Jordánsko - reminiscencie referencia zo zájazdu

Zdravíme Bubo a Bubákov S manželkou sme boli na zájazde Jordánsko - 5 dní pri mori 10. 10. 2013-18.10.2013 (teda čistých dní pri mori 4) s tými, čo boli na zájazde - Jordánsko, Palestína, Izrael 10. 10. 2013. Veľmi sa nám to páčilo, doprava dobrá, hotely boli dobré, čisté a priaznivo situované, potrava bez problémová, navštívené miesta a monumenty vybrané s citom pre atraktívnosť, vzdialenosti a disponibilný čas, program výborne skoordinovaný, bez stratových časov a s výborným sprievodcom, znalým histórie, zemepisu a kultúry arabského sveta, ktorý sa menuje Peter Rea, skrátka Peťo. Výborná bola aj domáca sprievodkyňa, bola milá usmievavá, ústretová, mala však drobnú závadu, že toho strašne veľa vedela, o náboženstvách, moslimoch aj kresťanoch a nám chcela povedať všetko, čo vie a čo považuje za potrebné aby sme vedeli my, a nie a nie zastaviť prúd jej zrozumiteľnej anglickej reči, a ešte nám aj zaspievala a my sme jej zatlieskali. Skonštatovali sme, že Mŕtve more je slanšie, než bolo pred 10 rokmi, vtedy sme sa na náprotivnom brehu dozvedeli, že obsah soli vo vode je 28%, teraz už 33 %. Bolo to cítiť, tá voda nesie ešte lepšie. Boli sme v Petre, niečo fantastické, chrámy, obydlia vytesané do skaly, bizarná príroda, len nám nie je celkom jasné, ako tí dávni ľudia dokázali bez zbíjacích kladív, príklepových vŕtačiek, semtexu a buldozérov a aj bez mobilných telefónov vykonať takú veľkú prácu. Určite im pomáhala mimozemská civilizácia Veľkým dojmom na nás zapôsobila aj scenéria národného parku Wádí Rum (podaktorí v našej skupine hovorili, že Rum im Newádí) aj s jeho quázi obyvateľmi. Aj keď je v tom istá komercia, preháňať sa po púšti v Mitsubiši a navštíviť bedujínov s ťavami a somármi, akože v ich prostredí, je si treba uvedomiť, že títo ľudia jedného dňa už na tej púšti nebudú a postupne aj oni dajú prednosť pohodlnejšiemu životu a my dnešní ľudia, sú tí, ktorí ich ešte mohli vidieť (to je ako keď môj dedo mohol ešte vidieť Franza Jozefa, ale ja už nie). Trocha depresívny bol z hory Nebo, od starokresťanského chrámu, pohľad na krajinu – samé skaly a skálie, teplo až horúco, okrem olivovníkov v blízkosti temer žiadna vegetácia a tam niekde okolo vraj mala byť tá zasľúbená zem - a pri ceste po krajine na vyprahnuté kopce a stráne, kde bolo možné vidieť (nie často) malý zhluk zlátaných búd a pri nich stádo čítajúce odhadom desiatky malých oviec. Čo tam spásali a kam sa chodili napájať? – požierali snáď kamene? – na to vysvetlenie dodnes nemám. Ale v tej dávnej, biblickej minulosti bol vzhľad krajiny, ako ho videl Mojžiš, asi iný, než je teraz. A Aquaba? – fantasticky živé mesto, autá drožky ťavy somáre, taxíky, trh aj pláže. My sme chodili na BERENICE BEACH vozil nás tam šatl z hotela smerom k Saudskej Arábii asi 20 min, bolo tam čisto, slnečníky, veľké osušky, dalo sa tam aj najesť a obsluha až na pláž. Voda fajn, v bazénoch aj v mori, a muzika a dýza do noci (občas) – za 4 dni sa všetko stihnúť nedalo. Musím ale BUBOvi vytknúť, že napriek všeobecne výbornej organizácii, pohode a dobrému kolektívu účastníkov tohto zájazdu, BUBO nezariadilo povyháňanie morských ježkov aspoň do vzdialenosti 200 m od brehu (nestíha?). Na jedného, takého zákeráka, čo na mňa číhal, som stúpil, obaja sme sa strašne nasrdili, ježko má zlámané pichliače, lieči sa a ja som si nedávno vytiahol posledný pichliač z okraja chodidla. A v Aquabe mali aj predajne s pivom a likéršopy so všemožným tvrdým a mapu, na ktorej nebola značená mierka ale vzdialenosť, ktorú prejdete za päť minút. Dalo by sa pokračovať, ale po prečítaní príliš podrobného popisu by si niekto mohol povedať, že sa toho dozvedel dosť a tým by mohlo padnúť jeho/jej rozhodnutie nejsť tam, do Madaby, Petry, k Mŕtvemu moru, do Aquaby a inde v Jordánsku. Ale tam TREBA ÍSŤ a vidieť to na vlastné oči !!! A s Peťom. Sládkovci