Ako to vyzerá na plavbe Ohňovou Zemou? Plavba v odľahlej časti sveta

Ležím na posteli, je 17.05. Už iba toto je neuveriteľné, to nikdy doma nerobím. Nikdy. Doma naopak robím ako kôň a nikdy neležím v posteli, ani si nepamätám, ako sa tam doplazím, zvalím sa a spím. Tu si proste ľahnem s knihou či lap topom. Mám tu závesy, ale tie nepoužívam. Niet nikoho kto by mi videl do kajuty. Chodím tu nahý, píšem si a čítam, popíjam vínko a pozerám sa von. Napravo je nádherný ľadovec, sme v Darwinových Kordillerách. Pred chvíľou mi pred oknom kajuty vyskakovali delfíny, teraz sa tu vynorila rodinka tuleňov. Kajuta je veľmi pekne a vkusne zariadená s kvalitnou čiernobielou fotografiou – obrazom prírody Ohňovej Zeme, na posteli sú kvalitné látky šedej a béžovej farby, všade použité tvrdé svetlé drevo, nikde žiadna umelina. Je vidieť, že rodina Menéndez, ktorá loď vlastní, má úroveň. Unikátna plavba do Ohňovej zeme, kde udržateľnosť a ochrana prírody je téma číslo jedna. Som presvedčený, že v živote treba robiť dobré veci a chrániť prírodu je jednou z tých vecí. Naše lodge v národných parkoch či lode, ktorými brázdime tieto fjordy sú tej najvyššej kvality. Myslím tým, že čo najmenej narúšajú prírodu a každým rokom sa snažia v detailoch ako je zníženie emisii či impaktu na vonkajšie prostredie zlepšiť. Zakladateľ impéria José Menéndez prišiel do Buenos Aires zo Španielska ako 20 ročný. O 8 rokov sa presťahoval do Punta Arenas, z Falklandských ostrovov (Argentínčania ich nazývajú Malvíny a všade hlásajú: “Malvinas boli, sú a vždy budú Argentínske”) importoval ovce a veľmi skoro sa stal miliardárom. V Punta Arenas nájdete neuveriteľné budovy z konca 19. storočia od francúzskych architektov, plné špičkového európskeho zariadenia. Je za nimi táto rodina (spojila sa s rodinou Braun), ktorá mala heslo, že je jedno či žiješ na konci sveta, hlavne, že najluxusnejšie veci planéty sú tam s tebou. Na konci sveta otvorili budovu opery tragédiou Lucia di Lammermoor, ktorá sa predtým hrala v Neapole, Londýne a Paríži. Prvý raz ma do kajuty doviedol komorník, uklonil sa, moje kufre ma tu už čakali (na kufor si nalepte nálepku – dostanete ju – so svojím menom). Kajuta je priestranná, svetlá, mám tu 2 skrine, stôl, kreslo pri okne, s tými kvalitnými šedo béžovými látkami. Televízor samozrejme nie, na to slúži práve to veľké okno. “Hrajú” tu nádherný prírodopisný seriál 20 hodín denne. Sme na juhu a v čase kedy sa uskutočňuje táto plavba je svetlo dlhšie než na severnej pologuli. Každá kajuta má kúpeľňu včítane sprchy s teplou vodou. V skriniach máte zavesenú svoju záchrannú vestu (veľkosť si môžete vymeniť na recepcii), ktorú musíte použiť pri vyloďovaní sa. Wifi ani mobilný signál tu nie je, ale plavba je krátka a tak byť zopár dní totálne odstrihnutý od sveta nie je vôbec zlé. Ráno Vás zobudí príjemný hlas, budíček šéfa dňa, ktorý Vám zopakuje program, ktorý však máte aj vytlačený vo svojej kajute. Stretávame sa ešte pred raňajkami na rannej kávičke a koláčikoch, svitá. Každý z nás má na sebe oranžovú vestu, na nej prívesok s označením kajuty a tašku s fotoaparátom a fľaškou vody. Tú sme dostali ako darček od lode, je to expedičná “poľná” fľaša, kde si na každom poschodí naberáme špeciálne filtrovanú vodu. Tá fľaštička s vyobrazením nedobytného Hornovho mysu je aj super suvenírom (je to v cene). Na niektoré výsadky (napríklad k