Úsmev ako maska Angkor je asi najznámejšou pamiatkou v oblasti juhovýchodnej Ázie. Nachádza sa pár kilometrov od rušného kambodžského mesta Siem Reap. Celá lokalita je historicky aktívnym územím, na ktorom sa striedali veľké kráľovstvá Khmérov, Siamu, a istá časť dejín tohto územia spadá pod barmskú históriu. Zájazd Najkrajšie pamiatky sveta je natoľko komplexný, že toto územie môžeme logicky spoznávať, ísť viac do hĺbky a najmä pospájať si súvislosti. Vyhliadkovým preletom z laoského Luang Prabang prichádzame do Siem Reap-u. Už z lietadla obdivujeme obrovské územie, ktoré je po monzúnoch zaliate jazerom Tonle Sap. Zhora je tiež najlepšie vidno kľúč angkorského úspechu - umelo vybudovanú vodnú nádrž - tzv. západný baraj - zdroj pitnej vody pre starých Khmérov a vody pre zavlažovanie ryžových polí v čase khmérskej expanzie. Khméri vytvorili zavlažovací systém, ktorý doposiaľ nebol prekonaný ani obnovený tak, ako fungoval v čase od 11. do 13.storočia na území dnešnej Kambodže. Angkorská civilizácia bola určite výnimočnou. A zanechala po sebe výnimočné monumenty. Jedným z nich je unikátny chrám Bayon. Jedno z diel veľkého kráľa Džajavarmana VII. z 12.storočia. Je viac než len chrámom, a je o niečo iný ako všetky ostatné pamiatky Angkoru. Prechádzame jeho dvoranou a potom vystupujeme hore na jednu z jeho terás, tak veľmi blízko tým známym tváram. Vyzerajú rovnako, a predsa je každá iná. Rozoznávame tvár s najväčším úsmevom aj s najkrajším nosom. Čia je to tvár? Verzií je niekoľko - možno tvár samotného budovateľa - kráľa Džajavarmana VII., možno kráľ bodhisátvy - budhistického božstva -, ktorý sa v Kambodži volá Lokešvára. Tie tváre sú ako masky. Keď sa na ne človek zapozerá, a zrazu zatvorí oči, stále mu v podvedomí ostane ten nebadaný kamenný úsmev. Bayon, chrám vnútorného úsmevu. Pamiatka, ktorú si človek akosi hlbšie zapíše do svojho vnútra. Záleží len na nás.



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Kambodža