Poznatky z Bogoty | 28.01.2009

Do odletu domov nám zostáva niekoľko hodín a my sa snažíme hltať posledné zážitky v hlavnom meste Kolumbie - Bogote. A je čo pozerať, aj čo nakupovať, aj čo fotografovať. Bogota je dôstojnou rozlúčkou s 9-tisíc kilometrov dlhým putovaním. Cestou z Quita v Ekvádore sme sa rozdelili. Niektorí z nás zvolili 35-hodinový autobusový presun, väčšina letela. Vznikla akási súťaž, kto zažije viac. Včera po stretnutí na hoteli obidve skupinky dávali "k dobrú": "Autobusári" to začali s nákupom na najväčších indiánskych trhoch v Otavale. Nočná jazda Kolumbijskými horskými sedlami bola okorenená vojenským bezpečnostným doprovodom a jazdou v dopravných konvojoch (na dramatickosti pridalo aj snímanie cestujúcich kamerou pred jazdou, kvôli neskoršej potenciálnej identifikácii...). Ráno sme však s ľahkým sklamaním (že sa nič nestalo) a zároveň s vydýchnutím (že sa nič nestalo) sledovali nádhernú scenériu kolumbijských horských pralesov. "Letecká skupina" zostala o deň dlhšie v Quite, čo vytvorilo priestor na hlbšie poznanie mesta, vyvrcholením čoho bola návšteva veže katedrály nad mestom s úžasným výhľadom, a posedením na streche štýlovej reštaurácie v tichej časti mesta... opäť s výhľadom a časom vychutnávať si atmosféru. Pri večernom stretnutí všetkých členov našej výpravy (už tu v Bogote) a vymenení zážitkov sme sa dohodli na remíze. Ani jedna podskupina nedala dopustiť na svoje zážitky, a zároveň veľkoryso dopriala druhým tie ich. ... sme naozaj dobrá skupina - zvykli sme si na seba, a ťažko sa nám pocestuje naspäť do Európy.