ľadovcu) sa odporúča čiapka či rukavice + vždy myslite na to, kde sa nachádzate a že 4 ročné obdobia sú v Ohňovej Zemi za jeden jediný deň. Mne bolo väčšinou teplo a vyzliekal som sa a nepršalo nám. Topánky majte ako na trekking = turistické. Rozdelia nás do skupiniek po 10 až 20 ľudí podľa preferovaného jazyka, angličtiny, nemčiny, španielčiny, francúzštiny. Bolo vcelku príjemné, že na lodi nebol ani jeden Číňan. Verte, že viem o čom hovorím… A ani jeden Rus, hmm. Tá plavba je veľmi kultivovaná. Do skrinky na to určenej odovzdáme prívesok s číslom kajuty, ktorý si po návrate z výsadku späť na loď vyzdvihneme. Keby tam ostal visieť, idú nás ihneď hľadať, či sme sa v Ohňovej Zemi nezabudli. To môže mať totižto tragické následky. Každopádne nasadáme do našich gumených zodiakov. Táto loď je luxusná a expedičná zároveň. Väčšina plavieb v Stredomorí a Karibiku sa uskutočňuje na lodiach s kapacitou 2000 klientov. Táto loď ich má 200. To je 10x väčší luxus. Čím menšia loď, tým väčší luxus –takto sa to berie. Inak, podobne aj pri hoteloch… Je to presne v intenciách v akých realizuje BUBO svoje zájazdy. Maximálna kvalita, ale silné zážitky na neturistických miestach našej planéty! Pri vstupe do lode musíte mať obidve ruky voľné, inštruktorov sa chytáte za predlaktie (nie za zápästie, či ruku) a vstupujete do zodiaku, sadnete si na okraj a posúvate sa po jeho okraji ďalej. Nechodíte v člne, aby ste nepadli. Keď je zodiac plný, cca 16 až 20 ľudí, naplnenie trvá 5 minút, vyrážate za veľkým dobrodružstvom. Skiperi sú ohromne skúsení a motory predimenzované. Je to paráda, ako keby ste išli na motorke, slaný vietor máte vo vlasoch. Vyťahujete fotoaparát a fotíte. Všade, ale absolútne všade je nádherná príroda bez akejkoľvek prítomnosti človeka. Pristanete, ostávate sedieť až do pokynu, že je všetko pripravené. Sadnete si na okraj, prehodíte obe nohy cez okraj zodiaka, podáte predlaktie inštruktorovi – ča-ča-ča. Pozor, aby ste si nezamočili nohy, vystúpite, zaradíte sa do skupiny a sprievodca Vám vysvetľuje detaily Patagónie, ktoré by ste si inak nevšimli. Toto je Coihüe resp. Coygüe (koive) je to patagónsky buk stále zelený, opadáva tak raz za 5 rokov, jeho lístočky sú maličké, pílovité. Ñirre (antarktický buk) stráca listy. Majú na liste 5 až 7 rezov, na jeseň sčervenejú či zožltnú. Lenga je najčastejším stromom, stretli sme sa s ním aj severnejšie, na jeseň mení farbu listov na žlto, žltočervenú, v zime zhadzuje listy. Z lengy som si kúpil obrovskú dosku na krájanie (“denko”), ktorá vyzerá ako veslo. Všetko ide o čeľaď Nothofagus - pabuk. Okrem modrých bobuliek calafate (Kalafate) ochutnávam aj purpurovú čaura. Čaura je väčšia a s menej výraznou chuťou, asi ako skleníková jahoda. Vysvetľujeme si aj riasy plávajúce v Beaglovom kanáli či Magalhaesovom prielive. Delenie na skupiny je fajn a vy si nájdete svoju rýchlosť. Všetko je však realizované skôr komfortným, na môj vkus príliš pomalým štýlom a tak chodím väčšinou sám. Potom plní outdoorových zážitkov nasadneme do zodiakov a vraciame sa na loď. Pri poobedných výsadkoch dostávame pred nástupom teplú čokoládu s whisky, čo je veľmi príjemné. Niektorí si to dávajú bez čokolády. No teraz je ráno, na prvej palube sú raňajky - perfektné, veľkolepé. Kto chce však na raňajky šampanské, musí skočiť na 5 tu Darwinovu palubu do baru. Tam je chladnička s nealko a alko prístupná 