Prechadzame cez uzke ulicky Baktapuru a pocujeme mekanie koz. Zrychlujeme krok, lebo tusime ze nieco uvidime. Na hlavnom namesti je niekolko aut a pri kazdom je koza a modliaci sa nepalec. Zoberie noz a smik koze cez hlavu. Krv strieka, hlava je oddelena, Nepalec chyti metajuce sa telo za nozicky a prejde okolo auta a kropi krv vedla a na auto. Tymto chcu ziskat energiu od bohyne Durghy aby nemali na buduci rok ziadnu nehodu. Vsade na uliciach sa povaluju mrtve tela koz, prasiat, sliepok a Nepalci sa raduju. Mlacky krvy spestruju uz aj tak farebny Nepal... Dashain je najvacsim nepalskym sviatkom. Oslavy zacinaju po poslednom zbere ryze. Deti si pustaju sarkany, domaci hraju hazardne hry a my len pozerame. Po tibetskom sviatku, dalsi sviatok. Predvcerom este na Tibetskej nahornej plosine a teraz uz takmer v tropickom prostredi. Everest sa nam rano ukazal a tronil si akokeby nic. Niektori zhikli ze vyzera ako Gerlach... Ehm tento je vsak vacsi. Pozdravujeme z Nepalu. Inak cesta priatelstva cez Tibet bola cinanmi spravena. Pred 5 rokmi nebolo z 500 km ani kusok betonu a teraz je cela spravena. Pred 5 rokmi sme isli 3 dni teraz za den v pohode. Predstavte si akokeby ste tahali dialnicu cez Tatry.. Pozdravujem Martina do Afriky.Uz si skusal prerezat zirafe tepny?:)