Muiscovia v Kolumbii Na šľape starej matere

Určite sa k väčšine z nás dostali aspoň základné informácie o predkolumbovských národoch Aztékov, Inkov a Mayov, a to z rôznych zdrojov. Píšu sa o nich knihy, natáčajú filmy, ešte aj dnes nás fascinujú svojimi kultúrami a pre učebnice dejepisu sú neodmysliteľnou súčasťou ľudských dejín. Zato o indiánskych kmeňoch severných regiónov Južnej Ameriky sa už tak často nehovorí. A sú to práve tie, ktoré stoja za jednými z najznámejších legiend ľudstva: ako sú El Dorado alebo Chiribiquete. Priamo v centrálnych Kordillerách pod dnešným národným parkom Chingaza sa (pravdepodobne) pred viac ako 1000 rokmi usídlil indiánsky kmeň Muiscov (Čibčov). Na území mestskej časti La Candelaria (v preklade Hromnice) hlavného mesta Kolumbie Bogoty tak postavili základ civilizácie, ktorá mala byť určujúca pre budúce dejiny. Muiscovia žili v osadách v typických kruhových obydliach s kužeľovitými strechami a mali vlastný hierarchický systém spoločnosti. Ich súčasťou bol veľmi intenzívny náboženský život pod dohľadom duchovných vodcov / kňazov – tzv. iraca. Nás bude zaujímať prečo sa kmeň usídlil práve na tomto mieste. Spolu s našimi cestovateľmi stúpame na úplný vrchol posvätnej hory nad Bogotou, dnes známej ako Monserrate. Muiscovia ju však poznali ako quijicha caca – šľapa starej matere (v najsprávnejšom preklade chodidlo). Priamo oproti nej sa cez údolie týči vrch Guadalupe – šľapa starého otca. Muiscovia mali na svoju dobu veľmi vzácne astronomické znalosti, a práve spomínané dva vrchy boli dôvodom ich usídlenia v údolí pod nimi. Veľký význam v živote Muiscov zohrával cyklus, v našom prípade hovoríme o cykle dňa a cykle roka. Striedanie dňa a noci, „vláda“ Slnka a Mesiaca, boli pripisované bohu Slnka menom Sué a bohyni Mesiaca Chíi. Mágia nastáva vo chvíli, keď stojíte na Bolívarovom námestí a pozeráte sa smerom na východ na oba vrchy. Po ľavej strane máme Monserrate a po pravej Guadalupe. Muiscovia už vo svojej dobe dokázali odčítať a zaznamenať nasledujúci cyklus. Totiž Slnko počas zimného slnovratu v decembri vychádza spoza vrchu Guadalupe. Následne počas jarnej rovnodennosti vychádza spoza údolia medzi dvoma vrchmi. Počas júnového letného slnovratu nám vychádza spoza vrchu Monserrate a „vracia sa“ späť, aby zase počas jesennej rovnodennosti vyšlo spoza údolia. Tri body, spoza ktorých vychádza Slnko v priebehu jedného roka. Jeden cyklus. Tento fakt bol pre Muiscov určujúci a preto sa usídlili na mieste, ktoré dávno pred Bogotou nieslo názov Bacatá. Po príchode španielskych conquistadorov bola šľapa starej matere Monserrate vysvätená, a približne od roku 1650 začínajú históriu tohto miesta písať kresťania.