El Capricho de Gaudí

Na severe Španielska, v idylickom kantábrijskom mestečku Comillas len päťdesiat kilometrov západne od Santanderu, stojí jedna z najneobvyklejších a najpôvabnejších stavieb Európy – El Capricho, oficiálne známa ako Villa Quijano. Tento rozprávkový objekt vznikol v rokoch 1583 až 1585 a predstavuje jednu z mála stavieb genialného architekta Antoniho Gaudí, ktoré navrhol mimo územia rodného Katalánska. Gaudí mal v čase návrhu iba tridsaťjeden rokov a dielo vytvoril pre bohatého právnika, botanika a podnikateľa Máxima Díaza de Quijano, ktorý nadobudol svoje rozsiahle bohatstvo na Kube. Názov El Capricho možno voľne preložiť ako "rozmar", čo dokonale vystihuje hravý, svieži a vrtošivý charakter architektúry spadajúcej do orientálneho neo-mudéjar obdobia katalánskeho modernizmu. Dnes je táto stavba vyhľadávanou národnou kultúrnou pamiatkou a pre cestovateľov smerujúcich do Zeleného Španielska predstavuje unikátny pohľad na zrod architektovho špecifického rukopisu v kulisách bujnej atlantskej prírody.

Objednávateľ si želal letné sídlo, ktoré by odrážalo jeho celoživotné záľuby v prírode, botanike a hudbe. Gaudí v tom čase paralelne pracoval na rezidencii Casa Vicens v Barcelone, a keďže sám Comillas počas výstavby osobitne nenavštívil, dohľad nad stavbou zveril svojmu priateľovi Cristóbalovi Cascanteovi. Návrh však do najmenších detailov vypracoval sám, pričom celú dispozíciu domu geniálne podriadil dráhe slnka počas dňa. Spálňa a ranné priestory smerujú na východ, aby obyvateľov prebúdzali prvé lúče. Pracovňa a spoločenské salóny sú orientované na juh a západ pre popoludňajšie svetlo, zatiaľ čo jedáleň zachytáva posledné hrejivé lúče zapadajúceho slnka. Srdcom interiéru sa stala presklená zimná záhrada, cez ktorú prúdilo teplo do okolitých miestností a dodávala domu príjemnú tropickú klímu pre exotické rastliny.

Fasáda budovy je neprehliadnuteľnou vizuálnou symfóniou. Spodnú časť tvorí masívny zelenkavý kameň a neomietnutá tehla, zatiaľ čo horné poschodia pokrývajú stovky ručne maľovaných keramických kachličiek azulejos s motívom kvitnúcich slnečníc. Slnečnica symbolizuje otáčanie sa za slnkom, presne tak, ako sa za ním otáča celá koncepcia stavby. Kedže bol majiteľ vášnivým amaterským hudobníkom a hral na violončelo, Gaudí zakomponoval hudbu aj do funkčných prvkov domu. V hlavnom salóne navrhol špeciálny systém posuvných okien s liatinovými závažiami, ktoré pri otváraní a zatváraní narážajú do odstupňovaných kovových trubíc a vydávajú melódiu pripomínajúcu zvonkohru. Hudobné motívy sa objavujú aj na sklenených vitrážach, kde sú vyobrazené vtáky hrajúce na piane či violončele, noty a huslové kľúče nájdete dokonca aj na zábradlí tohto objektu.

Dominantou celého sídla je dvadsaťmetrová valcovitá veža pripomínajúca perzský minaret, podopieraná štíhlymi liatinovými stĺpmi, ktorá slúžila ako vyhliadkový bod na Biskajský záliv. Myslelo sa tu aj na úplné súkromie starého mládenca, pre ktorého boli navrhnuté oddelené chodby, aby sa služobníctvo mohlo po dome pohybovať nepozorovane. El Capricho je dnes celoročne prístupné ako samostatné múzeum a jeho prehliadka trvá približne hodinu. Počas nášho BUBO zájazdu do Zeleného Španielska patrí Comillas k najatraktívnejším zastávkam, kde môžete okrem Gaudího diela obdivovať aj impozantný Palacio de Sobrellano či budovu Pápežskej univerzity. Ak sa chcete dočítať viac o neobyčajnom živote, duchovnom svete a architektonickej revolúcii tohto katalánskeho génia, prečítajte si aj náš podrobný blog o Antonim Gaudím, kde rozoberáme jeho najslávnejšie diela od Sagrada Família až po tajomstvá parku Güell.