Vík a Katla: dedina ktorá vie kam utiecť

Vík je dnes jednou z najznámejších dediniek na južnom pobreží Islandu. Malé domčeky, kostolík na kopci, výhľad na Atlantický oceán a slávna čierna pláž Reynisfjara robia z Víku jednu z najobľúbenejších zastávok na juhu Islandu. Za touto pokojnou scenériou sa však ukrýva príbeh sopky, ktorú miestni obyvatelia berú veľmi vážne.

Hlboko pod obrovským ľadovcom Mýrdalsjökull sa totiž nachádza Katla, jedna z najaktívnejších sopiek Islandu. Jej kaldera má približne 9 × 14 kilometrov a veľkú časť sopky pokrýva ľadovec. Katla patrí medzi sopky, ktoré v historickom období vybuchovali pomerne často. Od osídlenia Islandu sa zaznamenalo najmenej 21 erupcií a posledná veľká erupcia, ktorá prerazila ľadovú pokrývku, sa odohrala v roku 1918.

Práve ľadovec je pri Katle tým najväčším problémom. Keď magma počas erupcie začne topiť obrovské množstvo ľadu, voda sa môže nahromadiť pod ľadovcom a následne sa náhle uvoľniť. Vzniká takzvaný jökulhlaup, teda obrovská prívalová ľadovcová povodeň. Voda, ľad a sedimenty sa môžu veľmi rýchlo rútiť z podhoria sopky smerom k pobrežiu. Pri veľkej erupcii môžu byť následky pre cesty, mosty a ďalšiu infraštruktúru mimoriadne vážne.

A práve preto sa Vík nachádza v oblasti, kde sa s možnosťou evakuácie počíta dopredu. Nejde však o klasický scenár, že by obyvatelia čakali, kým voda dorazí priamo do dediny. Rozhodujúci je čas. Pri erupcii Katly môžu byť niektoré oblasti ohrozené veľmi rýchlo a oficiálne evakuačné plány preto počítajú s tým, že varovanie príde prostredníctvom SMS správ a následne sa začne organizovaná evakuácia.

Vík má preto pripravený konkrétny evakuačný plán. Niektoré časti obce sú v prípade aktivácie plánu určené na evakuáciu a obyvatelia musia vedieť, kam sa presunúť. Súčasťou systému je aj kontrola jednotlivých domov, aby záchranné zložky vedeli, kto už bezpečne opustil nebezpečnú oblasť. A čo je na tom možno najzaujímavejšie? Oni si to naozaj nacvičujú.

Obyvatelia sa s plánom oboznamujú a v minulosti sa uskutočnili aj rozsiahle evakuačné cvičenia. V roku 2006 prebehlo veľké cvičenie pre komunity v okolí Katly a v samotnom Víku sa evakuačné postupy precvičovali aj v škole. Deti napríklad počas cvičenia odchádzali spoločne na vyššie položené miesto.

Predstavte si teda obyčajný deň vo Víku. Zaznie varovanie, príde SMS a ľudia presne vedia, čo majú robiť. Nejde o to začať v panike baliť celý dom. Treba opustiť ohrozené miesto podľa pokynov a dostať sa na bezpečné miesto. Oficiálne pokyny dokonca počítajú s tým, že domácnosti používajú evakuačné označenia, ktorými dajú záchranárom najavo, že dom už bol opustený. Záchranári tak môžu svoju pozornosť sústrediť na miesta, kde by ešte niekto mohol zostať.

Práve pravidelné cvičenia majú jeden dôležitý cieľ: aby v skutočnej situácii nikto nemusel rozmýšľať, čo teraz? Ľudia majú vedieť, kam ísť, akým smerom sa pohybovať a koho počúvať. Pri prírodnej katastrofe totiž často nerozhoduje iba samotná sila prírody, ale aj to, ako dobre je na ňu komunita pripravená.

Vík je pritom zaujímavý aj tým, že samotná dedina neleží priamo v najpravdepodobnejšom hlavnom smere jökulhlaupu. Oficiálne modely nepredpokladajú, že by voda z veľkého výbuchu Katly mala jednoducho pretekať cez centrum Víku. Nebezpečenstvo však stále existuje, najmä v súvislosti s pobrežím a možnou vlnou spôsobenou obrovským ľadovcovým prúdom. Preto je súčasťou pripravenosti aj presun do vyššie položených oblastí.

Katla dnes spí, no Islandčania veľmi dobre vedia, že geologické hodiny fungujú inak ako tie naše. A možno práve preto je Vík takým dobrým príkladom islandskej mentality. S prírodou nebojujú. Naučili sa s ňou žiť.Sledujú sopku, majú pripravené evakuačné plány, posielajú varovania, cvičia s obyvateľmi a učia deti, čo robiť, ak sa raz Katla opäť prebudí.