Recenzia - Expedícia Južná Amerika s BUBO Pohľad klienta

A ideme do finále! Posledné dní našej super expedície, tak sa snažíme vidieť a zažiť čo najviac ako sa len dá. Čo tam po zachádzke na 2 a pol hodiny po dosť vytriasajúcej ceste, ale chceli sme vidieť jednu z najznámejších a najkrajších lagún v Ekvádore – lagúnu Quilotoa, čo leží v 3000m nad morom a je vo vnútri nádherného krátera. Aj keď počasie bolo také všelijaké, našťastie sa nám spoza tých mrakov ukázala a všetko to trápenie stalo zato. V reštaurácii sme si dali menu s prekvapujúco malými porciami, tak sme si ešte vydupali nejaké to extra -pre zmenu- kura. A späť na Panamericanu, a to sme ani nečakali, že po ceste sa nám ukáže pán kopec - Cotopaxi. Najvyššia aktívna sopka na svete, má cyklus cca 120 rokov a už je 140 rokov ticho. Vraj seizmológovia už kričia na poplach. Všade naokolo boli mraky, len on sa na chvíľu strčil do dierky a ukázal sa nám v celej svojej kráse. Je ho vidieť naozaj len občas, tak sme mali opäť sakra šťastie! To bolo asi za odmenu za to usmoklené počasie. Dokonca sme mali po ceste aj sneh! V tropickom Ekvádore! Konečne na večer sme dorazili do hlavného mesta – Quita. Jedlo a spánok a na druhý deň sme čerství vyrazili na Mitad del Mundo…samotný pravý stred sveta! A bol to zážitok, v malom múzeu na rovníku sme robili super pokusy, dokonca chlapi absolútne viedli v postavení vajíčka na klinec! Majú od toho certifikáty, veď kto môže povedať – postavil som si vajco na rovníku na klinec. Dozvedeli sme sa kopec veci, aj o tom, ako sa scvrkávajú hlavy zabitých nepriateľov u kmeňa Shoarov. Potom prišlo na rád samotné mesto. Ako keby Južná Amerika už začala za nami plakať. Prišla taká búrka, že sme si to celé prešli len v aute a keďže bolo nedeľa, všetko bolo pozatvárané. Len pár odvážlivcov zostalo v starom meste a dokonca im zas po chvíľke aj slnko vyšlo. Janka, Zolo, Radka..myslím na Vás :) Moc sme nehýrili v ten večer, keďže sme už mali pred sebou posledný presun cez kontinent, tentoraz lietadlom do hlavného mesta obávanej Kolumbie – Bogoty. Odchod z hotela bol o 4:30, tým pádom sme si mohli Bogotu vychutnať takmer dva dní! Na prehliadku mesta sme sa akurát trafili cez dažďovú prestávku a niekoľkí z nás sa vybrali zubačkou aj na Monserrat, 3210 metrov vysoká vyhliadka na Bogotou. Bol kresťanský sviatok, tak mesto bolo úplne vymreté. My sme ešte stihli tradičnú kolumbijskú reštauráciu, kde sme zas a znova boli prekvapení tými juhoamerickými porciami, ochutnali sme tradične Ajiaco (kuracia polievka, veľmi hustá) ktorú niektorí ani nevládali dojesť. V bare oproti hotelu sme zaspomínali na všetko čo sme spolu zažili a samozrejme musel byť pri tom aj pán Jack Daniels. Áno, musíme uznať, na tomto výlete sa vypilo toľko, že už ani Baja tomu nechcela veriť :) Zdravím Martina, Mira, Stana a Kamila – hlavných zabávačov. Dnešok bol venovaný návšteve jedného z najkrajších múzeí v Južnej Amerike, Museo del Oro (Múzeum zlatá) a túlaní sa po teraz už vôbec nie pozatváraného mesta, všade toľko ľudí, demonštrácie, hluk – Bogota nesklamala, dokonca sa chalanom aj tie vysnívané tričká El Padron podarilo dať vyrobiť. A teraz už sedíme v lietadle a tešíme sa domov, bolo nám super, občas aj najlepšie, videli sme a zažili sme veci o ktorých sa nám kedysi ani nesnívalo, precestovali sme obrovský kus pre nás vzdialeného kontinentu (cca 9000 km), a ešte to chvíľku potrvá kým sa nám všetky tie zážitky utrasú. Asi až keď budeme pozerať fotky a rozprávať rodine a kamarátom všetky tie naše príhody a zážitky. Tak ahojte! PS Bajos Generalos všetkým ´účastníkom zájazdu´ ďakuje, ste najlepší! :)