História Jordánska do vrecka

Dedičstvo Jordánska siaha až k úsvitu ľudstva a uchvacuje nielen turistov, ale aj archeológov a historikov. Každý národ, ktorý sem vpadol, tu po sebe zanechal stopy. Od najstarších čias, kedy sa človek potuloval naprieč zemou dnešného Jordánska, sa rozsiahle pláne stali križovatkami medzi Áziou a Afrikou.  Chronológia histórie Jordánska v skratke je nasledovná:

• Obdobie paleolitu: 1 500 000 - 17 500 pred n. l.

Územie dnešného Jordánska bolo domovom najstarších civilizácií sveta s osídlením už od paleolitu. Človek vzpriamený, neandertálsky a rozumný lovil okolo údolia Jordánu a Azraqu a rovnako aj na juhu dnešného Jordánska. Prvými hmatateľnými dôkazmi prítomnosti ľudí sú zvyšky keramiky starej 7 000 rokov, ktoré zrejme vyrobili Kanaánčania a Amorejci.

• Epipaleolit: 17 500 - 8 500 pred n. l.

Existujú dôkazy, že sa rozvijali osady okolo údolí na juhu Jordánska, rovnako tak aj vo východných púštnych oblastiach, v údolí Jordánu, v Pelle a v Kharaneh.

• Neolit: 8 500 - 4 500 pred n. l.

Začalo sa rozvíjať' poľnohospodárstvo. Osady naprieč Jordánskom smerovali k vyspelejšiemu charakteru spoločnosti. V osade Ain Gha- zal, severne od Ammánu, boli objavené dôkazy prvého pokusu čcloveka vytvoriť sádrove sochy.

• Chalkolit: 4500 - 3200 pred n. l.

Vo Feinane - Wadi Arava sa po prvýkrát tavila med'. Kamenné steny a domy postavené z hliny mali dekorativne freskové maľby. Bolo nájdené veľké množstvo keramiky a nástrojov z tohto obdobia.

• Skorá doba bronzová: 3 200 - 1 950 pred n. l.

Zväčšovala sa rozloha osád a takisto ich rozmanitost' a kultúrna tvorba. K tomuto rozvoju dochádzalo zrejme vďaka vplyvu Kananejcov, ktorí plánovali mestá, rozvinuli poľnohospodárske metódy a nástroje. Táto prosperujúca civilizácia zanikla v dôsledku invázií d'alsích národov.

• Stredná doba bronzová 1950 - 1550 pred n. l.

Obnova v rozvíjaní civilizácie a obchodovanie spravili z tohto obdobia jedno z najprosperujúcejších. Vykopávky dokázali nesmierne bohatstvo umeleckej zručnosti. Ľudia sa sťahovali z jedného miesta na druhé, niektorí sa presunuli z Jordánska do Egypta, kde sa stali vládcami, známymi ako Hyksósovia - vládcovia cudzích zemí.

• Neskorá doba bronzová 1550-1200 pred. n. l. 

Dve veľké dynastie - Egypťania a Chetiti z Anatólie ovládli tieto územia počas neskorej doby bronzovej, Jordánsko a palestína padli pod nadvládu Egypťanov. Obchodovanie medzi všetkými oblasťami Stredného východu bolo aj naďalej dobre rozvinuté. 

• Doba železná 1200-332 pred.n.l. 

V tomto období sa tu odohralo niekoľko príbehov zo Starého zákona. Na území Jordánska vzniklo niekoľko kráľovstiev, ktoré si rozdelili územie, vrátane Ammonského, Edomského a Moábskeho kráľovstva. V Tawilane blízko Ain Musa na juhu Jordánska existovala dobre rozvinutá poľnohospodárska komunita. Početné sídla železnej doby boli roztrúsené okolo rieky Jordán, vrátane tých v Ammáne, Dheiban, Madaba, Mount Nebo, BBusaira a Kerak. 

• Helenistická doba 332- 63 pred.n.l

Alexander Veľký dobyl západnú Áziu a priniesol prebudzújacú sa helenistickú kultúru. Arabi ho poznali pod menom Dhu Al Qarnain, čo znamená ,,ten s dvoma trubkami”. Väčšina Stredného východu prijala gréčtinu a bola ovplyvnená gréckou kultúrou. Alexandrova smrť v roku 323 pred.n.l. vyústila v rodelenie jeho ríše medzi dvoch generálov - Ptolemaia a Seleuka. 