24h. Podobne je to s kávou, ktorá je 24h. Ostatný alkohol je “iba 20h”. Potom sú prednášky na rôzne témy, cestovateľské, objaviteľské, patagónske, antarktické. Alebo oddychujete v kajute, dáte si kávičku v bare, alebo fotíte na palube – na najvrchnejšej je obrovský zabudovaný ďalekohľad.. Ideme pozrieť na mostík ku kapitánovi, kde si vysvetlíme detail navigácie. V bare dáme aperitív a je obed. Celý čas sa o náš stôl (vopred je určený pre BUBO group a naša partia je spolu) stará sympatický Manuel. Obed je formou bufetu, začínam mušľovou polievkou, potom rybami, vynikajúcim ceviche, ku ktorému mi Manuel servíruje Savignon Blanc a potom prechádzam na baraninu, ku ktorej dostávam Carmenere a potom telnatejší a vynikajúci Cabernet Savignon, Grand Reserva z údolia Maipo. Večera je servírovaná a vždy aj na obed aj na večeru máme ešte množstvo dezertov a zmrzliny, no to ja už väčšinou nezvládam. Pre mňa sú najväčším dezertom marinované surové ryby a vynikajúce kraby a krevety. Prvý deň nám kapitán predstavil pri drinku pisco sour a vynikajúcom suchom sekte svoju posádku. Posledný deň sa kapitán pri kapitánskej večeri rozlúčil. Niektorí tu mali róby, ale stačí byť slušne oblečený. Manuel na konci odo mňa dostáva zimný kabát, ktorý som dostal na Vianoce a mal na sebe 2x v živote, na Slovensku je jar a teplo a tu začne o chvíľu zima -Manuel je nadšený. Do povinných bakšišov Vás tu nikto nenúti, tá loď má naozaj gráciu. Ani si nepamätám, či som zažil all inclusive, kde máte všetko v cene a neťahajú z vás peniaze za “lepšie” drinky “lepší” cognac atď. Tu bolo naozaj všetko, absolútne všetko v cene. Nedá sa doplatiť si nič. No musím povedať, že to aj BUBO klienti zvládli s gráciou a aj keď mnohí trávili čas na Darwinovej palube v bare – mali sme tu vyárendované sedačky, z ktorých bol nádherný výhľad. Pili sme veľmi slušné pivo (Ale) cerveza Austral jantárovej farby a hutnej chuti a traja barmani nám miešali kokteily od výmyslu sveta –ako správnym svetobežníkom. No ustáli sme to všetko na svojich a ani najväčšia vlna nikoho z nás nezvalila. Klobúk dolu. Pri vyloďovaní sme si označili kufre mašličkami rovnakej farby –dostanete na recepcii – a potom sme ich v prístave ľahšie našli. Účet sme vyplatili kartou – na recepcii majú malý obchodík ale s veľmi kvalitnými vecami z kože a vlny z alpacy a ja som neodolal... Autobusy nás z lode ten kilometer doviezli k budove prístavu, rýchlo sme prešli pasovou kontrolou – pozor, lebo do Čile nemôžete dovážať zeleninu a ovocie, takže si nič z raňajok neberte (ale to by ani ľudia, ktorí na túto plavbu majú, nikdy neurobili). Kufre si necháme v prístave, ktorý je otvorený do 18.00 a vybehneme ešte na suveníry či k domu Martina Kukučína na Plaza de Armas alebo na najlepšie jahniatko sveta. Prístav je v centre a všetko je peši do 15 minút. Dobrou správou je aj to, že na lodi nikomu z nás nebolo zle. V Beaglovom kanáli a Magalhaesovom prielive je voda ako zrkadlo a za celú plavbu je to iba zopár hodín, kedy sa loď trošku kýva. No odporúčam kúpiť si vo farmáciách v Ushuaia antikinetikum napr. Dramamine. Užíva sa polovica či max jedna tabletka denne ráno. Z dôvodu vĺn si svoj fotoaparát či mobil neukladajte na stôl, ale do šuplíka, aby vám nepadli na zem a nerozbili sa. No, ako píšem, na našej plavbe vlny neboli. Plavbu popísanú v tomto príspevku nájdete u tohoto zájazdu do Patagónie.