ste sa trošku uvoľnili. Stále nechápem, ako môžu byť ti Taliani takí chudí.

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Taliansko

Ďalšie dovolenky do krajiny:

Viac informácií o krajine:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu