Himaláje, strecha sveta. Ťažko popísať čaro týchto veľhôr ak ich človek nezažil na vlastnej koži. A práve dnes sme zažili jeden z najkrajších výhľadov, ktoré ponúkajú. Vyrážame ráno už o piatej. Vonku je ešte tma ako o polnoci, ale viem, že ak chceme stihnúť dobrý východ slnka, tak musíme byť na vyhliadke ešte za hlbokej tmy. A dnes nás nečaká len nejaký východ slnka, ale chcem zachytiť prvé slnečné lúče ako sa dotknú jedného z najväčších Himalájskych masívov, Annapurny. Čas máme dobrý a prenajatý mikrobus nás vezie po rozbitých nepálskych cestách na najznámejšiu vyhliadku Pokhary, Sarankot. Keď prichádzame na miesto, tak sa doprava zhusťuje, ale na našej pozorovateľni nie je takmer nik a tak zaujímame „palebné pozície“ a čakáme na slnko. Nad ránom je na úpätí Himalájí chladno, i napriek tomu, že dni sú teplé a teplo dosahuje až 25 stupňov, sa nám ranná zima zahrýza až do kostí. Nikomu to však nevadí, pred nami sa začínajú objavovať prvé kontúry Annapurny. Zdá sa šialene blízko. Veď z Pokhary je to k úpätiu jej masívu len 20 kilometrov. A Masív je správne slovo, nie je to len jeden kopec, ale súbor 16 6 tisícoviek, 13 7 tisícoviek a hlavný vrchol vo výške 8091 metrov. Obloha sa pomaly rozjasňuje a viditeľnosť máme skvelú. Príroda si dnes pre nás pripravila nádherné prírodné divadlo. Prvé lúče slnka sa začínajú opierať do mohutných útesov legendárnej hory. Jej vrcholky hrajú všetkými odtieňmi ružovej, ktoré si viete predstaviť. Trvá dlhých 15 minút kým človek zbadá slnko nad horizontom, ale dovtedy sú už končiare celého masívu až oslepujúce od slnka. Toto nezachytí žiaden fotoaparát a hneď chápeme, prečo sa vraví, že je to najkrajší východ slnka v Himalájach. Je to úžasný zážitok a ťažko ho popísať. Človek má pred horami nekonečný rešpekt, ale v takejto chvíli zároveň chápe, prečo horolezci riskujú životy aby ich pokorili. Ťažko sa od tohto divadla odtrhnúť, ale je čas ísť. Na hoteli nás čakajú raňajky a následne krátka túra nad jazero Phewa aby sme sa pokochali týmto majestátnym horstvom aj za denného svetla. Dávame zbohom rannej Annapurne a už sa nevieme dočkať dennej.
