Arménsky kláštor Dedičstvo kaukazskej krajiny

Arménsko sa so svojimi kláštormi stalo legendárnou krajnou. Na našom putovaní  sa stalo poslednou krajinou na našom kaukazskom putovaní. Strávili sme tu niekoľko dni a tie sa premenili na krásne zážitky. Arménsko to je krajina kláštorov a my sme videli tie najkrajšie a najunikátnejšie, ktoré v tejto zemi ležia. Prvý nádych kláštornej architektúry sme absolvovali v Haghpate, kulisu kláštora v Odzune dotvárala búrka na ďalekých kopcoch a tie sevnaské na poloostrove nad Sevanským jazerom krásne osvetľovalo slnko. Každý z nich je unikátny, hoci laikovi by sa zdalo, že sú rovnaké. My vieme, že nie sú. Prešli sme priesmykmi vo výške 2410 mnm, kadiaľ sa krútili staré karavany a dali sme si piknikový obed pri vzácnom a najkrajšom arménskom karavanseráji s menom sultána Selima. Najdlhšia lanovka sveta nás previezla ponad kaňom Vorotan a priviezol nás až ku kláštoru Tatev, ktorý svojou polohou vyráža dych. Stojí na skalnatom brale a kedysi to bolo sídlo vzdelanosti a miesto, kde žilo veľa mníchoch. Dnes je tu ticho, tajomná atmosféra, lúče svetla prenikajúce cez okná a pokoj. Vieme, čo je gavazan aj ako fungoval a u žien sme si kúpili zopár drobností a perfektné orechové koláčiky. Po dvoch dňoch v Náhornom Karabachu z ktorého sme sa ozvali sme sa do Arménska vrátili a pokračovali v jeho spoznávaní. Arménsky Stonehenge patril zase len a len nám a pri kláštore Noravank sme hľadeli na unikátne reliéfy. Videli ste už Pannu Máriu sedieť na orientálnom koberci alebo ste sa dívali do tváre samotného Boha? Pochutili sme si na tradičnom horovaci, teda arménskom šašlíku. Tu robia jedni z najlepších v krajine. Zahliadli sme aj Ararat, videli hranice s Nachičevanom a zatúlali sme sa ku kláštoru Khor Virap. Medzi naše posledné body patril Jerevan. Dnes sme mu venovali niekoľko hodín a zoznámili sme sa s najkrajšími miestami, ktoré tu majú. Ráno sme sa ešte ocitli v Ečmiadzine, arménskom Vatikáne, ktoré len pár dni pred nami navštívil pápež František a jeho tvár dodnes zdraví ľudí z nekonečných bilboardov. Už vieme, prečo je Ečmiadzin tak unikátnym a dôležitým miestom pre Arménov. Príbehy Trdata, svätého Juraja, príbehy prijatia kresťanstva v roku 301. To všetko sa tu mieša a vytvára príbehy, ktoré v BUBO už roky hľadáme. Pri ruine katedrále Žvarnots sme videli nádhernú siluetu zasneženého Araratu. Žvartnots nám pripravil aj perfektný zážitok. Zahliadli sme tu spevákov, ktorí patria do jerevanskej opery a len pre našu skupinku nám zaspievali krásne arménske piesne od Komitasa. Ich perfektný spev sa rozliehal ruinou katedrály zo 7.storočia a nám naskakovali zimomriavky. Unikátny zážitok ako má byť! V Jerevane sme si najprv vychutnali panorámu mesta, potom zliezli pri Kaskádu a prešli sa modernými ulicami okolo Opery až k Námestiu republiky. Stretli sme sochy Saroyana, Chačaturyana, Spendaryana a užili si obed na námestí. Čerešnickou na torte bola návšteva fabriky Ararat, kde vznika najlepší koňak Arménska a celého Kaukazu. Pozreli sme si sudy, prezidentské sudy medzi ktoré naposledy pribudol sud Miloša Zemana, videli sme sud mieru aj najstaršie koňaky, ktoré už prekročili svoju storočnicu. Finálnou bodkou bola ochutnávka troj a desaťročného koňaku, aby sme videli a cítili rozdiely. Tomu sa povie príjemná bodka za Kaukazom.