Čo vidieť vo Vietname? Cestami Vietnamu -pohľad historika

Už druhý deň sa naplno oddávame krásam juhoázijského Vietnamu a zažili sme toho toľko, že ani nemáme pocit, že sme sa tu ocitli len nedávno. Pred chvíľkou sme sa vrátili z nočného, vysvieteného Hoi Anu, ktorý nás privítal svojou pohodou a tisíckami lampiónov. Zajtra si ho pozrieme za bieleho dňa, kedy vyniknú farby jeho koloniálnych budov a chrámov, no večerný Hoi An je neprekonateľný. Hanoj je krásny, Saigon je zaujímavý, Nha Trang exotický, avšak Hoi An má v sebe iskru, ktorá dokáže rozpáliť tisíce farebných lampiónov. Tie sú rozvešané po celom meste a pri kráčaní nábrežím rieky sa všetky zrkadlia na hladine rieky a tak ich je tu dva krát toľko. Atmosféru, ktorú rozpúta Hoi An by sme vo Vietname či v Ázii hľadali ťažko. Mnohí po skončení našej cesty povedia, že práve Hoi An bol tým pomyselným highlightom Vietnamu a ja to vnímam rovnako. Vždy keď som tu, zas a znovu ma nadchnú farby lampiónov, tisíce malých svetielok vznášajúcich sa na vodnej hladine, malé košíčky s plameňom plávajúcich na rieke a pohľad na vysvietený Japonský most. Zajtra tu strávime celé doobedie a tak sa už tešíme ako si pohľadáme krásne suveníry. Vystrihované pohľadnice? paličky vykladané perleťou? hodvábne šaty? vyšívané obrazy? Uvidíme, čo donesieme domov tentokrát. Včerajšok sme takmer celý strávili v hlavnom meste Vietnamu, v miliónovom Hanoji. Snúbi sa v ňom vznešenosť pamiatok a chaos starého mesta. Aj to sme si vychutnali priamo zo starých rikší pre mnohých je práve táto jazda najväčším zážitkom. Podarilo sa nám dokonca nazrieť aj do mauzólea a tak sme na vlastné oči videli tvár muža, ktorý zmenil históriu Vietnamu. Ho Či Minh. Dodnes tu na severe jeho meno vyvoláva úctu a mnohí sem prichádzajú z ďaleka, aby sa na chvíľku ocitli v jeho blízkosti. Jeho mauzóleum stráži snáď tucet vojakov v snehobielych uniformách a snáď nikde inde sa Vietnamci netvária tak vážne ako práve tu. Vieme aj kde Ho Či Minh býval a na akých autách sa vozil. Nenávidel Francúzov, no starý Peugeot 404 dodnes svieti v jeho garáži. Vo vodnom bábkovom divadle sme si pozreli niekoľko mytologických príbehov a medzi tie najkrajšie patrí legenda o meči, ktorý zoslali bohovia skrze starú korytnačku do jazera Hoan Kiem až sa k meču dostal „vietnamský Artuš“, cisár Le Loi a s pomocou zázračného meča vyhnal rozpínavú čínsku dynastiu Ming. Dnes sme sa plavili zátokou Halong Bay a hoci sa spočiatku vrcholky vápencových ostrovčekov ukrývali do jemnej rannej hmly, napokon nám vyšlo slnko a celá scenéria sa nádherne zmenila. Užívame si aj po gurmánskej stránke. Už máme za sebou jedlo zvané Bun Cha, polievku Pho Bo, jarné rolky na desiatky spôsobov, poznáme omáčky, vieme ako chutí polievka priamo z ulice z podnikov, kam nezavítajú turisti a aj v Hoi Ane sme na večeru ochutnávali miestne špeciality v podobe Bielej ruže a polievky Wonton. Vietnam bez jedla, by bolo ako telo bez duše a my si ho to užívame plnými dúškami.  Foto: Ľ: Fellner, Vietnam