Sociálny konflikt v regióne Puno

V Puno sa protesty proti prezidentke Dine Boluarte začali 14. decembra blokádou ciest po celom meste a taktiež prejazd cez cestu, ktorá spája región s hranicou s Bolíviou, bol nemožný. Je to región s najväčším počtom úmrtí od začiatku sociálnych protestov. Koncom februára cestovali demonštranti z Puno v dvoch autobusoch smerujúcich do hlavného mesta, aby uskutočnili nový pochod proti prezidentke s cieľom požiadať o jej odstúpenie a predčasné voľby.

Bývalá ministerka Ana Mariá Choquehuanca 2. marca v správach RPP potvrdila, že v Puno sa dlhodobo zanedbávajú základné potreby regiónu a jeho orgány nedostatočne bojujú proti korupcii. Tvrdí však, že nie všetko obyvateľstvo je za neobmedzený štrajk, pretože časť ľudí má „skrytý strach“ z represálií „od ľudí, ktorí sa snažia zasiať chaos“. Možno to odtiaľ pramení, ale blokády ciest, so všetkým, čo sa tam stalo, dokonca s nešťastnými úmrtiami, s tým nemajú nič spoločné. Odporučila zistiť dôvody nespokojnosti so „živou politickou agendou“ v regióne a uplatniť konkrétne riešenia.

Bývalý námestník ministra baníctva Rómulo Mucho vyhlásil, že nedostatok rozvoja vyvolalo v regióne protesty a navrhol, aby vláda predložila investičný balík. Okrem toho potvrdil, že sociálny konflikt v regióne je spôsobený aj vonkajšími príčinami, prebiehajúcou nespokojnosťou nad situáciou v celej krajine, akými sú odchod prezidentky Diny Boluarte a prepustenie exprezidenta Pedra Castilla.

Niekoľko dní na to demonštranti v Puno oznámili dva dni „suchého štrajku“. Demonštranti sa v piatok 17. marca dohodli, že budú dodržiavať „suchý štrajk“ v utorok a stredu, zatiaľ čo zvyšných päť dní budú dopĺňať zásoby produktov.

Armáda uvoľnila tri zablokované cesty, ktoré boli blokované obrovskými kameňmi – cestu, ktorá spája mesto Puno s Juliacou, Puno s okresom Chucuito a z Juliacy do Arequipy.