Čo robia divoké kone v Namíbii?

Vezieme sa prašnými cestami Namíbie a zrazu v diaľke vidíme kone. Čo tu robia v tomto nehostinnom divokom prostredí? To je najčastejšia otázka našich klientov počas zájazdu Veľký okruh Namíbiou, keď ideme do mesta Luderitz. Prechádzame týmto miestom tesne pred západom slnka a aj keď sú kone divoké, prídu dostatočne blízko na to, aby sme si mohli urobiť krásne fotografie.

Ako sa do Namíbie dostali kone?

Najromantickejšia teória z teórii, ako sa kone dostali do Namíbie, hovorí, že manželka Baróna von Wolfa, ktorý postavil hrad Duwisib, otvorila brány farmy, kde chovali okolo 300 koní a nechala ich utiecť do púšte smerom na mesto Garub. Chcela ho nahnevať?

Ak niekto pozná dobré správanie koní, vie, že by skôr ostali v okolí, ktoré poznajú a vedia, že tam je jedlo a voda. Poprípade by migrovali k najbližšiemu panstvu, kde by našli jedlo a vodu. 

Takže, asi najpravdivejšia verzia pôvodu týchto koní je asi tá, že, patrili ľuďom ktorí, sa začiatkom 20. storočia pohybovali v týchto miestach, kvôli kolonizácii alebo preprave. Boli to napríklad nemeckí farmári, prepravcovia, Nama herders. 

Kde sa kone zdržiavajú?

Vo všeobecnosti sa množstvo zrážok, a tým aj množstvo vegetácie, cez púšť zmenšuje z východu na západ, čo je zreteľne viditeľné pri ceste z Aus do Lüderitzu. Kvôli nepredvídateľným a nepravidelným dažďom počas leta a zimy sa kone po daždi pohybujú stále v tom istom prostredí.

Dostupnosť pastvy a prevládajúce teploty ovplyvňujú frekvenciu hydratácie koní. Keď je potrava hojná a blízko napájadla, budú piť každý deň. Keď je pastva ďaleko a teploty sú nízke, väčšina koní sa napije len jedenkrát za pár dní. 

S potrebou vody sú kone obmedzené na určitú oblasť okolo jedného vodného napájadla pri verejnej vyhliadke. Napájadlá sú kontrolované Ministerstvom životného prostredia a cestovného ruchu v Aus. Títo ľudia dohliadajú na to, aby bola v napájadlách stále dostupná voda pre kone. Dokonca sú pri napájadlách tabule s telefonickým kontaktom, kde treba telefonovať v prípade, že napájadlo je vyschnuté a kone nemajú vodu.

Pravidlá, ktoré treba pri koňoch dodržiavať

Aj keď máme kone na dosah ruky, nemôžeme sa ich dotýkať a ani nevystupujeme z auta ak sú príliš blízko, predsa len sú to divoké zvieratá od ktorých nevieme čo máme očakávať. 

Niektoré pravidlá pri návšteve koní, ktorými sa riadime aby sme zaistili bezpečnosť koní a svoju vlastnú bezpečnosť : 

1. Keďže Namíbiou cestujeme autami,  sme zvlášť opatrní na asfaltovej ceste, pretože kone môžu prechádzať zo strany na stranu
2. Nepribližujeme sa príliš ku koňom pri napájadlach. Dodržiavame vzdialenosť aspoň 30 metrov.
3. Nedotýkame sa žiadneho z koní. Ak sa priblížia, ideme aj my ďalej. Kone nie sú agresívne, ale neopatrnými pohybmi alebo kopancami môže dôjsť k vážnym zraneniam.
4. Nekŕmime kone. Kŕmenie môže spôsobiť koliku u koní, pretože nie sú zvyknuté na inú potravu.

Populácia koní

Odhaduje sa, že populácia koní sa za 90 rokov ich existencie pohybovala medzi 50 a 280 koňmi.

Prvé zaznamenané sčítanie koní je letecké sčítanie vykonané v roku 1985, keď bolo spočítaných 168 koní. Najvyšší najpravdepodobnejší počet koní bol v roku 1991, kedy bolo napočítaných 276 koní. Niekoľko zomrelo počas sucha v roku 1992 a 104 bolo odchytených a predaných na domestikáciu. No týmto domestikovaným koňom sa nedarilo, a väčšina z nich do 5 rokov uhynula. 

Od decembra 1993 boli kone individuálne identifikované a boli vedené presné záznamy o všetkých narodeniach a úhynoch, ktoré ukázali, že populácia sa prirodzene pohybovala medzi 89 a viac ako 200 koňmi.

Populáciu tvoria viaceré rodinné/chovné skupiny a mládenecké žrebce. Rodinné skupiny pozostávajú z jedného alebo viacerých dospelých žrebcov, dospelých kobýl, ich potomkov a iných mladých žriebät. Veľkosť takejto rodiny sa pohybuje od 2 do 12 jedincov. Žrebce žijú samostatne alebo v malých oddelených skupinách do 4 jedincov.

Počet narodených žriebät každý rok závisí najmä od zrážok počas predchádzajúceho roka a počtu chovných kobýl. Úmrtnosť je vysoká, najmä počas sucha, ako napríklad v roku 1998. Za normálnych podmienok je miera prežitia žriebät 70 % a dospelých do 20 rokov nad 95 %. Obdobie sucha alebo dostatočné zrážky dramaticky vplývajú na to koľko žriebät alebo dospelých jedincov koní prežije.

 

Úhyny niekoľkých koní počas sucha sú nevyhnutnou prirodzeným kolobehom populácie koní. My v BUBO veríme, že tieto krásne divoké kone budeme navštevovať ešte veľa rokov a vždy ich budeme pozorovať pri zapadajúcom slnku, tak ako to robíme aj dnes! 

Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO