Cafte vsetci.Dakujem za vas zaujem o moju cestu, potesil.Kolko znakov toto okienko unesie?Dala by sa totiz o tom napisat cela kniha... Nevedela som presne, co ma tam tahalo ale so sebou som si niesla beznu batozinu mladych turistov zo zapadu - hlavu plnu problemov a otazok,co dalej v zivote,hladanie seba,viery,zmyslu atd.Prve co som pochopila bolo,ze nie som nicim privilegovana,naopak,vo svojej pri-pocitaci-vypracovanej kondicii som "menej" ako stovky domacich,ktori 50 km-ovu koru (posvatnu put) okolo hory Kailash,s prevysenim zhruba 1.000m a vychodiskovym Darchenom vo vyske 4.600mnm,robia za 14 hodin...Mladi v platenych teniskach a rifliach,starucke putnicky s vnuckami strgnajuce zvoncekmi na taske alebo ti najviac zbozni kazde tri kroky sa uplne pokloniac - rozumej lahnuc si tvarou na zem,ruky natiahnuc co najdalej pred seba...A to aj v miestach,kde som ja nevedela,kam nohu polozit - v prudkom klesani medzi kamenmi,po roztapajuco-sa-zamrzajucom snehu...Prvu noc kory my,sportovci zo zapadu,travime v hostinci klastora Dira-Puk,ktory je asi po 18 km-vom kracani po rovine,pod severnou stenou Kailashu.Hned vedla je udolie,v ktorom prameni rieka Indus.Kedze moj tibetsky sprievodca je lama - mnich ucitel - sekty Nyingmapa a sprievodcovstvom si len privyraba a zlepsuje anglictinu,po prichode do Dira-Puku sme sa o chvilu ocitli v izbe Karmu Tan Zin Nam Jal Rinpocheho (mam jeho vizitku aj s mobilom..),najvyssieho lamu klastora Dira-Puk...Nasledovala cca 4-hodinova diskusia medzi dvomi lamami o tibetskom budhizme (obzvlast poucna pre tibetsky nehovoriacich...),litre caju (co som osobitne ocenila v noci...) a napokon aj tepla vecera (nie az taka zla ako napr. dukatove buchticky).Medzitym sa zotmelo,nase dve baterky ostali bezpecne ulozene v batohoch dole v hostinci,takze nasa kora sa takmer skoncila hned v prvy vecer na strmych schodoch z klastora.... Druhy den sme sa vydali na najtazsiu cast - cez sedlo Dolma La vo vyske 5.648 mnm a potom este cca 12 km po rovine do klastora Zutul-Puk,miesta nasho druheho noclahu.Nas nosic Nutu,nesuci moj velky batoh naplneny instatnymi cestovinami a cokoladou pre vsetkych troch,mi z mojho maleho batohu najskor zobral vsetku vodu (aby bol lahsi), potom cely maly batoh a potom este aj fotak....Stali sme asi kazdych 10 (mojich) krokov...Starucke putnicky okolo nas frcali ako na kolieskovych korculiach...Nuz,som len dalsi gore-texovy sportovec zo zapadu...Konecne zvuk modlitebnych vlajociek,trepotajucich sa v prudkom vetre a bola som hore...V ociach slzy,v hlave nic okrem radosti z toho, ze zijem a mozem zit...Ten Ba (sprievodca) sa usadil na kamen a zacal sa modlit,Nutu (nosic) si vytiahol susene masko z batohu a zacal jest,no a ja (sportovec) som sa nadychla riedkeho vzduchu a zacala zit novy zivot... Drama sa este neskoncila - cakala nas nekonecna cesta dolu po prudkom zraze medzi ladom a kamenmi.Napatie pridal aj moj spacak,ktory sa uvolnil z batohu a kolutal sa dolu svahom...Nastastie sa zastavil o jednu malu skalu,takze som sa mala do coho zabalit,ked sme polomrtvi konecne dosli do druheho klastora.Spat sme si lahli este za svetla... Treti den kory ubehol najrychlejsie - ani som sa nestacila moc zamysliet a uz sme po 14 km uvideli Darchen,nas vychodiskovy bod. Je rozdiel v zivote "pred" a "po" Kailash-kore.Podobny efekt maju asi vsetky treky v tychto nadmorskych vyskach.Kailash-kora je mozno ina v tom,ze tato hora,posvatna pre 4 nabozenstva,zakazana pre zivych a obyvana o.i. aj Shivom,vraj tvori stred mandaly,ktorou je nas svet.Hm,neviem.Ale kludne moze byt...Vrelo odporucam pre vsetkych,ktori hladaju zmenu v zivote.Ahojte,P.
