Náhorný Karabach Náhorný Karabach dva mesiace po vojne

Náhorný Karabach. Zase s našou kaukazskou skupinkou križujeme tento unikátny región vtesnaný medzi znepriatelené krajiny Azerbajdžan a Arménsko. Ak sa povie Karabach, druhým dychom sa dodá vojna, no opýtajte sa našej skupinky na ich zážitky a vojnu vám nebude spomínať takmer nikto. Pred dvomi mesiacmi sa Karabach zviditeľnil v médiách, pretože sa tu rozhorel najhorší konflikt od roku 1994 a prestrelky sužovali severný región niekoľko dlhých dní. Dnes sme tu, znovu a už niekoľký krát ako jediný na Slovensku. Vieme čo sa tu deje a ako sa veci majú, preto sa sem môžeme vybrať bez problémov. Včerajšia atmosféra Stepanakertu na hlavnom námestí kde bývame nás dostala. Toto je ten Karabach? Predstavoval si ho každý úplne inak. Večer sa námestím premlelo toľko ľudí že na celkom Kaukaze by sme nenašli živšieho miesta! Decká sa do desiatej či jedenástej naháňali po vonku, jazdili na autách, korčuliach, bicykloch alebo trávili čas na kolotočoch. Kde toto doma vidíme? Dnes sme začali na miestnom trhovisku. Ochutnali miestnu špecialitu v podobe placky s 16 tradičnými bylinkami a potom sa rozprávali s trhovníkmi a ochutnávali perfektné ovocie, sušené moruše, nakupovali bylinky, karabašské čaje, sušené ovocie a všetko možné. Prešli sme na sever a zastavili sa na bývalom mínovom poli. To je zážitok! Nebol však jediný a navštívili sme najmenšiu ZOO sveta. Tu v Karabachu? Áno, keď viete kde! Ako sa tam dostal lev? V kláštore Gandzasar sme mali unikátnu návštevu pretože práve prebiehala omša. Vôňa kadidla, mnísi v ťažkých rúchach, ťažká atmosféra a starobylý jazyk. Chvíľku to pripomínalo posvätný Jeruzalem svojou unikátnou atmosférou. Pri ikone Karabachu sme si narobili fotky a zvyšok času trávime v Stepanakerte. Zdravíme domov, užívame si Karabach a zajtra sa vraciame do Arménska do Jerevanu.