Jin Jiang Hotel Park v Shanghai

Shanghai postavil Slovák. Laco Hudec tu postavil viac ako 50 budov, a najznámejšia z nich je Park Hotel. Je to vďačná zastávka, pretože je relatívne blízko Bund a centrum. Navyše je v hoteli malé múzeum Laca Hudeca, takže to nie je len taká okukávačka zvonka, a z druhej strane cesty je ešte jedna jeho budova Grand Theatre. Keď hootel v roku 1934 dokončili na dnešnom Námestí ľudu, okamžite šokoval celú Áziu. S výškou 83,8 metrov a 22 poschodiami sa stal najvyššou budovou celého kontinentu a tento titul si udržal neskutočných 18 rokov, pričom najvyššou stavbou samotného Šanghaja zostal až do roku 1983.

Postaviť mrakodrap na mäkkej, močaristej pôde delty Žltej rieky bola v tom čase inžinierska výzva, ktorú mnohí považovali za nemožnú. Hudec však navrhol geniálny systém so 400 železobetónovými pilótami zatlačenými až 33 metrov do hĺbky, čím zabránil sadaniu budovy a prepísal staviteľské dejiny. Fasáda z tmavohnedých keramických obkladov a číre línie v štýle Art Deco inšpirované newyorským American Radiator Building vdýchli Šanghaju sebavedomý kozmopolitný šmrnc.

Vplyv tejto stavby bol taký obrovský, že keď v roku 1950 Šanghaj určoval svoj geografický nultý bod pre meranie všetkých vzdialeností v meste, umiestnil ho priamo do elegantnej lobby Park Hotela. Fascinujúci je aj príbeh mladého čínsko-amerického chlapca, ktorý na stavenisku s úžasom sledoval, ako budova rastie do neba – nebol ním nikto iný ako budúca architektonická legenda I. M. Pei, autor slávnej sklenej pyramídy v parížskom Louvri, ktorého práve Hudecov Park Hotel inšpiroval k štúdiu architektúry. Dnes je pamiatka na zlatú éru Šanghaja chránenou národnou kultúrnou pamiatkou Číny a povinnou zastávkou pre každého milovníka histórie a architektúry, ktorý chce na vlastné oči vidieť, ako slovenský architekt zmenil tvár najväčšej ázijskej metropoly.