• Nabatejská doba 400 pred. nl. - 106 n.l 

Úžasná civilizácia Nabatejcov s hlavným mestom Petrou sa rozvinula vďaka obchodu. Veľa z toho, čo dosiahli a postavili, bolo pripojené rímskym cisárom Trajánom v roku 106. Za ich prítomnosti potom od 2. storočia pred n. l. do konca 1. storočia n. l. došlo vďaka kontrole obchodných chodníkov k nebývalému rozkvetu, Nabatejská ríša siahala od Damasku k Hidžáz (teraz Západná provincia v Saudskej Arábii, hlavné mesto Mekka). Jej protipólom bola tzv. liga desiatich čiže Decapolis – hospodárska a vojenská aliancia desiatich najdôležitejších miest na východ od Jordánu. Rím spočiatku Nabatejcov využíval ako nárazníka proti Parthom, v roku 105 n. l. však Trajanus nabatejskú autonómiu zrušil a rok nato sa Nabatejská ríša stala rímskou provinciou. Potom už nasledoval rýchly hospodársky pád, keď Rím najskôr opustil staré karavanné cesty a začal preferovať miesto Petry Palmíru (v dnešnej Sýrii) a obchodné cesty po moriach. 

• Rímska doba 63-323 n.l.

Bohatsvo provinciálnych rímskych miest bolo vybudované na tomto územé. Najväčší význam mala federácia desiatich miest známych ako Dekapolis, mnohé z nich ležia na území Jordánska. Medzi nimi Philadelphia (Amman), Gerasa (Jerash), Gadara (Um Qeis), Pella a Dion (Ibrid). Pax Romana (rímsky mier) viedol k stabilnému prostrediu pre obchod, a spolu s ďalľími benefitmi ako boli výborné rímske cesty, došlo k dôležitejšiemu rozvoju. 

• Byzantská doba 324- 634 n.l. 

Obchodné cesty sa rozširovali na Ďaleký východ, popri tomu dochádzalo k pokrokom v poľnohospodárstve. Po konverzii rímskeho cisára Konštantína sa kresťanstvo rýchlo rozširovalo na Blízky východ. Počas tejto éry tu vyrástlo mnoho kostolov, v ktorých sa nachádzajú mozaikové vlysy. 

• Skorý kalifát, Umajjovci, Abbásovci, Fatimovci (Arabská ríša) 634-1171 n.l. 

V roku 635 väčšsina Stredného východu padla pod nadvládu Arabov. Nástup islamu, ktorý sa prehnal naprieč Jordánskom medzi 633-636, porazil posledné zbytky byzantskej doby. Legendárna bitka pri Jarmuku určila rozhodné víťazsto islamu v tomto regióne. 

• Križiacka éra 1099-1268 n.l. 

Križiaci založili na Blízkom východe pevnosti ako Kerak alebo Shaubak, ktoré pomohli premôcť sily islámu a fungovali ako colné miesta pre obchodných cestujúcich.

• Ayyúbidská éra 1171-1263 n.l. 

Saladin premohol križiakov, vtrhol a bliahol ich pevnosti. Ich perlou bol Jeruzalem, ktorý dobyli v roku 1187. 

• Mamlucká éra 1263-1516 n.l. 

Pochádzali z Egypta, nahradili dominantných Ayyúbovcov, prevzali kontrolu a prestavali mnohé veľké pevnosti v Jordánsku. V roku 1400 došlo k invázii Mongolov z Tarmulane, ktorá bola odrazená Mamlúkmi. Ríša postupne oslabovala, rozpadla sa a pripadla po nadvládu Osmanskej ríše. 

• Osmanská ríša 1516-1916 n.l. 

Turecká nadvláda, ktorá trvala vyše 400 rokov, si podmanila vašinu Arabského sveta. Dôležitosť Jordánska spočívala hlavne v jeho pozícii na území, kade prechádzali pútnici, ktorí putovali do Mekky alebo Mediny. Ríša bola privedená k zániku počas 1. svetovej vojny, kde došlo k Arabskej revolúcii, či pripravilo cestu pre nezávislý arabský národ v Jordánsku.  Ich uzurpátorský vzťah k oblasti viedol k tomu, že beduínske kmene na severe a kočovníci na juhu na čele s emirom Fajsalom v čase 1. svetovej vojny aktívne napomáhali Britom v boji proti tureckému vplyvu, o čom príznačne vypovedá príbeh legendárneho Lawrenca z Arábie.

Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO