Pablo Picasso - najpracovitejší maliar sveta Spomienka na génia z Malagy

Španielskeho maliara menom Pablo Picasso netreba príliš predstavovať, či sa už o umenie zaujímate alebo nie, Picassa pozná každý. Tento maliar, celým menom Pablo Diego José Francisco de Paula Juan Nepomuceno Maria de los Remedios a Cipriano de la Santísima Trinidad, považovaný za otca kubizmu, sa narodil v španielskej Malage, kam smerujú aj naše kroky v rámci BUBO cesty naprieč krásnou Andalúziou. Nevynecháme ani rodný dom tohto nepochopiteľného génia a pripomenieme si aj jeho najväčšie diela, no dozviete sa aj informácie, ktoré ste o ňom zrejme nepočuli. Erich Kuby o ňom krátko pred jeho smrťou napísal, že je "najväčším a najgeniálnejším umelcom tohto storočia". Londýnske "Times" napísali, že bol "najväčším prirodzeným talentom od čias Rafaela" Henry Moore, významná postava svetového moderného umenia, vyjadril, v čom predovšetkým treba vidieť Picassov význam: Bol to umelec, ktorý "radikálne zmenil spôsob, akým ľudia vnímajú veci okolo seba". Stal sa najslávnejším umelcom 20. storočia. Narodil sa 25. októbra 1881 v Malage a svoj talent zdedil očividne po otcovi, profesorovi kreslenia na výtvarnej škole v San Telme menom José Ruiz Blasco. Ten ho aj naučil základom kreslenia, ktoré si malý Pablo rýchlo osvojoval. Prvá zachovaná kresba je z obdobia, keď mal Pablo 9 rokov, a zachytáva holubicu. Práve holubice mu otec mŕtve priklincovával na dosku a malý Pablo ich musel čo najvernejšie zachytiť. V škole sa Pablovi príliš nedarilo a bol považovaný skôr za podivína. Nikdy nedával pozor a nedokázal si nič zapamätať, vraví sa, že bol zázrak, že sa vôbec naučil ako-tak bez chýb písať a počítať. Nechcel, aby doňho vstupoval nasilu vonkajší svet, tvrdil, že všetko čo potrebuje sa naučil od ľudí okolo seba, ktorých mal rád. Od detstva bol totálne oddaný umeniu. Neskôr v roku 1896 sa presťahovali s rodinou do Barcelony, kde jeho otec dostal lepšie platené miesto inšpektora na Akadémii umenia v Lonje. Na ňu prijali aj pätnásťročného Pabla, ktorý prijímačky hravo zvládol. Už o rok neskôr v Barcelone vystavoval niektoré svoje diela. Na jeseň roku 1900 podnikol prvú cestu do Paríža, ktorý v jeho živote zohral neskôr významnú úlohu. Paríž urobil na Picassa hlboký dojem. Najviac ho však priťahoval Louvre svojimi jedinečnými umeleckými zbierkami. Ovplyvnený veľkými francúzskymi umelcami 19. storočia - Toulousom Lautrecom, Delacroixom, Degasom, Steinlenom - sa priblížil k postimpresionizmu. Veľmi ho upútal aj Van Gogh. Nedokázal si tu však zabezpečiť živobytie, a po niekoľkých mesiacoch sa musel vrátiť domov. Otcove obavy, že zo syna nič nebude rástli. Došlo medi nimi k roztržke a Pablo Ruiz prijal priezvisko po milovanej matke, ktorá mu verila a podporovala ho. Jej dievčenské meno bolo Picasso. Do Paríža sa vrátil na jar 1901 vo veku 20 rokov, no jeho maľby príliš veľký úspech nezožali a musel sa znova vrátiť domov. Šťastie však skúšať neprestal a aj po treťom zlyhaní sa do Paríža v roku 1904 vrátil štvrtýkrát. Konečne sa mu podarilo uchytiť sa a od tohto obdobia prebýval prevažne tu. Prešiel si obdobím melanchólie, či takzvaným ružovým obdobím, kedy túto farbu hodne využíval. Pretĺkal sa chudobou, kedy musel páliť vlastné kresby, aby nezmrzol. Zlom prišiel až v roku 1914, kedy sa mu vďaka mladému nemeckému obchodníkovi a nadšencovi D.H. Kahnweilerovi podarilo presadiť aj v zahraničí. Zoznámil sa aj s maliarom Matissom a stali sa z nich priatelia. Tu nastal ďalší veľký prelom v Picassovom živote, ktorý