Dievčenská veža v Baku Unikátne bahenné sopky a moderné Baku

Pamiatka číslo jedna v Baku? Rozhodne Dievčenská veža a tak sa za ňou vyberme aj my! Naša ďalšia cesta nádhernými krajinami južného Kaukazu sa môže začať. Už včera podvečer sme pristáli v hlavnom meste Azerbajdžanu a prvý krát sa nadýchli jeho podmanivej atmosféry. Človek vie o Baku málo, pretože si niekde v podvedomí predstavuje sovietske mesto niekdajšieho sovietskeho Azerbajdžanu, ale tie časy sú tak ďaleko preč, že realita každého jedného dokáže nielen prekvapiť, ale hneď nadchnúť. Na večeru sme sa hneď pustili do chutnej azerbajdžanskej kuchyne, ktorá je prekladaná s tureckou a tak sme ochutnávali miestne šošovicové polievky a geniálny iskender kebab, teda kúsky hovädzieho mäsa v rajčinovej omáčke, biely jogurt, kúsky zeleniny a k tomu chlebové placky. Keďže tu v Azerbajdžane ako aj v iných kútoch moslimského sveta máme ramadán, tak sme na večeru vymenili pivo za skvelý, čierny čaj, ktorý sme pili z tradičných pohárikov pripomínajúcich tulipány. Orient na tanieri, orient v pohárikoch a orient aj za oknami, hoci v modernom Baku sa mieša s európskymi víziami. Užili sme si prechádzky vysvieteným mestom, posedeli si na živej promenáde pri Kaspickom mori a napokon kúpili aj azerbajdžanský koňak, aby sme začali s ochutnávkami. Dnes sme opustili svet moderného Baku, aby sme sa prešli naozaj starou históriou, pretože na nás čakali tajomné petroglyfy v Qobustane, ktoré sa dostali dokonca na zoznam UNESCO. Moderné múzeum nám čo to o týchto rytinách prezradilo, no väčšie dobrodružstvo bolo hľadať ich priamo na skalách roztrúsených v parku. Objavili sme postupne býky, kone, ľudí, tancujúce skupiny, ženské postavy, ale aj divé prasa či slnečné bárky na ktorých Nór Heyerdhal dokazoval to, že práve odtiaľto pochádzajú Vikingovia. Veríte? Neveríte? Príďte sem a uvidíte, že to má čosi do seba. Mohli sme sa odtiaľto už vrátiť nazad do Baku, ale chceme spoznávať intenzívnejšie a vďaka suchu a nepremáčaným cestám sme si mohli dovoliť vymyslieť návštevu unikátnych bahenných sopiek. Cesta k nim je tak neprechodná, že ani autobus to nezvládne a museli sme preskákať do taxíkov, ktoré boli v tomto prípade staré nesmrteľné Lady a šup ku kráterom. Bahenné sopky sú skutočne azerbajdžanským unikátom, pretože cca 70 percent bahenných sopiek sveta sa nachádza tu v krajine pri Kaspiku. Po chvíli natriasania sa v aute pri teplote cez 36 stupňov sme dosiahli rovinku ozdobenú snáď tuctom kráterov. Unikátna vec a fascinujúci pohľad! Ten pocit, vyjsť si hore na okraj krátera a pozorovať ako pár centimetrov od nás buble bahenná sopky a vytvára bubliny je skutočným zážitkom. Viete čo je ešte zážitok? Ponoriť do sopky ruku či prst. Čakali by ste, že je horúca? Nie nie, bahenné sopky chrlia studené bahno! Málokde na svete zažijete niečo podobné. Po chutnom kebabe na brehu Kaspického mora sme sa vrátili do Baku, vychutnali si panorámu moderného a starého mesta, preliezli palác niekdajších panovníkov a viacerí z nás vyliezli aj hore na slávnu Dievčenskú vežu. Celé Baku žije Európskou olympiádou a tak denne stretávame športovcov či iné výpravy. Príklad? Človek si len tak vykračuje Fontánovým námestím a z reproduktorov sa ozýva. „ Na štart sa pripravuje majster sveta z roku 2011“ a o pár sekúnd už chlapík poletuje vzduchom pri skoku o žrdi. Majstri sveta poletujú kade tade a človek to berie, akoby to bolo normálne. Tu v Baku áno. Zajtra nás čaká prechod Azerbajdžanom, tak sa tešíme na nové miesta a zážitky.