Chellah - hrobky v Rabate | Zážitky BUBO

Zdravíme z Marockého kráľovstva. Krajina, ktorú by možno mnohí z nás považovali za púštnu, vyschnutú vyprahnutú zem Severnej Afriky, je v skutočnosti plná zelené. Lesy tvoria 18 percent krajiny a počas včerajšieho presunu nás celý čas sprevádzali lúky zakvitnuté tisíckami vlčích makov, sady moruší, olivovníkov a ulice vysadené bouganvilliami. V horách Atlasu meste Ifrane sa dokonca aj domy zmenili. Strechy sú tu šikmé, vzduch chladný a všade sa týčia cédrové lesy. To sme už však mali za sebou Rabat, Casablancu aj Marakéš. V Maroku je úplne normálne že každé mesto má ešte stredoveké hradby, ktoré že sebou skrývajú uzučké uličky so sukmi-trhmi, mešitami, riádami, fundukmi, mellahmi a medresami. V Rabate sme videli aj Hasanovu vežu, ktorú v skutočnosti dal postaviť sultán Al Mansúr znovu-dobyvateľ Ibérie a staré mesto Chellah s romantickými hradbami. Po celom meste - pohrebisku sa nachádzajú desiatky bocianích hniezd a lenivých vyvaľujúcich sa mačiek a celé, ako aj celá severná Afrika bolo zaliate svetlom aké je len tu. Casablanca ohromila veľkosťou ulíc a modernou výstavbou, veľkým prístavom a najväčšou mešitou na svete s 200 m minaretom. V okrovom Marakéši mi dali na plece opicu na ruky hada aj keď som o to nemal záujem. Rozprávači rozprávali rozprávky po arabsky a ľudia hrali všakovaké jarmočné hry. Ochutnali sme škoricovo-kardamónovo-ďumbierovo všelijaký silný čaj, do žemle sme si dali klobásky veľké ako malíčky s tou najúžasnejšou paradajkovou omáčkou a šošovicovú polievku s medovým pečivom. A bolo toho viac a ešte len bude. Zajtra odchádzame do Volubilisu jedného z najzachovalejších rímskych miest v Afrike...