neskôr jeden z jeho priateľov opísal takto: Na večeri u Matissa, kde bol medzi inými aj Guillaume Apollinaire, Matisse vzal zo stolíka sošku z čierneho dreva a ukázal ju Picassovi. Bola to prvá černošská soška, ktorú Picasso v živote videl. Držal ju v ruke celý večer. Na druhý deň ráno, keď som k nemu prišiel do ateliéru, dlážka bola posiata listami papiera a na každom liste jedna veľká kresba, vždy takmer tá istá ženská tvár s jediným okom, s mimoriadne dlhým nosom, ktorý splýval s ústami, a na pleci štica vlasov. Zrodil sa kubizmus.” Picassovi sa začalo dariť, no peniaze, ktoré zarobil, isté obdobie míňal na ópium. Našťastie zvíťazil pud sebazáchovy a v strachu, že mu ópium navždy zmení videnie sveta, fajčiť prestal. Hoci jeho diela boli považované za zblúdilú cestu umenia a mnohí dokonca vyjadrovali obavy o jeho duševný stav, Picasso ostával pokojný. Ako sám povedal: "Nikto nie je schopný vysvetliť moje obrazy, ani ja sám ich neviem vysvetliť. Hľadať zmysel kubistického obrazu je chybou. Veď ani spevu vtákov nerozumieme. Na svete je toľko vecí, ktoré akceptujeme, i keď ich nevieme vysvetliť. Kiežby ľudia pochopili, že umelec tvorí z vnútornej potreby, ktorú si sám nevie vysvetliť. Myslím si, že ľudia by mali prestať s hľadaním vysvetlení, radšej by mali spontánne vnímať to, čo zobrazuje." Ďalší zlom v Picassovej tvorbe prišiel, keď mu v roku 1918 oznámili, že jeho priateľ Guillaume Apollinaire zomrel. Picasso sa práve holil a v zrkadle videl po svojej tvári prebehnúť tieň smrti. Znenávidel zrkadlá a vyhlásil, že už nikdy nenamaľuje svoj autoportrét. Keď sa začala II. svetová vojna, americké veľvyslanectvo v Paríži ponúklo Picassovi a Matissovi odchod do USA, ale obidvaja to odmietli. Picasso nenávidel fašistov, ale nedokázal sa zriecť svojho života v Paríži, a ani svojich zvykov. V čase okupácie Paríža jeden z nemeckých dôstojníkov zbadal v pracovni Picassa reprodukciu Guernicy - jeho najznámejšieho politického diela - a spýtal sa: " To ste urobili Vy?”…”Nie, to ste urobili Vy” odpovedal zúrivý Picasso. Po mesiaci a mnohých skiciach dospel k finálnemu dielu, no sám povedal, že by mu na to nestačil ani rok. Guernica zobrazuje zúfalstvo i nádej, strach a zmätok, hnev a súcit, výzvu na odpor. Moderná apokalypsa je zobrazená na ploche 27 štvorcových metrov, vytvorená kontrastom čiernej a bielej farby. S Picassovym umením je úzko spätý aj jeho súkromný a milostný život, jeho osobný sekretár a priateľ dokonca povedal: "Picassovo umenie treba chápať v jeho vzťahu k ženám.” Vystriedal viacero vzťahov a bol známy svojimi aférkami. Bol dvakrát ženatý a s tromi ženami splodil štyri deti. Ako sám povedal: "Dobre som vedel, že zakaždým keď stretnem novú ženu, všetko sa začne odznova. Znovu som začínal ako päťdesiatpäťročný a budem vždy začínať odznova." Po vojne sa Picasso začal viac politicky angažovať a vstúpil dokonca do komunistickej strany. V roku 1956 kúpil vilu neďaleko Cannes a tu strávil aj zvyšok života. Venoval sa nielen obrazom, ale aj litografii a keramike. Dožil sa 91 rokov a prívlastok “najpracovitejší maliar sveta" si vyslúžil právom, keď po sebe zanechal približne 50000 prác - okolo 12000 kresieb, 1885 obrazov, 1228 skulptúr či 2800 diel z keramiky a stovky ďalších. Čo poviete, zaujímavé čítanie? Počas našej cesty Španielskom aj my v BUBO pravidelne navštevujeme Picassov rodný dom v Malage, alebo si s maestrom spravíme fotku na lavičke. Ako? Na námestí Plaza de la Merced tu totiž sedí Picassova bronzová socha. Poďte s nami zažiť Španielsko naplno.