Fernando Botero Kolumbijský sochár a maliar

Poznáte kolumbijského sochára a maliara Fernanda Botera? - Niečo mi to hovorí, nenamaľoval náhodou Monu Lisu? - Presne tak. A tiež pomaranče. Veľa pomarančov. Umelecký svet Kolumbie je naozaj pestrý a treba povedať, že siaha ďaleko za Shakiru a Sofíu Vergaru. Keďže sa ale chceme chvíľu usmievať, nebudeme sa rozpisovať o sto rokoch v samote a už určite nie o láske v čase cholery. Predstavíme si umelca, ktorý sa hlási k významu mottu: „Častokrát sa spytujem svojho zdravého rozumu... a niekedy odpovie.“ Prechádzame farebnými uličkami historickej štvrte hlavného mesta Kolumbie Bogoty, a pred návštevou centrálneho Bolívarovho námestia vstupujeme do Boterovho múzea. Priestory postavené v duchu španielskej koloniálnej architektúry sú venované stále aktívnemu a pôsobiacemu umelcovi, ktorý je známy svojimi priestorovými stvárneniami a zobrazeniami. Koloniálna budova má svoju typickú architektúru - v strede objektu sa rozprestiera neveľká záhrada, v centre ktorej zurčí fontána, okná nesú svoje typické oblúkovité konštrukcie a stropy balkónov sú zatiaľ bez podpier drevených trámov. Diela môžeme obdivovať na prízemí aj na prvom poschodí budovy, a upútajú aj toho, kto sa umeniu nevenuje, alebo neprikladá sochárstvu väčší umelecký význam. Na to, aby sme pochopili poetiku Boterových diel, je dobré spomenúť niekoľko míľnikov v jeho živote, ktoré ho v rámci tvorby ovplyvnili. Rodák z Medellína (1932) vyrastal bez otca s dvoma súrodencami. Podliehal prísnej jezuitskej výchove, ktorá zatiaľ objektívne formovala jeho subjektívny pohľad na svet aj ľudí. Ako malý chlapec stával pred arénou a maľoval býčie zápasy. Mnohokrát sa mu podarilo uverejniť svoje nákresy a karikatúry aj v miestnych periodikách. Neskôr, keď sa jeho názor sformoval do poetiky, vyhlásil, že veľkou inšpiráciou mu je pri tvorbe práve známe Danteho dielo Božská komédia. Je tomu tak preto, lebo sa pohyboval aj medzi chudobnejším obyvateľstvom a častokrát maľoval výjavy z chudobných štvrtí, čím si získal pozornosť umeleckej obce. Ako správny poslucháč jezuitskej školy sa postupne začal zaujímať o ženy a sexualitu ako takú, čo viedlo k jeho prvým náčrtom aktov. Neskôr ho kvôli morálke zo školy vylúčili. Ako dvadsaťročný vyhral súťaž vyhlásenú združením kolumbijských umelcov. Výhru v prepočte 7000 dolárov investoval do ciest po Európe. Prácou s objemom a tvarmi sa stal známym predovšetkým vo Florencii, Madride a v Paríži. Jeho nadrozmerné diela boli ako prvé vystavené v roku 1992 priamo na Elyzejských poliach. Kolumbijčania sú hrdí predovšetkým na to, že v roku 2010 daroval zbierku svojich 208 diel priamo centrálnej Banco República, a mnohé z nich môžeme vidieť práve na Boterovom námestí v Medellíne, kde je voľne dostupných a vystavených jeho 23 sôch. Parafrázovanie známeho, dokonalé odliatky a perfekcionistická koloratúra sú charakteristickými črtami umelca, ktorého diela sa prikláňajú k ironizovaniu skutočnosti, a čo je dôležité, častokrát aj k úsmevom nad smutným. Neverím, že existuje niekto, kto by nedostal chuť na pomaranče pri pohľade na jeho maľby. A prečo práve pomaranče? Pretože ani v skutočnosti nenájdete dva navlas rovnaké. A „jablká sú pre snobov“...