Vojna na Kaukaze Zničený Karabach

Kaukaz sa s vojou spájal dlhé roky a Náhorný Karabach je toho skutočným symbolom. Mesto Shushi patrilo medzi najkrajšie a najväčšie mesta v Náhornom Karabachu. Mesto, kde spolu žili rôzne náboženstva a po večeroch sa v intelektuálnych kluboch rozoberali myšlienky sveta. Začala rozprávať naša sprievodkyňa. Zvuk kostolov sa miešal s hlasom muezzína. Až nastal rozpad Sovietskeho zväzu a začala dlhá krvavá vojna, kto získa kontrolu nad celým regiónom. Mladí Arméni boli chytaní na uliciach a poslaní do vojny. Zo Shushi sa stala základná Azerbajdžanu a ostreľovali mesto Stepanakert, súčasne hlavne mesto. Dokonca si tu cvičil mušku aj Šamil Basajev. Prečo vznikla vojna? Nik sa nikdy nepýtal obyvateľov Náhorného Karabachu komu chcú patriť či chcú byť ako samostatná krajina... Lenin rozhodol, že kraj plný kresťanských tradícii prípadne moslimského Azerbajdžanu... A keď sa rozpadla ríša, staré hádky prepukli opäť a zo susedov sa stali nepriatelia. Ako bývalá Juhoslávia... Dnes v uliciach Shushi vidieť rozstrieľané budovy, zbombardované ulice... Mesto duchov, kde býva už len zopár ľudí... Mešita opustená, katedrála prázdna a strediska intelektuálov? Prázdne... Ak by ste však v hlavnom meste Stepanakerte, ktoré leží 8 km nižšie hľadali strhane tváre, mýlite sa. Toto mesto vyzerá úplne iné, dokonca modernejšie ako tie arménske. Bohatí Arméni poslali peniaze a dali príkaz na výstavbu moderných budov. Sem tam mali predstavu, ako by malo čo vyzerať. Videli ste sochy, kde miesto hláv sú lampy? Bizarné... Bývame v budove karabašského parlamentu a ráno z okná izby pozeráme na poslancov ako idú do roboty. Parlament, ktorý nikto vo svete neuznáva. Prezident, ktorého nikto nepozýva...domáci nás zastavujú a pýtajú sa odkiaľ sme. Slovakia. Sme tu rarita. Podobný pocit som zažíval v časoch keď vládol Turkmenbaši a Turkménsko mohlo navštíviť len 300 turistov z celého sveta. Sme v bizarnom kraji a našťastie už bezpečnom. Zajtra opäť do Arménska s vízami Náhorného Karabachu v páse, ktorý nik neuznáva...