Veľká Južná Amerika - referencia Salar de Uyuni je najkrajšie

Takže akoby zázrakom sme zrazu v Santiagu de Chile, ani nevieme ako sme prešli tých 3000 km...od Machu Picchu sme išli na slávne jazera Titicaca, kde sme videli slávne plávajúce ostrovy Uros a noc predtým sme mali opäť gurmánsky zážitok spojený s miestnym folklórom. Na plávajúcich ostrovoch sme si aj sami zaveslovali (Zuzka hlavne kým Radko sa pozeral - mali sme z toho kolotoč :)) V ten istý deň sme sa presunuli do La Pažu, hlavného mesta Bolívie, po ceste sme si pozreli chrám plodnosti ( výsledky do roka :)) a ešte sme stihli aj krúpami posiate Tiwanaku. La Paz nás privítal bosoráckymi trhmi a škaredým počasím, ale to niektorých z nás neodradilo od najšialenejšej jazdy bicyklom po neslávnej ceste smrti :) Všetci prežili a ešte teraz ich bolia zadky :)okrem iného sme si pozreli aj Valle de La Luna čo bol krásny únik od rušného veľkomesta. A teraz prichádza ta expedičná časť. AU. Športová podprsenka povinnosťou - cesta La Paz - Uyuni - 12 hodín vytrvalého natriasania, počujte je to bohovské, je tu strašná sranda, stretli sme partiu čo ide popri nás -vidopolovicu, coo tretinu, my mierny otras mozgu a spotené dlane.. šťastné sme všetci vystúpili v dedinke Siedmich statočných Uyuni, naraňajkovali sa v super reštike a po pár hodinách čakania či budeme mať povolenie alebo nie sme konečne nasadli do džípov a odfrčali na bielu planinu Salar de Uyuni. Bláznivé fotky, nekonečné biele soľné pláne, ostrov niekoľkostoročných kaktusov, spanie v hoteli zo soli, milión ulovených zážitkov ak viete kde a kedy a ako -a naši sprievodcovia (inak fešáci sú to) vedia, stačí olízať ( Veronika) :))) A všetci sme prepadli nádhere bolívijského altiplana, hlavne po tom čo sme vypili všetko čo tieklo :)) Milióny fotiek, veľké nebo, plameniaky, kormorány, pelikány ( furt sme im nevedeli prísť na meno :)) najväčší lovec bol Števo, ten sa občas robil že ani nepočuje ako ho voláme. Po troch dňoch bez sprchy a poriadneho jedla sme boli veľmi radi keď sme prišli do ďalšej dedinky siedmych statočných San Pedro de Chile ( už v Chile) a dopriali sme si to najväčšie jedlo aké sa tam dá dostať. Kvôli jednému šalátu museli vysekať celú záhradu a kvôli jednému steaku zabiť celú kravu. V San Pedre majú kurčatá 3 prsia .. Na druhý deň sme mali oddych a po obede sme odchádzali do Santiaga - dúfali sme v 18 hodinový presun - bolo z toho 24 hodín. Šťastné sme ale dorazili, niektorí sa aj vyspali a dnes už máme za sebou prehliadku a na zajtra veľa plánov...Čakáme na koniec sveta pri fľaške chilského červeného. BUBO sú géniovia! Stay tuned :)