Čakajte prosím...

Čo si dnes dáme na obed? Steak s Alpacy sme už mali.. peruánske ceviche, ako snáď najtypickejšie peruánske jedlo, tiež.. hmmm.. prstom blúdim po jedálnom lístku.. cez plece mi nazerá náš kamarát Roberto a vraví: “daj si Cuya!!” Uff, na chvíľu sa zarazím pri tej predstave. Cuy je totiž morské prasiatko, ktoré sa u nás bežne chová ako domáci miláčik, no tu, odkiaľ ´cavia aperea porcellus´ pochádza, sa tradične konzumuje od pradávna. “Cuy slúžil už našim predkom. Je to nielen posvätné zviera, ktoré sa niekedy rituálne pochovávalo do hrobiek významných ľudí, o čom svedčia aj vykopávky z inkskej doby, ale malo aj extrémne praktické využitie. Vedela si napríklad, že cuy má o niekoľko stupňov vyššiu teplotu svojho tela a preto je ideálny, prírodný radiátor-termofor v týchto vysokých nadmorských výškach, kde rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou môžu byť naozaj ohromujúce? Cez deň sa ti cuy tmolí po dome.. je to veľmi spoločenské zviera a rado sa zdržiava v skupinách či rodinných klanoch. Stačí mu doniesť trošku čerstvej trávy a bude spokojný. A v noci ti vie parádne zohriať nôžky..” “A potom šup ho na pekáč..” napadne ma, že dokončím Robertovu vetu.. ale spomeniem si na našich ani nie tak dávnych predkov, ktorí tiež napríklad chovali králiky. Počas ich života boli veľmi milunké-zlatunké. Deti sa s nimi hrávali na dvore a potom.. jedného dňa sa ocitli na nedeľnom obede s knedľou na smotane.. a tak si radšej zahryznem do jazyka a nehovorím Robertovi nič. “Ich mäso je podobné chuťou “vašim” králikom..” hovorí, akoby mi čítal moje “zajačie myšlienky”. “Cuyyyy.. cuyyy” snaží sa napodobniť ich typické kvílenie, podľa ktorého je morča pomenované v kečuánštine, jazyku, ktorým hovorili napríklad aj starí Inkovia.. zdá sa mi, že čašník to započuje a robí si čiaročku.. zdá sa, že mám objednané :)

 



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Peru