Zážitky z Limy Deň sprievodcu v Lime

Lima určite nie je mesto, ktoré si zamilujete na prvýkrát. Obávam sa, že to nebude ani láska na druhý pohľad a napriek tomu, niečo sa tu stále deje, čo má núti premýšľať nad tým, že asi ako by som sa asi cítila, keby som sa tu narodila a bila by som sa hrdo do pŕs, že som "Limanka".. znie to trochu smiešne :). Do Limy sme doleteli v noci. Podľa mňa v meste plnom chaosu a permanentnej dopravnej zápchy človek vôbec nemá pocit, že Lima je tak blízko pri mori. Dokonca aj historické centrum bolo postavené na môj vkus relatívne ďaleko od prístavu. Budiš. Obrovská metropola by si zaslúžila metro. Má iba metrobus, ktorý funguje podľa mňa celkom vtipne. Mega masa sa tlači do úzkeho otvoru, kam prichádza autobus podobný Ikarusom. Problém je len v tom, že vôbec nevidno číslo autobusu a tak sa človek tlači už len z princípu :) pred úzkym vstupom do autobusu stojí usmerňovač dopravy a ten jediný má informáciu o čísle prichádzajúcej linky, keďže všetky busy sú rovnakej farby a označenie linky je presne v úrovni oči :) "good idea!!!" Napadá ma refrén pesničky, ktorú si spievajú deti v prvej A, kde pomáham s angličtinou :). Našťastie niektorí z uniformovaných usmerňovačov majú celkom nahlas vysielačky a tak sa pár vyvoleným v mase dostane aj táto, pre mňa dosť podstatná info. A spusti sa parádny ľudský protiprúd. Som absolútne milo prekvapená, že mi v tom chaose zatiaľ nič nezmizlo. Raz som síce cítila, že dav mi takmer odtrhol ruku, ale zostala visieť na ramene a hompáľa tam dodnes. Považujem to za dobre znamenie. Treba podotknúť, že to sme šli na koncert Daddy Yankeeho, takže metrobus bol absolútne vyťažený. Absolútne, lebo vôbec nezáležalo na linke, do ktorej ste nastúpili. Aj my sme nastúpili do prvej, kam sa nám podarilo, hoci vôbec nešla na Národný futbalový štádión, kde sa koncert odohrával. O to nešlo. Dôležité priam životne dôležité bolo opustiť takmer hocijakú stanicu metrobusu. Bola som hrdá, že som si veci nežehlila, lebo z toho dopravného prostriedku som vyšla tak pokrčená ako ešte nikdy. Nevadí, mala som svoje obe paže. Jedna sa síce pofidérne hompáľala na ramene, ale na štýl hudby, na ktorý sme práve smerovali to bolo viac ako prijateľné. Na koncert sme dorazili akurát. Akurát na to, že sme nemali lístky. Mali sme len jasnú predstavu o tom, aký máme strop, čo chceme maximálne minút. Po pár minútach však bolo jasné, že naša jasná predstava o strope by nemala byť až taká jasná.. teda, ak chceme dnu. Daddy Yankee bol super! Trochu síce pribral, ale dával do mikrofónu maximum. Najviac sa mi páčilo, keď išiel a nejakým spôsobom mu odišla aparatúra a keďže mal v uškách slúchadla (neviem, čo počúval na vlastnom koncerte :) a tmavé okuliare a v publiku bola asi tma, tak dal pár pesničiek bez hudby.. vyzeralo to ako geniálne pantomíma..ako tá hra, keď sa vám niekto bez slov snaží napríklad "povedať" nejaké zamestnanie a vy hádate, o čo ide.. a on sa teda snažil :)))) po koncerte nas taxikár riadne obral o zbytok našej jasnej predstavy o maximálnom strope, ale maximálne nám to nevadilo. Endorfiny vyplavené po celom tele si robili svoj vlastný koncert :)) V škole, kde pomáhame s výučbou rôznych predmetov a hlavne angličtiny, je veselo. Škoda, že nemám pri sebe diktafón, lebo niektoré dialógy sú fakt hodné zaznamenania. škola to je taká združena. Chodí sem okolo 700 deti. Informuje ma prvý deň riaditeľka. Mne sa to zdá mega veľa. Ona hovorí, že je to taká stredne veľká škola aj so škôlkou , prvým a druhým stupňom. Poobede pomáhame uspávať asi tak trojročne deti v škôlke. Je ich okolo 60 a asi tak 2-3 učiteľky. V prvý deň sa snažím obkukat taktiky jednej z nich. Je asi o hlavu menšia ako ja a aj niekoľko kíl má viac než ja, preto spočiatku nechápem jej atleticke výkony. Ja "stíham" obhospodarovať maximálne tak dve deti, aj to bez žiadneho úspechu. Prvé sa pýta: "Odkiaľ si?" Ja: "Zo Slovenska. To je v Európe"..snažím sa tváriť múdro a zároveň si uvedomujem, že "do čerta", prvá chyba..majú spat..nie so mnou dišputovat, ale už je neskoro.. Druhe: "zo Slo...čo?" Tretie sa pridáva: "moja mama hovorí, že všetci bieli ľudia sú z inej planéty" Štvrté: "z inej planéty? Wow.. a ako tam je? Porozprávaj nám!!!! Piate dopĺňa: "a môj ocko hovorí, že moja mama nikdy nemá pravdu" Už strácam prehľad, ale do Filozofickej debaty sa mi pridáva čoraz viac deti. Do čerta!!! Učiteľka hneď vedľa ich už má skoro všetkých "mŕtvych"..ako to robí? Je mrštna ako spiderman. Jedných hľadka po vláskoch, ďalších hipnotizuje pohľadom a k tretím dočiahne nohou.. spomínala som, že je nižšia než ja? Wow, toto musím ešte dotrenovat. Môj prvý deň v skolke skončil absolútnym fiaskom. Možno stačí keď poviem, že na základe toho sa riaditeľka rozhodla, že usporiada v škole stretnutie rodičov na tému "Slovensko nie je na inej planéte. Rodičia Nebojte sa!" :)) otázky rodičov tiež potom stali za to..ale o tom snáď niekedy nabudúce :)))