Návšteva Petry vo februári

Jarné prázdniny trávi BUBO na viacerých frontoch a jedným z nich je aj orientálne, blízkovýchodne Jordánsko. Ráno ešte za tmy opúšťame naše hotelové rezorty na brehu Mŕtveho mora, v ktorom sme sa len včera kúpali a natierali bahnom, a vydávame sa na juh za pokladom ukrytým medzi červenkastými skalami Mojžišovho údolia. Už nás len pár hodín delí od splneného sna, ktorý nesie meno Petra. Krása, lákavá, stáročia stratená, no znovu nájdená a krajšia ako kedykoľvek predtým. Petra je meno, ktoré si zamilujete na celý život. Februárové ráno je chladné, no ako náhle zaparkujeme náš autobus v mestečku Wadi Musa, cítime slnečné lúče a rysuje sa nám tak krásny deň, s akým sme azda ani nepočítali. Na Blízky Východ sa dovalil studený front, no dnes ho Petra zahnala ďaleko od nás. Kráčame spoločne za zážitkami a tak spoznávame Bab as Siq, bránu do Siqu, úzkeho kaňonu, ktorý sa stal jedným zo symbolov Petry. Kráčal som ním prvý krát takmer pred 12 rokmi, no stále ma dokáže táto cestička nadchnúť. Viem veľmi dobre čo sa skrýva na jej konci, poznám jej zákruty, zákutia aj reliéfy, no vždy je to krásny pocit. Naša skupinka postupne spozná, ako vyzerala stará, rímska cesta, ukážeme si dômyselný systém nabatejského inžinierstva v podobe prívodu vody do mesta a nájdeme aj reliéfne oltáriky s podobizňami predislamských bohov v podobe Al Uzza, Dušaru aj Alat. Koľko ľudí tadiaľto len tak kráča bez povšimnutia? Ak však máte sprievodcu, tak uvidíte aj najmenší detail do vašej nabatejskej skladačky. Po príjemnej prechádzke sa odrazu zjaví to, na čo každý človek v Petre čaká. Pomaličky sa začne objavovať pohľad na slávnu Pokladnicu, ktorá Pokladnicou nikdy nebola. My si rozpovieme príbeh, ktorý v sebe ukrýva, a vieme, že tu skutočne neboli poklady. Teda ak poklady meriame na hmotné bohatstvo. Poďte s nami do Petry a tiež sa dozviete na čo táto krásna stavba slúžila. Mnohí Aziati sa tu pri Pokladnici otočia, vyškrtnú si Petru a kráčajú nazad. Akoby už ďalej Petra neexistovala a akoby mali strach vojsť do starovekého mesta. My vieme, že práve tam sa skrýva toľko zaujímavostí, že ich jednoducho nemôžeme vynechať. Ukážeme si nabatejské a neskôr rímske divadlo, ktoré je svojím spôsobom unikátne. Uhádli by ste prečo? Vyšliapeme schody ku Kráľovským hrobkám, nazrieme na byzantské mozaiky, do Veľkého chrámu či stavby, dnes známej ako Qsar al Bint, a po dobrom obede sa mnohí z nás vydávajú stúpať 800 schodov ku kláštoru Ed Deir, druhej najkrajšej stavby Petry. Alebo prvej? To už necháme na vás. Čas sa zlial dokopy a odrazu je večer. Kilometre v nohách, hlava plná zážitkov a fotoaparáty plné spomienok. Ak niekto zapochybuje o dokonalosti tohto miesta, tak len preto, že tu nikdy nebol. My už vieme, že Petra je skutočným divom sveta. Tak čo, budete nabudúce o nej len čítať? Alebo sa spoločne prejdeme?