Krajina ohňa Azerbajdžan s príbehom ohňa

Azerbajdžan má prezývku krajina ohňa a ak sa sem vyberiete, pochopíte prečo táto krajina miluje svoje dejiny. Málo známy Azerbajdžan nás prekvapil. Už len cesta z letiska bola krásnym zážitkom, pretože každý pozeral zo svojho okienka na Baku, ktoré sa ponorilo do svetiel. Unikátne stavby, všade čistota, nádherné bulváry a luxusné domy každého prekvapia. O Baku toho doma veľa nevieme, nehovorí sa o ňom a tak si ho človek v hlave nevie predstaviť. Na to treba prísť sem a človek nebude chápať, že prečo sem nešiel už skôr. Na začiatku našej cesty sme si vychutnali Qobustan a jeho petroglyfy, ktoré zdobia kamene už tisíce rokov. Navštívili sme najmodernejšie azerbajdžanské múzeum a v ňom pochopili význam tohto miesta, ktoré zapísalo v 1997 do svojho zoznamu aj UNESCO. Medzi skalami sme hľadali vzácne petroglyfy, nafotili sme si ich a ešte sme sa aj pokochali výhľadom na Kaspické more plné ropných veží. Qobustan má aj jeden maličký unikát. Hľadali by ste tu niekde neďaleko Kaspiku kameň s najvýchodnejším rímskym nápisom? Aj u nás je podobný v Trenčíne, no leží aj tu v tichej krajine Azerbajdžanu a spomína cisára Domitiána. Po petroglyfoch nás čakalo Baku. Najkrajšie je začať na vyhliadke nad mestom, aby ho človek videl aké je veľké a čo všetko sa v ňom nachádza. Tri veže stoja hrdo nad našimi hlavami a na konci ulice martýrov plápolá večný oheň za obete. Každý rok sa panoráma Baku mení. Rastú nové stavby, tie čo sa stavali pred rokom sú dokončené a objavia sa aj celkom nové, unikátne projekty. Stačí tento jeden pohľad a viete, že sa vám dole bude páčiť. Na obed sme si vybrali tradičnú reštauráciu a ochutnávali sme miestne špeciality. Už teda vieme ako chutí polievka dušbara, placky kutab, plnená dolma či kráľovský plov. Ten je národným jedlom krajiny a predstavte si pod ním niečo ako rizoto ochutené o jahňacie mäso, sušené ovocie, datle či oriešky. Geniálna spleť chutí. K tomu azerbajdžanské pivko Xirdalan či miestne víno, ktoré sme si v BUBO obľúbili. Piť azerbajdžanské víno je zážitkom na ktorý si človek rád spomenie. Že sme v moslimskej krajine? Tu to nikomu nevadí a nikto to nerieši. Baku má v sebe „wow“ efekt. Staré hradby ukrývajú nádherné domy, stavby, staručké mešity aj Dievčenskú vežu na ktorú sme vyliezli a kochali sa pohľadom na staré mesto. Vieme, kde bývali panovníci Širvánu a v rámci lovenia zážitkov sme sa odviezli aj metrom do nového mesta na „parížsky“ bulvár Nizami. Nikto tu takéto niečo nečaká! Len pred pár dňami sa skončila F1 a jazdilo sa práve tu v Baku, tak tú po meste ešte mapy, dávajú dole tribúny, sem tam vidno zvodidlá medzi ktorými jazdili pred nedávnom najlepší jazdci sveta. Azerbajdžan sa dostáva do sveta. Spomenul som nočné Baku? Toto treba zažiť. Mesto žiari ako na Vianoce a všetko má rozprávkový nádych. Prechádzka Kaspickým bulvárom na brehu Kaspiku je vec, na ktorú sa nezabúda. Ďaľšie ráno sme objavili unikátne bahenné sopky. Nikde ich niet viac, než práve tu v Azerbajdžane. Niekoľko kužeľov, bublajúce blato, sem tam vystrekne z kráteru. Dotkli ste sa sopky? Tu je to možné a tento zážitok vám nebudú chcieť veriť. V Šamachi sme stáli v najväčšej mešite, nahliadli do staručkých hrobiek a pokračovali sme do Šeki do Chánovho paláca Jeho interiér je vyzdobený krajšie než perzské paláce a človek nechápe ako to všetko spravili. To, že palác stavali 2 roky a interiér zdobili 8, však hovorí za všetko. V karavanseraji sme sa nadýchli rozprávok Hodvábnej cesty a čerešničkou na torte bola návšteva predajne slávnej chalvy, ktorá Šeki preslávila. Obchodíkov je v meste desiatok, ale my chodíme do toho najlepšieho. Jeho produkty sú vystavené dokonca v múzeu tradícii a nad pultom sa vyníma fotka prezidenta, ktorý nakupuje práve tu istú chalvu ako my. Je geniálna, sladučká, plná medu, orechov, neskutočná. Doma ochutnáte, každý z nás si vzal škatuľku. Večer sa už len niesol v znamení oddychu na hlavnom námestí v najlepšej reštaurácii mesta. Čoskoro nás čaká Gruzínsko a tam ležia ďalšie zážitky!