Rezervácia korytnačiek pri Sandakane

Štát Sabah je druhý najväčší štát Malajzie a zaberá takmer 10% zo severnej časti ostrova Borneo. Záver nášho pobytu na Borneu bol napumpovaný zážitkami. Na ostrov Selingan sme sa dostali rýchločlnmi zo Sandakanu len 40ti ľudia z celého sveta, aj naša malá skupina. Deň sme strávili vyvaľovaním na pláži. Po večeri sme začali vyčkávať na príchod korytnačiek. Namiesto nich však prišla dramatická búrka a šľahali blesky. A práve vtedy si korytnačky zmysleli prísť. V takejto atmosfére sme sledovali obrovského metrového tvora ako kladie vo vyhrabanej jame vajíčka jedno za druhým, až ich tam bolo skoro 100. Magický neopísateľný moment. Keď sa počasie ukľudnilo išli sme vypustiť korytnačáta, ktoré sa v ten deň vyliahli v škôlke. Ostrov totiž slúži aj ako záchranná stanica pre tieto vzácne tvory. V chránených hniezdach sa vyliahne až dva krát toľko korytnačiek. S rangerom nesúcim plné vedro 53 týchto mini tvoríkov sme odkráčali na pláž a tam ich vypustili. Sledovať ako cupitajú ústrety vlnám bolo úžasné. Najkrajší zážitok však prišiel ráno. Keď sme sa stretli, aby sme pri rannej prechádzke skúsili šťastie na nejakú zabudnutú korytnačku v svetle dňa. Pod chatkami sme však našli motať sa tri malé korytnačky, ktoré si akosi pomýlili smer. V rukách sme ich odniesli na pláž. Kde už v kríkoch striehli 1,5 metrové varany a na pláži krab vťahoval jedného nešťastníka do svojej nory. Sledovať takto zachráneného maličkého tvora s ešte zalepenými očkami, ako totálne vysilený po dotyku s mokrým pieskom ožije a plutvičkami nemotorne cupitá po piesku až do mora a potom ešte pár krát zdvihne hlavičku, aby sa nadýchol bolo ... jednoducho krásne. Znie to možno ako prírodopisný film, ale my to tu zažívame. Cestou späť do Kota Kinabalu sme stihli naštíviť aj orangutany. 2. najväčší primát na zemi žije už len na dvoch ostrovoch. Na Borneu a na Sumatre. Pod najvyšším vrchom medzi Himalájami a Novou Guineou, horou Kinabalu, sme sa prešli v korunách stromov, po vysutých chodníkoch a vykúpali v teplých prameňoch Poring. Samozrejme, že sme si nenechali ujsť ani tradičný ťahaný čaj Teh Tarik. Čo je výborný malajzijský čierny čaj zo sladeným kondenzovaným mliekom, ktorý prelievajú pred servírovaním z jednej šálky do druhej v tanečnom pohybe, až sa zdá, že ho naťahujú a na vrchu má penu ako pivo. Teraz sme už však na Filipínach. Pristáli sme na bývalej americkej základni Clark, ktorú zasypala 15cm vrstvou popola sopka Piantubo v roku 1991 až sa Amíci rozhodli odísť. Dnes je tu nové staleitne mestečko Manili. Odtiaľ nás čakal dlhánsky presun autobusom lekcia pestovania ryže, pri ktorej sme sa neváhali zablatiť. A dnes to bolo 3000 rokov staré ryžové terasy vo Filipínskych Cordillerach. Keby ste zoradili za seba vraj do polovice opášu Zem, kto vie ako to fakt je. :)