Kolibríky - raketoví egoisti

Kolibríky majú množstvo prívlastkov – najmenší vtáci na svete, najrýchlejší vtáci na svete, najteritoriálnejší vtáci na svete, najfarebnejší vtáci na svete. Po štvornásobnom použití slova „vtáci“ sa teda poďme pozrieť na tie najdôležitejšie charakteristické črty týchto letcov, ktorí sa stali pýchou Kolumbie a Ekvádora.

Rýchlosť – predstavte si veľkých dravých a pyšných sokolov. Napriek tomu, že z výšky hľadia na to všetko čo nás bolí, sú kolibríky ďaleko rýchlejšie. Sokol sa vrhá za svojou korisťou, ale kolibrík ho hravo predbehne a to rýchlosťou 90km / hod. Počas letu tak dosahuje preťaženie 10g a zároveň platí, že 10-centimetrový kolibrík pri lete za 1 sekundu prekoná 385-násobok dĺžky svojho tela.

Odolnosť – kolibríka len tak niečo nezlomí. Nielenže sú v ich prípade známe migračné lety z Aljašky do Mexika, kedy prekonajú vzdialenosť viac ako 3500km, ale rovnako aj neuveriteľne rýchly neopotrebovávací pohyb krídel. Odhaduje sa, že v priemere by mohol kolibrík za 1s mávnuť krídlami až 90-krát. A to sa v téme odolnosti nebavíme o prípadoch nahovárania si samičky, kedy častokrát teritoriálny kolibrík vstupuje do drsného zápasu so svojím sokom. O tom kto vyhrá však v žiadnom prípade nerozhoduje len úprimná láska a túžba páriť sa.

Farebnosť – kolibríky oplývajú svojou prirodzenou farebnosťou a dokonca mnohokrát môžete zazrieť ako počas letu pomyselne svoje zafarbenie menia. Môžu za to predovšetkým jedinečné bunky na perí v čiernom pigmente, ktoré sa trblietajú v odtieňoch rubínových, či zelených farieb.

Kolibríky sú vtáky, ktoré by sme však mali mať v oveľa väčšom rešpekte. Ochranárom v Latinskej Amerike, ktorí častokrát na ich ochrane pracujú bez akýchkoľvek finančných príspevkov, sa krivku ich úhynu darí vyrovnávať, napriek tomu im dáva veľa práce aby ich dokázali chrániť pred prirodzenými predátormi a človekom samotným.