Koňak z Arménska Jerevan s vôňou koňaku

Za najlepším koňakom Kaukazu sa vyberieme do Jerevanu. Posledným bodom na našom kaukazskom putovaní sa stalo hlavné mesto Arménska menom Jerevan. Každý ho pozná z počutia, no málokto sa ním skutočne poprechádzal. Kým sme k nemu dorazili navštívili sme ešte nádherné kláštory v Noravanku a v Khor Virape pod Araratom, no väčší z dvojice vrcholov sa pred nami ukryl do oblakov. Zastavili sme sa aj na ochutnávke vína a niektoré tu vedia naozaj robiť celkom dobré. Gruzínsko je o víne, ale vedeli ste, že vína sa vyrábajú aj tu v Arménsku? Nie sú tak známe, nedosahujú také kvality ako v iných krajinách, ale svoje ovocné vína, ktoré preslávili oblasť Areni si domáci skutočne cenia. Ochutnávali sme vína z granátových jabĺk, marhulí, broskýň, ríbezlí či dokonca moruší. Tá najdôležitejšia ochutnávka na nás však ešte len čakala a my sme si ju naplánovali geniálne na posledný deň našej cesty, aby to bola ona povestná zlatá bodka. Táto nebola ani tak zlatá ako príjemne hnedá hrajúca mnohými odtieňmi, pretože sme si vychutnali závod zvaný Ararat. Kto má nejaké skúsenosti s Arménskom už tuší, že sme zavítali do najslávnejšieho závodu, kde vzniká ten najlahodnejší koňak pod Kaukazom. Koňak robia aj v Azerbajdžane a Gruzínsku (všetky sme ochutnali), ale arménsky Ararat je pojem. Dozvedeli sme sa čo to o výrobe, ako vyrábajú sudy, ako koňak dozrieva, ako sa mieša a následne sme si pozreli dubové sudy, kde majú koňaky prezidenti rôznych krajín. Ararat má pekný zvyk, že ak sa tu zastaví na prehliadku prezident, dostane do daru sud koňaku. Ten si nemôže vziať so sebou, ale vždy keď je tu, môže si odpiť, alebo nechať poslať fľašku či dve domov. Kedysi tu prezidentov dokonca koňakom vyvažovali, ale pre nákladnosť tradície je to už len spomienka. Koňak sa z dubových sudov pomaličky uvoľňuje a tak celý priestor neskutočne krásne vonia. Stačilo by tu sedieť deň a človek by sa dostal von s plávajúcim svetom pod nohami. Už sme sa tešili na samotnú ochutnávku a tú sme si vychutnali pri poháriku 3ročného a následne 10ročného koňaku, ktorého chuť sa krásne rozvinie s chuťou kvalitnej čokolády. Už chýbala len káva a cigary ako by povedal Churchill, veľký milovník miestneho Araratu. Baňatý pohár treba podľa správnosti držať v ľavej ruke, bližšej k srdci, aby si ho človek vlastným teplom zohrial a následne si treba s niekým štrngnúť, pretože podľa arménskej povery sedia na okraji poháru diabli, no po štrngnutí sa stratia. Ak človek pije sám, s lahodným mokom do seba nasaje aj diabla a opitosť je na svete. Sem tam však niektorí z diablov do pohára spadne aj pri štrngnutí a tak sa človek môže opiť aj v spoločnosti. Odchádzajúc z prehliadky Araratu celá naša skupinka akosi zvláštne cinkotala a podobný zvuk bolo počuť aj v autobuse či pri balení. Jerevan sme si užili nielen z panorámy od Matky Arménie, ale aj pri prepletaní sa mestom. Opera, moderný bulvár plný svetových obchodov, Námestie republiky, katedrála sv.Juraja a o mnoho viac. Naše putovanie tu končí, ale nabudúce môžete byť pri tom práve Vy!