Vojna a Náhorný Karabach Región poznačený vojnou

Náhorný Karabach je jednou z obávaných zón našej planéty. Krvavá vojna, medzi Azerbajdžanom a Arménskom, ktorá otriasla Kaukazom v 90tych rokoch dodnes v ľuďoch vyvoláva obavy. Aký je ale Karabach dnes? Dnes je nádherný! Krásny slnečný deň bez jediného mráčika vylepší každú destináciu a „Švajčiarsko Arménska“ ako Karabach volajú miestni, nie je výnimkou. Prechádzajúc poľami, kde pomaly končí žatva a sledujúc miestnych pokojne jazdiť na kombajnoch, by človek nikdy nepovedal, že pred štvrť storočím tu zúrila krvavá etnická čistka. Okolo nás je pokoj, nad nami modrá obloha, míňame len búdky pri ceste s čudnými komínmi obrátenými na nebo. Sú to privolávače dažďa, ktoré majú zabezpečiť na suchej Karabašskej plošine dostatok vlahy. Jediné čo kazí idylku pokojného vidieckeho dňa je pár modrých tabuliek cestou. Na nich je nápis „Halo Trust“ a vlajky krajín, ktoré čistili krajinu. Od čoho Karabach potreboval čistiť? Od mín. Dnes je prakticky celé obývané územie bezpečné, ale pred desiatimi rokmi si človek musel dávať pozor, keď sa púšťal málo frekventovanou cestou. Tieto tabule sú dnes ale jedna z mála pripomienok vojny, ktoré človek zbadá. Väčšina rán sa zahojila a mnoho stôp konfliktu zmizlo, ale miestni nezabúdajú. V malom múzeu Artsakhu (Arménske meno Karabachu) nám miestna sprievodkyňa Rubenia jasne prízvukuje, že na nič sa nezabudlo a ak by sa Azeri chceli vrátiť, tak sú všetci miestni pripravení ich vyhnať. Na teraz je ale v Karabachu pokoj. Až pokoj skoro z iného sveta, lebo čas v tomto ospalom regióne ozaj plynie inak a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo zmeniť. Ja osobne dúfam, že tu ostane pokoj a rozbúrené emócie už z uzdy ani jedna strana nepopustí. Bola by to škoda. Teraz je Karabach nielen náhorný, ale zároveň aj nádherný. Na obrázku symbol Náhorného Karabachu, súsošie Tatik Papik.