História vojny vo Vietname

V lete 1963 sa vyostrovali protivladne protesty v Juznom Vietname. Pagoda Thien Mu v Hue, bola odjakziva dolezitym centrom budhizmu v cisarskom meste. Odkedy k moci prisiel prezident Ngo Dinh Diem v roku 1955, jednoznacnu prednost dostaval katolicizmus, cim sa zacali tazke casy pre majoritne budhisticke vierovyznanie. Prezident Ngo Dinh Diem po rozdeleni Vietnamu, zaciatkom najdlhsie trvajuceho vojenskeho konfliktu minuleho storocia, bol prvym prezidentom Juzneho Vietnamu; svoju podporu USA si ziskal silnym antikomunistickym postojom. Jeho obdobie vlady je poznacene vyostrenim nabozenskej diskriminacie. Tu bolo citit na vsetkych postoch - na uradoch, pri distribucii vladnej pomoci obciam i v armade. V niektorych vidieckych oblastiach katolicki knazi viedli ozbrojene najazdy na budhisticke chramy. Nespokojnost s vladou prezidenta Diema viedla v lete 1963 k masovym protestom vacsinovo budhistickeho obyvatelstva, ktore si vyziadali aj obete na ludskych zivotoch. Represivne opatrenia ako napriklad zakaz vyvesenia budhistickych vlajok pocas oslav sviatku Vesak (oslavy narodenia Siddhartu Gautamu) mali byt prevenciou pred nepokojmi. Vatikanske vlajky rozvesane na pocest vyrocia vysvatenia arcibiskupa (mimochodom prezidentovho brata) Ngo Dinh Thuca, vsak boli spustacom presne opacnej reakcie zo strany budhistov. Zakaz neuposluchli a svoju nespokojnost dali najavo v uliciach. Protestny pochod ukoncila az strelba vladnych jednotiek. V nasledujucom obdobi sa rozmohla po krajine vlna nesuhlasu a snaha o nabozensku rovnopravnost. Pagoda Thien Mu ako tradicne centrum budhizmu bola jednym z organizacnych centier pretavenia myslinky rovnopravnosti do praxe. Mnisi podstupovali protestne hladovky avsak najznamejsi pripad odporu voci vlade prezidenta Diema bol zufaly pocin mnicha (Quang Duc) ktory sa upalil na rusnej ulici par blokov od prezidentskeho palaca v Saigone 11. Juna 1963. Fotografia horiaceho mnicha ziskala medzinarodnu pozornost a jej autor Malcolm Browne za nu ziskal Pulitzerovu cenu. Fotografia obletela svet a spustila prislub na zmenu zo strany Diemovej vlady. Malo sa vsak zmenilo a mnich Quang Duc nebol posledny samoupaleny, dokonca jeho telesne pozostatky sa po jeho smrti stali posvatnymi relikviami a tak aj dalsim predmetom utokov na pagody, kde boli uskladnene. Modry Austin Westminster, na ktorom sa mnich na cele procesie v Saigone pred samoupalenim doviezol a ziskal tak medzinarodnu pozornost jedneho z akutnych problemov Diemovej vlady, je vystaveny v Thien Mu pagode v Hue. Ukazeme vam na zajazde Vietnam, Kambodza. 9 ucastnikov zajazdu pozdravuje z centralneho Vietnamu, plneho historie a 4 pozdravuju z Mui Ne, plneho piesocnych plazi. Foto: naše dnešné komando vo Vietname